Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 7, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/342/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207215
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814207215.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci navrhovateľky: E. Q., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. XXX/X, XXX XX R. F. Q., zast. JUDr. Michal Jakubek, advokát, AK Vranov nad Topľou,
M.R.Štefánika 2673/212/A proti odporcovi: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.F. XXX/X, XXX XX
R. F. Q., prechodne bytom P. XX, F. U. o nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo súdu doručené
dňa 07.08.2014 domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd do času vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov E. Q. a D. Q. uložil odporcovi D. Q., aby nevstupoval
dočasne C. X-O. C. T. Č.. XX F. J. F. J. A. XXX/X, R. F. Q. zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX
H. T. uvedený vlastník J. T. C. R. F. Q., v ktorom býva a má trvalý pobyt ako navrhovateľka aj s

maloletým E. Q., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň si žiadala priznať trovy konania. Svoj návrh odôvodnila
tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu v Q. vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane 56, pod. por. č. 1. Ich manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.: 8P/241/2013, ktoré sa stalo právoplatné
02.12.2013, čím došlo k zániku BSM podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákona. Maloletý E. Q., nar.
XX.XX.XXXX bol počas po rozvode zverený do výchovy matky. Dňa 25.03.2014 navrhovateľka podala

na okresný súd návrh na vyporiadanie BSM, ktoré konanie sa vedie pod číslom 4C/18/2014. Na
pojednávaní dňa 01.07.2014 súd pojednávanie odročil za účelom, že si účastníci stanovili lehotu na
mimosúdnu dohodu o vyporiadaní BSM. Pri vyporiadaní mimosúdne došlo zo strany odporcu k hrubému
narušeniu jej jednak súkromia a jednak k zhoršeniu navrhovateľkinho zdravotného stavu. Odporca
nemá záujem na dohode. Okrem návrhu na vyporiadanie hnuteľných vecí, ktoré si účastníci dohodli
na vyporiadanie, do výlučného vlastníctva navrhovateľky je navrhovaný X-O.Ý. C. byt Č.. XX, F.C. J.

F. J. A. XXX/X, R. F. Q.. Navrhovateľka býva v uvedenom byte spolu aj s maloletým synom E. Q.,
nar. XX.XX.XXXX. Pracuje ako zdravotná sestra v neštátnom zdravotníckom zariadení u E.. H. Š. vo
R. F. Q.. Odporca pracuje ako vojak z povolania, pracovisko E.. Problémy medzi navrhovateľkou a
odporcomvzniklieštepočasmanželstva,kdeodporcabolvočinavrhovateľkeagresívnynásilnýamusela
z týchto dôvodov aj navštíviť lekára. Agresivita odporcu voči navrhovateľke sa stupňuje aj teraz po
rozvode manželstva. O tomto správaní navrhovateľka informovala aj políciu Vranov nad Topľou. Tak

tomu bolo dňa 23.01.2014 a 30.07.2014, o čom navrhovateľka predložila súdu potvrdenie polície o
ústnom oznámení navrhovateľkou polícií. Agresivita odporcu a jeho nevhodné správanie má vplyv aj na
zdravotný stav navrhovateľky a aj na maloletého syna E. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý trpí F. nemocami.
V posledných dňoch telefonicky vyvoláva synovi a jeho vyzvedaním a otázkami na navrhovateľkinu
osobu má syn vážne zdravotné problémy a odmieta už s otcom komunikovať a stretávať sa s ním. Dňa
30.07.2014 smskou odporca navrhovateľke spôsobil F. a následne prišiel do bytu, kde si nárokoval na

vyhradenie priestorov na bývanie a nehovoriac už o ďalšom jeho chovaní voči navrhovateľke. Svedkom
bola aj suseda. Na základe vyššie uvedených skutočností má navrhovateľka obmedzené možnostibývania v byte, v ktorom býva aj s osobou zverenou do starostlivosti a výchovy maloletým E., nar.
XX.XX.XXXX. Toto navrhovateľka preukazuje dôkazmi od lekára, polície, ale aj telefonátmi, smskami,
či hovormi s navrhovateľkou i maloletým synom. Slovnými výrokmi sú vystavení nebezpečenstvu a

ohrozenia aj na životoch a na zdraví. Odporca má kde bývať a aj býva podľa jej vedomostí teraz s
priateľkou.

Podľa § 74 ods. 1 práv veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,OSP“),
pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 OSP návrh má okrem náležitosti návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov

a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 ods. 4 OSP ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa § 76 ods. 1 písm. g) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia.

Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť
krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Z ustanovenia čl. 19 ods. 2 ústavy vyplýva, že každý má právo na ochranu života pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľačl.3Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(ďalejlendohovoru)nikohonemožno
mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Z ustanovenia čl. 8 ods. 1 dohovoru vyplýva, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa § 705 a) Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia,
alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému
užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovaleborozvedenýchmanželovobmedziťužívacie
právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn.: 5MCdo/10/2012 zo dňa 15.10.2012:

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá
ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu
predbežnéopatreniesmeruje.Ochranatoho,protikomumánavrhovanépredbežnéopatreniesmerovať,
však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhejstrany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada. Aj na vydanie predbežného opatrenia
sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať
zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného

opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne predbežného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že
subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani
posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní

nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie nie je
konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením
predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. preto postačuje, ak je osvedčené
dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd

pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76 ods. l písm. g/ O.s.p.
sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené.

Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods1 písm. g/ O.s.p. je veľmi aktuálnym a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v
dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne
rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí
opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu

a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.
Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škoda, maldevelopment a podobne.

Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane
zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo
poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa

násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva
častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete.

Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty.

-Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a

sexuálneho nátlaku.

-Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije
prevahu moci.-Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.

-Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné

vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.

-Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu

iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou
násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

-Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.

-Násilím je aj nezabránenie násiliu.“

Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho
základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách,
schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie
alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa

takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom
živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s
obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo
aj sformulované predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods. l písm. g/ O.s.p., ktorého účelom je poskytnúť
oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia

aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

Podľa predložených listinných dôkazov navrhovateľky táto dňa 23.01.2014 podala oznámenie o
priestupku proti občianskeho spolunažívaniu sp.zn.: DU/113/2014 a taktiež dňa 30.07.2014 sp.zn.:
DU/1061/2014. Dotazom na Obvodné oddelenie policajného zboru Vranov nad Topľou súd zistil, že
priestupok sp.zn.: DU/113/2014 bolo podľa § 60, ods. 3, písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

odložené. Oznamovateľka E. Q. v tomto oznámení udala, že jej manžel počas rozvodového konania
povynášal veci z bytu, ktoré si dal do auta a odišiel. Vykonaním objasňovaním bolo zistené, že v
predmetnej veci neboli naplnené znaky skutkovej podstaty priestupku. Oznámenie vo veci sp.zn.:
DU/1061/2014 vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je v štádiu objasňovania.

Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľkou a to lekárskej správy Chirurgickej ambulancie

Vranovskej nemocnice, n.o., zo dňa 03.12.2013 vyplýva, že navrhovateľke bola spôsobená diagnóza
S60.2 Pomliaždenie iných častí zápästia a ruky. Ako dôvod zranenia je udané exmanžel ju chytil silnejšie
za ľavú ruku a vytočil jej ju.

Podľa lekárskej správy neurologické vyšetrenie - kontrolné E.. I. T., detská neurologická ambulancia zo
dňa 09.05.2014 E. Q. - dieťa bolo sledované od roku 2003 pre rizikovosť, od roku 2004 opakované stavy

bez vedomia so stratou tonusu hlavne pri teplote a v horúcom prostredí, posledný cerebrálny záchvat
vo veku 4,5 roka napriek liečbe, postupne sa stav upravuje od veku 4,5 roka, od vtedy sa má dobre,
stav bezvedomia nemal, lieky neužíva od októbra 2012, v noci niekedy sa posedí na posteli, v rodine
aktuálne rozvod rodičov, ktoré dieťa znáša zle.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.: 4C/18/2014 súd zistil, že v tomto konaní sa vysporiadavá

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Odporca si zásielku prevzal na adrese P. XX.

Nazákladevykonanéhodokazovaniaatooboznámenímsaslistinnýmidôkazmisúdmalzato,ženebola
osvedčená potreba vydania predbežného nariadenia v zmysle návrhu navrhovateľky. Nárok, ktorého
sa domáha navrhovateľka stačí, ak bude aspoň osvedčený a nie dokázaný. Pre vyhovenie návrhu nanariadenie predbežného opatrenia postačuje, ak odporca je dôvodne podozrivý z násilia. Preukázanými
správami ako aj návrhom nebolo preukázané aktuálne podozrenie z násilia. Aj keď navrhovateľka
predložila súdu lekársku správu o tom, že exmanžel ju chytil za ruku, vytočil jej ju a tým jej spôsobil

pomliaždenie v časti zápästia a ruky, ide o správu z 03.12.2013, teda spred 8 mesiacmi, ktorá nemôže
osvedčovať aktuálne podozrenie z násilia, ale ide o správanie z minulosti. Taktiež lekárska správa o
zdravotnom stave ich syna neosvedčuje podozrenie z násilia, pretože dieťa je sledované od roku 2003
v tejto ambulancii pre rizikovosť. Aj keď v lekárskej správe je uvedené, že dieťa znáša rozvod zle, tiež to
nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Práve naopak prítomnosť

otca by zmiernila následky rozvodu rodičov. Taktiež ani posledným oznámením o priestupku zo dňa
30.07.2014nebolopreukázanépodozrenieznásilia.Navrhovateľkavnávrhuuvádza,žedňa30.07.2014
jej odporca smskou spôsobil neurózu a následne prišiel do bytu, kde si nárokoval na vyhradenie
priestorov na bývanie a nehovoriac už o ďalšom chovaní voči mne. Navrhovateľka nepreukázala svoj
zdravotný stav z tohto dňa žiadnym záznamom o lekárskom vyšetrení. Odporca keďže bývalí manželia
nemajú vyporiadané BSM má naďalej právo užívať byt, v ktorom býval, len uvedenie v návrhu „ďalšie

jeho chovanie“ súd nemôže vyhodnotiť ako podozrenie z násilia. Navrhovateľka toto chovanie bližšie
neopísala. Taktiež vyhovením návrhu by súd nezakázal odporcovi telefonovať svojmu synovi a stretávať
sa s ním. Táto forma styku otca so synom, resp. jeho obmedzenie môže byť riešené len prípadným
zákazom styku otca so synom.

Keďže vzhľadom na vyššie uvedené závery nebolo preukázané násilie ani podozrenie z násilia zo strany

odporcu súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v
Prešove, podaním na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.