Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208899806
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3208899806.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: H. O., bytom B. Z. B., A. O. XXXX/XX,
štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 569,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho
exekútora a odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20.

januára 2014, č.k. 2Er/1320/2008-114, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Márii Krasňanovej trovy exekúcie vo výške 42,53 Eur, do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. Súd prvého stupňa dôvodil, že keďže exekúcia bola zastavená, rozhodol týmto

uznesením podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie z dôvodu, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením
oprávneného. Oprávnený sa domáhal vymoženia pohľadávky od povinného zo zmluvného vzťahu,
pričom zmluva bola pripravená ako formulárová zmluva oprávneným a oprávnený sám do nej vložil
splnomocnenie povinného pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, ako

exekučného titulu, a následne dal notársku zápisnicu spísať, pričom splnomocnenie bolo neplatné, a tým
aj notárska zápisnica, ako exekučný titul, nulitná. Oprávnený však na jej podklade inicioval exekúciu.
Oprávnený týmto svojím postupom zavinil zastavenie exekúcie, a preto ho súd prvého stupňa zaviazal
na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora. O náhrade trov exekúcie a ich výške rozhodol súd
prvého stupňa podľa uvedených ustanovení Exekučného poriadku a príslušnej vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v

znení účinnom do 30.04.2008. Trovy exekúcie pritom pozostávali zo sumy odmeny vo výške 530,50
Eur podľa § 16 ods. 2 vyhlášky a § 5 ods. 1 vyhlášky, pretože exekúcia bola zastavená po tom, čo
exekútor časť vymáhanej pohľadávky vymohol, a preto mu patrí odmena vo výške 20% z vymoženej
sumy. Súdny exekútor vymohol sumu 2.652,30 Eur a 20% z tejto sumy predstavuje odmenu vo výške
530,50 Eur (po zaokrúhlení na celých 50 eurocentov nahor). Súd prvého stupňa dospel k názoru,
že súdnemu exekútorovi nepatrí vyúčtovaná odmena vo výške 132,76 Eur za zriadenie exekučného

záložného práva. Mal za to, že túto nemožno priznať z dôvodu, že v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky
sa pri určovaní odmeny postupuje podľa § 5 vyhlášky, no nie podľa § 6 vyhlášky, ktorý upravuje
práve odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. Exekútorovi tak patrí iba
odmena vo výške 20% z vymoženej pohľadávky. Trovy exekúcie pozostávali ďalej zo sumy hotových
výdavkov vo výške 75,10 Eur. Táto suma predstavuje náklady exekútora na poštovné vo výške 62,58
Eur na doručovanie písomnosti súdu (žiadosť o poverenie, predloženie spisu a pod.) účastníkom

(upovedomenia, príkazy na začatie exekúcie, exekučné príkazy), bankám (príkazy na začatie exekúcie
a exekučné príkazy) a inštitúciám (Sociálna poisťovňa, mestský úrad, správa katastra, zamestnávateľapovinného) za účelom zisťovania majetku a zamestnávateľa povinného a následného doručovania
príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov, pričom exekútor takto v súlade s Exekučným
poriadkom zaslal 14 kusov písomností na doručenku, 17 kusov písomností s doručenkou do vlastných

rúk a ďalších 13 písomností obyčajnou zásielkou, čím účelne vynaložil na vykonávanie exekúcie hotové
výdavky na poštovné v sume 62,58 Eur. Náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora ďalej tvorila
suma vo výške 10,52 Eur vynaložená na kancelársky materiál (papier a toner v sume 6,79 Eur, obálky v
sume 3,40 Eur, spisový obal v sume 0,21 Eur a poštové poukážky pre povinného v sume 0,12 Eur), suma
vo výške 0,40 Eur ako poplatky za bankové prevody vynaložené exekútorom pri prevodoch vymoženej

sumy oprávnenému a zo spisu súdneho exekútora ďalej vyplýva, že exekútor pri vykonávaní exekučnej
činnosti využil aj telekomunikačné služby, a preto do sumy hotových výdavkov bola aj zahrnutá suma
na telekomunikačné výdavky vo výške 1,60 Eur (telefonická a telefaxová komunikácia s účastníkmi
a so súdom). Všetky vyššie uvedené trovy exekúcie spolu predstavovali sumu 605,60 Eur a keďže
exekútor je platiteľom DPH, zvyšujú sa o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20%, t. j. o sumu 121,12 Eur.
Pokiaľ oprávnený poukazoval na ustanovenie zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa

ktorého sú od dane oslobodené univerzálne poštové služby, tak toto ustanovenie je v tomto prípade
neaplikovateľné, pretože exekútor nie je poskytovateľom univerzálnej poštovej služby, ale tieto služby
iba využil, čím sám poskytol službu v prospech oprávneného (na vymoženie jeho pohľadávky) a toto
poskytnutie služby súdnym exekútorom je predmetom dane z pridanej hodnoty v zmysle § 2 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 222/2004 Z.z. v platnom znení a rovnako tak aj ďalšie hotové výdavky exekútora, ktoré

vynaložil na služby v prospech oprávneného a tieto pri vykonávaní exekúcie aj poskytol. Celkové trovy
exekútora tak predstavovali sumu 726,72 Eur, z ktorých bola časť vo výške 684,19 Eur vymožená, a
preto súd prvého stupňa zaviazal oprávneného na zaplatenie zvyšnej časti, t. j. na náhradu trov exekúcie
súdneho exekútora vo výške 42,53 Eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Mária

Krasňanová, a to podaním zo dňa 23.01.2014, ktoré doplnil podaním zo dňa 23.04.2014. Namietal
nepriznanie trov exekúcie za zriadenie exekučného záložného práva. Poukázal na ustanovenia § 167
Exekučného poriadku, § 6 vyhlášky a § 196 Exekučného poriadku. Uviedol, že v danom prípade
oprávnený využil svoje právo zabezpečiť si svoju pohľadávku zriadením exekučného záložného práva,
podalnávrhnazriadeniezáložnéhoprávaasúdnyexekútorjepovinnýtentonávrhvykonaťazrealizovať.

Ak súd odôvodňuje, že nie je potrebné ho zriaďovať, prekročil svoje právomoci a odňal možnosť
oprávnenému si tento zákonný postup zrealizovať. O práve zriadiť, či nezriadiť záložné právo rozhoduje
výlučné oprávnený a súdu neustanovuje žiaden predpis rozhodovať o jeho zriadení alebo nezriadení.
Dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 8CoE/48/2013. Žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách exekúcie a určil trovy konania aj za zriadenie

exekučného záložného práva.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj oprávnený, ktorý sa nestotožnil
srozhodnutím,vktoromsúdprvéhostupňazaviazaloprávnenéhonanáhradutrovexekúcievstanovenej
výške. Pokiaľ išlo o priznanú náhradu hotových výdavkov, oprávnený poukázal na ustanovenie § 25
vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne

práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Pod tento pojem podľa názoru oprávneného
nepochybne patria aj také položky ako spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky, kolky,
archivácia a iné. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania

odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 01. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 01. septembrom 2005.

Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z. proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 196 Exekučného poriadku platného a účinného do 31.08.2005 za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 platného a účinného do 31.08.2005 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú

nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Spôsob určenia a výšku odmeny ako aj náhrad súdneho exekútora upravuje vyhláška Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v

znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“).

Podľa § 27a citovanej vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi
odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 16 ods. 2 citovanej vyhlášky platnej a účinnej do 30.04.2008, ak súdny exekútor pri exekúcii
na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred

jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto
odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 5 ods. 1,2,3 citovanej vyhlášky platnej a účinnej do 30.04.2008 odmena súdneho exekútora je
20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500,- Sk (16,60 Eur) a najviac 1.000.000,- Sk (33.193,92
Eur). Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z

odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu
času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky platnej a účinnej do 30.04.2008 súdnemu exekútorovi patrí popri
odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké

náhrady a poplatky.

Podaním zo dňa 06.09.2012 si poverený súdny exekútor JUDr. Mária Krasňanová uplatnil náhradu trov
exekúcie. Z podaného vyčíslenia trov exekúcie súdneho exekútora pritom vyplýva, že v predmetnej
exekúcii bola pred jej zastavením celkovo vymožená čiastka 2.652,30 Eur, z ktorej bol suma 1.968,11
Eur poukázaná oprávnenému.

Keďže v predmetnej veci došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného pred zastavením
exekúcie, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pri ustálení výšky trov exekúcie správne
aplikoval citované ustanovenia § 16 ods. 2 v spojení s § 5 citovanej vyhlášky. Odmenu súdneho
exekútora na základe uvedeného správne vypočítal ako 20% z vymoženej sumy. Odvolací súd sa
zároveň stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že okrem takto určenej odmeny súdnemu exekútorovi

potom už nemožno priznať aj vyúčtovanú odmenu v sume 132,76 Eur za zriadenie exekučnéhozáložného práva. Ustanovenie § 16 ods. 2 vyhlášky explicitne upravuje postup súdu pri výpočte odmeny
súdneho exekútora pri čiastočnom vymožení pohľadávky pred zastavením exekúcie a podľa tohto
ustanovenia sa pri určení odmeny postupuje výlučne podľa ustanovenia § 5 vyhlášky, teda nie aj podľa

ustanovenia § 6 vyhlášky, ktorý upravuje práve odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na
nehnuteľnosti. Poverenému súdnemu exekútorovi tak v takýchto prípadoch patrí odmena vo výške 20%
z vymoženej pohľadávky tak, ako ju správne vypočítal a priznal aj súd prvého stupňa.

Odvolací súd ďalej uvádza, že nebola dôvodná námietka oprávneného, že pod pojem administratívne
práce v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, to

znamená práce spojené s vybavovaním spisovej agendy, je potrebné zahrnúť aj položky spotrebný
materiál, obálky, telekomunikačné poplatky a kolky, nakoľko tieto náklady predstavujú nepochybne
hotové výdavky súdneho exekútora, na ktorých náhradu má súdny exekútor nárok v zmysle ustanovenia
§ 22 ods. 1 citovanej vyhlášky. Súd prvého stupňa preto správne priznal súdnemu exekútorovi náhradu
hotových výdavkov, spočívajúcich v uvedených položkách. Archivácia nebola súčasťou súdom priznanej
náhrady hotových výdavkov.

Súd prvého stupňa správne podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal k náhrade účelných
trov exekúcie oprávneného, nakoľko oprávnený v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia procesne
zavinil zastavenie predmetnej exekúcie.

Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.