Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208200845
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mészáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3208200845.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova
č. 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, doc. JUDr.
Branislavom Fridrichom, PhD. advokátom, proti povinnému: A. T., bytom M. E. č. XX, o vymoženie
987,85 € s prísl., o návrhu oprávneného na prerušenie konania, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 4Er/2692/2008 - 70 zo dňa 03. októbra 2012,

jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh oprávneného na prerušenie konania postupom podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
zamietol podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ak

osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie
lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. S
poukazom na uvedené mal súd návrh oprávneného na prerušenie konania za nedôvodný, nakoľko
podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie ako osobitný typ súdneho konania nie
je možné prerušiť podľa ustanovení § 109 a § 110 O.s.p.. Súd ďalej citoval ust. § 56 Exekučného
poriadku o odklade exekúcie, ktorý ako jediný inštitút umožňuje dočasne pozastaviť priebeh exekúcie.

Právny inštitút odkladu exekúcie slúži výlučne na ochranu povinného v exekučnom konaní. Táto ochrana
je buď dočasná, alebo smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym
zastavením exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na
náhradu škody. V predmetnej veci však nie je možné predmetné zákonné ustanovenie aplikovať a
povoliť odklad exekúcie už zo samotnej povahy veci, pretože exekúcia už bola právoplatne zastavená
uznesením sp.zn. 4Er/2692/2008 zo dňa 12. júna 2012, právoplatným dňa 12.09.2012.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom, keď právo účastníka na to, aby jeho vec bola prejednaná súdom, po vstupe
Slovenskej republiky do Európskej únie zahŕňa aj výklad práva Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie v konaní o prejudiciálnej otázke. Ďalej namietol, že súd nesprávne právne
posúdil potrebu prerušenia konania, keď nesprávne interpretoval a aplikoval § 109 ods. 1 písm c) O.s.p.
a článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku

za účelom uskutočnenia postupu podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Podľa názoru oprávneného
je postup podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ legitímny a súd sa ním musí zaoberať. Prejudiciálnu
otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred
ním prebieha a bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Uviedol, že
konanie v štádiu prejednávania odvolania je možné prerušiť v záujme účastníkov zbavenia právnej
neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následne jeho aplikácii vnútroštátnymi

súdmi Slovenskej republiky, a to podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaníEÚ. Uzavrel, že zákonný dôvod prerušenia konania existuje a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Okresného súdu Svidník, sp.zn. 6Er/191/2011 - 54 zo dňa 31. augusta 2012. Žiadal, aby krajský súd
ako súd odvolací napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací skôr, ako pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného
odvolania, skúmal, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote; subjektom, ktorý je na
podanie odvolania oprávnený; ako aj to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon
takýto opravný prostriedok pripúšťa.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,

pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 202 ods. 3 písm. o) O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa zamietol návrh
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c).

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p., krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

Z obsahu spisu má súd za preukázané, že súd prvého stupňa napadnutým uznesením nevyhovel návrhu

oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a dal poučenie o
možnosti podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Z dikcie ust. § 201 v spojení s § 202 ods. 3 písm. o) O.s.p. vyplýva, že proti uzneseniu, ktorým sa zamietol
návrh na prerušenie konania, odvolanie nie je prípustné. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť,
že o návrhu oprávneného rozhodol súd prvého stupňa a bolo dané chybné poučenie o prípustnosti

odvolania (viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4OboE/33/2013 zo dňa 30.
decembra 2013).

Na základe uvedených skutočností krajský súd ako súd odvolací odvolanie, ktoré smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odmietol (ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.).
Odvolaním sa preto po vecnej stránke ani nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.