Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208899806
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3208899806.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: H. O., bytom B. Z. B., A. O. XXXX/
XX, štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 569,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 16. decembra 2013, č.k.

2Er/1320/2008-109, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. zamietol návrh oprávneného na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie a vo výroku II. zrušil uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k.

2Er/1320/2008-65 zo dňa 24.10.2012, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za podané dovolanie vo výške 33 Eur. Svoje rozhodnutie vo výroku I. odôvodnil súd prvého
stupňa podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku s poukazom na § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Uviedol, že exekučné konanie je osobitným druhom súdneho konania, v ktorom sa niektoré inštitúty
procesného práva neuplatňujú. Ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vylučuje prerušenie
exekučného konania a keďže prerušenie exekučného konania z dôvodov uvádzaných oprávneným

nie je možné ani podľa osobitného zákona, súd prvého stupňa návrh oprávneného na prerušenie
konania zamietol. Vo výroku II. svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa s poukazom na
ustanovenie § 210a O.s.p., keď po preskúmaní uznesenia tamojšieho súdu, č. k. 2Er/1320/2008-65
súd prvého stupňa zistil, že odvolanie oprávneného bolo podané dôvodne. Uvedeným uznesením bol
oprávnený zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Oprávnený dovolaním
napádal uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Keďže súdny poplatok sa v exekučnom konaní
z návrhu na zastavenie exekúcie neplatí, neplatí sa ani za odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení
exekúcie, a preto nemohla oprávnenému vzniknúť ani poplatková povinnosť za podané dovolanie voči
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola
exekúcia zastavená. Uvedené uznesenie o poplatkovej povinnosti tak bolo nesprávne, a preto ho súd
prvého stupňa zrušil.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal vo výroku I. odvolanie oprávnený, keď namietal, že súd
prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Oprávnený zdôraznil, že súd
prvého stupňa mal primárne rozhodnúť o podaní prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev samostatným uznesením. Ak spojil toto rozhodnutie s rozhodnutím o prerušení konania,

nepostupoval správne. Oprávnený bol ďalej toho názoru, že uznesenie je vo výroku o zamietnutí návrhuna prerušenie konania nevyhnutné považovať za arbitrárne, svojvoľné, a tým priamo zasahujúce do
základného práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že súd

prvého stupňa oprávneným prednesenú argumentáciu, odôvodňujúcu nutnosť prerušenia konania za
účelom uskutočnenia postupu podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie právne neposúdil.
V napadnutom uznesení absentuje právne posúdenie záväzných záverov obsiahnutých v judikatúre
Súdneho dvora Európskej únie, ktoré zakazujú priamu aplikáciu smerníc, nejasnosti právneho základu
a jeho interpretácie Súdnym dvorom Európskej únie a všeobecným súdom rozhodujúcim v exekučnom

konaní, požiadavky jednotnej aplikácie a interpretácie úniového práva ako aj zásady rovnosti,
výkladových pravidiel uvedených v smernici Rady 93/13/EHS, záveru určujúceho rozhodcovskú doložku
za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere, eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v súlade
so smernicou Rady 93/13/EHS a v súlade s čl. 51 ods. 1 Charty Základných práv Európskej únie,
čím toto nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Zastával názor,
že prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu

konania, ktoré pred ním prebieha, bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Zdôraznil, že Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie,
týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov
konaniazbaviloprávnejneistotyvyplývajúcejzdoterajšiehovýkladuúniovéhoprávaanáslednejaplikácii
vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Mal za to, že poukaz súdu prvého stupňa na § 36 ods.

5 Exekučného poriadku právne, ako dôvod zamietnutia návrhu na prerušenie, neobstojí. Konanie je
v štádiu prejednávania odvolania možné prerušiť v záujme účastníkov na zbavení právnej neistoty,
vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej jeho aplikácii vnútroštátnymi súdmi
Slovenskej republiky podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Záverom dodal, že uplatnená požiadavka oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.

c/ O.s.p. je legitímna a súd sa ňou musí riadne zaoberať a právne ju posúdiť na základe komplexného
zhodnotenia celej právnej argumentácie. Na základe uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby
odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd pred tým, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci, v dôsledku podaného odvolania
oprávneného proti výroku I. uznesenia súdu prvého stupňa (výrok II. uznesenia súdu prvého stupňa

nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný)
zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie
odvolania oprávnený, ako aj to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Spôsob doručovania písomností súdom upravujú ustanovenia § 45 a nasledujúce O.s.p. Podľa § 45

ods. 1 prvá veta O.s.p. súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s ustanovením § 47 ods.
1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti,
ak to nariadi súd.

Podľa § 49 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

Podľa § 57 ods. 1, 2, 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti, určujúcej
začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty a ak ho v
mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, jeposledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň
lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa

osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 202 ods. 3 písm. o/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa zamietol návrh
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ak osobitný zákon neustanovuje
inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení
exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo právnemu zástupcovi

oprávneného riadne doručené prostredníctvom pošty dňa 02.01.2014, kedy splnomocnenec právneho
zástupcu oprávneného potvrdil prevzatie tejto písomnosti svojím podpisom, čo mal krajský súd za
preukázané z vrátenej doručenky, ktorá má charakter verejnej listiny. Nasledujúcim dňom začala
oprávnenému plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania proti uzneseniu súdu prvého
stupňa, ktorá uplynula dňa 17.01.2014 (t. j. v piatok). Oprávnený podal odvolanie, prostredníctvom

svojho právneho zástupcu, na pošte dňa 22.01.2014, teda nepochybne až po uplynutí zákonom
stanovenej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.

Podľa právneho názoru krajského súdu z citovaných zákonných ustanovení § 36 ods. 5 Exekučného
poriadku v spojení s § 202 ods. 2 O.s.p., ako aj z ustanovenia § 202 ods. 3 písm. o/ O.s.p.,
navyše nepochybne vyplýva, že voči rozhodnutiu, ktorým okresný súd zamietol návrh oprávneného na

prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odvolanie nie je prípustné. O tejto skutočnosti
bol oprávnený v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa zároveň riadne poučený.

Na základe uvedeného, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa § 218 ods. 1 písm.
a/, c/ O.s.p. z dôvodu, že odvolanie bolo podané oneskorene a navyše smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z týchto dôvodov sa potom nezaoberal vecnou správnosťou

napadnutého výroku uznesenia súdu prvého stupňa. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.