Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202486
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7814202486.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: S. L. s.r.o., B. X/A, C., P.: XX XXX XXX,
zastúpeného advokátkou A.. N. E. S., B. X/A, C., P.: XX XXX XXX, proti povinnému: Q. F., nar.
XX.X.XXXX, O. D. XXX, o vymoženie X.XXX,XX eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora A.. P.. A. O.,
S.., G. úrad Q. K., E. MP., Rimavská Sobota, pod sp. zn. EW., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Q., takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa uviedol, že súdu prvého stupňa bola doručená žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie X.XXX,XX eur s príslušenstvom na

základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v C., sp.
zn. IT-A/XXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému
istinu X.XXX,XX eur s príslušenstvom z dôvodu nesplnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške XX.XXX,- Sk
(X.XXX,XX eur). Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/, §

44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a uviedol, že podľa citovaných
ustanovení súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie
poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Konštatoval, že
zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Podľa článku 9 bod 9.2 všeobecných obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2006) - rozhodcovská
doložka - sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných
podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma riešenie vzájomných
sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s predmetnou zmluvou a obchodnými podmienkami,
vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a

mediačná, a.s., P.: XX XXX XXX, zapísaná v OR SR OS C. 1, odd. Sa, vl. Č. XXXX/B (Q.) podľa
jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto
rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Ďalej
súd prvého stupňa uviedol, že Občiansky zákonník za neprijateľné označil aj dojednanie rozhodcovskejdoložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Rovnako o neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak podľa nej spotrebiteľ má možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, ale ak sa začalo rozhodcovské konanie,

spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ). Takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, pretože rozhodcu na riešenie prípadných sporov vybral dodávateľ. Týmto
je fakticky odobratá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá návrh na ním zvolený rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola

spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, kde spotrebiteľ nemal na výber.
V prejednávanom prípade je teda exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským
súdom, ktorý svoju právomoc vo veci odvodzoval od neplatnej rozhodcovskej zmluvy, preto súd prvého
stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uviedol, že po právoplatnosti
tohto uznesenia súd prvého stupňa rozhodne o zastavení exekučného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie

zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§205ods.2písm.f/O.s.p.)ažeúčastníkovikonania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citoval § 37 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že vzhľadom
na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a exekučný súd je
týmto rozsudkom viazaný (§ 159 O.s.p.). Exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať

vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu ako ani nedisponuje
právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na § 93b zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu oprávneného
(Poštová banka) predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že
povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal na ustanovenie § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka a tiež na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, z ktorého vyplýva, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi
je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá
skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s
dobrými mravmi. Oprávnený tiež zdôraznil, že vychádzajúc z čl. 288 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, smernice a rozhodnutia nie sú priamo záväzné pre jednotlivcov, a teda ani

pre účastníkov tohto konania. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere je štandardnou úverovou
zmluvou,ktoroubolposkytnutýúverbankou,ktorábolazriadenáapôsobívSRvsúladesustanoveniami
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej Banky Slovenska, nejde teda o
žiadny nebankový subjekt. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej
republiky v obdobných veciach - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X

L. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. XXCoE/XXX/XXXX-XX
zo dňa XX.X.XXXX, uznesenia Krajského súdu v C. C. č. k. XCoE/XXX/XXXX-XX a nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republike sp.zn. - II. ÚS XXX/XXXX, P.. ÚS XXX/XX zo dňa X.XX.XXXX, sp. zn. I. ÚS
XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, P..ÚS XXX//XX z XX.XX.XXXX, P..ÚS XXX/XX z X.X.XXXX, sp. zn. II.
ÚS XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX a sp. zn. I. ÚS XXX/XX zo dňa X.X.XXXX a uviedol, že právoplatný

rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok
všeobecného súdu. A navyše exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu
práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť
zmluvných podmienok. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. P.. ÚS XX/XXXX-X, podľa ktorého hocije účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného
výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. A. v takom
exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol

v základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu.
Poukázal tiež na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká nemôže
predstavovať neprijateľnú podmienku. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu

exekútorovi dňa XX.X.XXXX a povinnému dňa X.X.XXXX.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3

O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konštatuje správnosť napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie

odôvodnenia napadnutého uznesenia, a k odvolaniu oprávneného odvolací súd udáva nasledovné:

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná so sídlom v C. sp. zn.
IT-A/XXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť sumu X.XXX,XX eur s
príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala

rozhodcovská doložka uvedená v článku 9. všeobecných obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria
súčasť hlavnej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z

dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v
§ 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších

predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje

osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z
ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, podľa ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na

vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný
súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný
po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo
nie je prekludované.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať

formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.

2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

V prejednávanej veci je rozhodcovská doložka neplatná pre nedodržanie zákonom predpísanej
písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je
obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z obsahu spisu vyplýva, že
všeobecné obchodné podmienky pre úver, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka - článok

9., neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné podmienky nie je možné
považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve. Úprava obsiahnutá v
Zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti
extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v prejednávanej veci dodržaná nebola
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XCdo XXX/XXXX,

porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X L. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX).

Odvolací súd dospel k záveru, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský
rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom.
Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.

Ak oprávnený v podanom odvolaní ďalej namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný oprávnený
povinný podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na
uzavretierozhodcovskejzmluvyotom,žeichprípadnésporybudúrozhodnutévrozhodcovskomkonaní,
ani táto odvolacia námietka neobstojí. Podľa znenia ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001

Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a pobočky zahraničných bánk boli
povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to podľa § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002Z. z. (poznámka č. 88k/ k zákonu č. 483/2001 Z. z.). Jedná sa o súd zriadený bankami alebo pobočkami
zahraničných bánk, resp. ich záujmovým združením. Z exekučného titulu ani z výpisu z Obchodného
vestníka č. 49/2003 nevyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a

mediačnej, a.s. C., je stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa ustanovenia § 67 zákona č.
510/2002 Z. z., pričom jedine takýto rozhodcovský súd bol podľa zákona č. 483/2001 Z. z. oprávnený
prejednávať a rozhodovať spory z bankových obchodov.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože

oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.