Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107225777
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3107225777.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
Ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Námestie M. R. Štefánika 2269/18, proti
povinnému: HEMI SK, s.r.o., naposledy so sídlom Slatinka nad Bebravou č. 104, IČO: 36 339 725, t.č.
vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 2.090,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 29. apríla 2014, č.k. 2Er/1146/2008 -

34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Beatrix Vargovej trovy exekúcie vo výške
69,28 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení

exekúcie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku. Súd prvého stupňa zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/69/2010-73 zo
dňa 16.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2013, súd zrušil obchodnú spoločnosť bez
likvidácie z dôvodu, že povinný nemá žiaden majetok. Súd prvého stupňa na základe uvedeného a
uvedených zákonných ustanovení exekúciu zastavil, nakoľko povinný bol pre nemajetnosť zrušený bez
likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra. Zároveň povinný nemá právneho nástupcu, voči

ktorému by bolo možné ďalej viesť exekúciu. O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa
§ 196, § 199, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a s poukazom na príslušné
ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd prvého
stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej sume 69,28 Eur, na ktorých náhradu
súd prvého stupňa zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného vzhľadom na
skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v takom prípade znáša trovy

oprávnený.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že
uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinný výmazom
z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, strata spôsobilosti účastníka konania
robí exekúciu neprípustnou. Vzhľadom na stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania,
zastával názor, že exekúcia mala by vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods.

1 písm. g/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v čase rozhodovania súdu, to
znamená v čase, keď ešte existoval povinný, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Súd prvého stupňa však rozhodoval o zastavení exekúcie za situácie, kedy bol povinný vymazaný z
Obchodného registra Slovenskej republiky, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bol bez právneho
nástupcu a tento stav už trval viac ako dva mesiace. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci,

ktoré viedlo súd prvého stupňa k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku,bol následne oprávnený zaviazaný k náhrade trov exekúcie. Mal za to, že súd pri uložení povinnosti
oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku však musí uvážiť,
ktoré trovy potreboval súdny exekútor na účelné vymáhanie nároku a či oprávnený mohol pri náležitej

opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Poukázal na to, že oprávnený procesne nezavinil
zastavenie exekúcie. Podľa jeho názoru nie je daný dôvod, aby oprávnený znášal trovy exekúcie. V
prípade, ak dôjde k zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra, súd má možnosť
rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 203 ods. 1
Exekučného poriadku vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie.

V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 432/08-16 zo
dňa 16.12.2008. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

K podanému odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor JUDr. Beatrix Vargová, ktorá
uviedla, že súd prvého stupňa správne posúdil dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bola nemajetnosť
povinného a nie zavinenie oprávneného. V tomto exekučnom konaní povinný zanikol výmazom z
obchodného registra. Zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony predchádzala

skutočnosť, že dlžník je nemajetný a preto práve nedostatok majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho
zánikom. Poukázal v tomto smere na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 49/06
zo dňa 14.09.2006 a viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Uviedol, že v čase
rozhodovania súdu existoval ešte jeden účastník exekúcie (oprávnený), ktorý mohol uhradiť trovy
exekúcie a uviedol, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by súd mohol

exekúciu zastaviť len preto, že zanikol povinný, resp. podľa ktorého by exekučný súd mohol nepriznať
trovy exekúcie, keď tento zákonný nárok má súdny exekútor zo znenia ustanovení § 196, § 199 a §
200 ods. 1 Exekučného poriadku. Navrhol, aby odvolací súd predmetné uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania

odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 31.08.2007,
ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Beatrix Vargovej dňa 05.09.2007, domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 2.090,72 Eur, a to na poklade exekučného titulu, ktorým

je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, sp. zn. 700-1510185007-GC04/07 zo dňa
16.04.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2007 a vykonateľnosť dňa 05.06.2007. Okresný
súd Trenčín dňa 24.09.2007 udelil menovanému súdnemu exekútorovi JUDr. Beatrix Vargovej poverenie
na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky ohľadom povinného odvolací súd zistil, že

uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/69/2010-73 zo dňa 16.08.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.10.2013, súd rozhodol o zrušení obchodnej spoločnosti povinného bez likvidácie.
Povinný bol následne dňa 06.02.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti rozhodnutiam podľa § 57
ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ a k/ je prípustné odvolanie.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov

konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa§203ods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.10.2013akdôjdekzastaveniuexekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,

ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 68 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Zániku
spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na

právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa
zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu,
že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo
konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok
majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky oprávneného
neboli dôvodné.

Odvolací súd uvádza, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné

v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného
registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku
a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode
uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie je nepochybne potrebné
rozhodnúť podľa citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí

uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Odvolací súd s poukazom na citované ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka uvádza, že zánik
obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať
zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá
žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie,

rozdelenie spoločnosti). V danej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že
v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok
povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín
uznesením č. k. 28CbR/69/2010-73 zo dňa 16.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2013,
zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V

posudzovanej veci bol preto daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku v príslušnom znení z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie
exekúcie procesne nezavinil a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa
ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, boli v predmetnej veci splnené zákonné dôvody na

aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v príslušnom znení, podľa ktorého,ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. Súd prvého stupňa postupoval preto vecne správne, keď za daných okolností predmetnú
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v príslušnom znení a priznal

poverenému súdnemu exekútorovi náhradu účelne vynaložených trov exekúcie a na ich úhradu zaviazal
podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku oprávneného.

Súd prvého stupňa pri ustálení výšky trov exekúcie správne postupoval podľa príslušnej vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v príslušnom znení, pričom samotnú výšku trov exekúcie oprávnený vo svojom odvolaní ani

nenamietal.

Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .