Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112209050
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112209050.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: R. S., nar. XX. XX. XXXX, J. M. XXX, o vymoženie sumy
311,27 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23Er/316/2012 a u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 2403/12, o odvolaní

oprávneného zo dňa 24.02.2014 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/316/2012-34 zo dňa
30. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Svoje
rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(OSP), ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovenia § 23a ods. 1, 2, 3, 4
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ustanovenia
§ 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(zákon o spotrebiteľských úveroch), ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 3, 4, 5, § 879j zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ustanovenia § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov a článkami smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
č. k. II/2010-342 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v

Bratislave dňa 28. 04. 2011, ktorého vydaniu predchádzala zmluva o bežnom účte a poskytovaní ďalších
produktov č. 2616765772 uzatvorená s právnym predchodcom oprávneného, W. U.. dňa 17. 02. 2004,
predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu v prospech povinného. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
ktorú sú prvého stupňa posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, boli tzv. všeobecné obchodné podmienky W.
U.., v ktorých bola v čl. 4.9 obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/11/2011 zo dňa 23.
06. 2011, sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18. 01. 2012, sp.
zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01. 1997 a 6Cdo/135/2012 zo dňa 05. 12. 2012 súd prvého stupňa
konštatoval, že všeobecný súd rozhodne o zastavení, resp. čiastočnom zastavení exekúcie kedykoľvek
v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
Exekučný súd má právo a zároveň povinnosť skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánoms právomocou na jeho vydanie, pričom túto podmienku je povinný skúmať ex officio, a to už pri vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V prípade
zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Ďalej uviedol, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom,
na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva
vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej
zmluve. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe takejto

rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči
nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská doložka v danej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu, ak jeho začatie na rozhodcovskom súde iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi v
takom prípade nie je umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na

vôli navrhovateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná
podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká

je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa zdôraznil, že rozhodnutie predložené ako
exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať.

O trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého súd prvého stupňa v tomto štádiu konania

nerozhodoval. O trovách rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia, v prípade ich uplatnenia súdnym
exekútorom.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a mal za to, že súd
prvého stupňa v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorá mu je zverená

Exekučným poriadkom. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu,
nakoľko skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zdôraznil, že zo žiadneho
ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej
zmluvy, i keď súdy často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému
súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu

nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie
platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Mal za to, že táto
nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v
Úradnom vestníku EÚ. Poukázal na ust. § 35, § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov, ust. § 159 OSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou
pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda
spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Uviedol že zo žiadneho slovenského ani európskeho
práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal

povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich
právach, no neuplatnil si ich. V podanom odvolaní oprávnený poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.3MCdo11/2010zodňa26.09.2011,zktoréhovyplýva,žepokiaľideo
spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné,
len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právomnedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §

214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 30. 12. 2013 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 01. 03. 2012, kedy
bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2010-342
vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave dňa 28.
04. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 10. 2011 a vykonateľnosť dňa 16. 10. 2011. Následne
súd prvého stupňa vydal dňa 04. 05. 2012 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Dňa 30. 12. 2013 súd prvého

stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia

obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2010-342 zo dňa 28. 04. 2011, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o. (oprávnený v exekučnom konaní) na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej
osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 17. 02. 2004. Súčasťou tejto
zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu sú
všeobecné obchodné podmienky W.., v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v znení: „Banka

a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov
a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave (ďalej „Rozhodcovský súd“), a to podľa Štatútu a
Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záväzné pre
banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti

uložené v rozhodcovskom náleze.“

V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s
poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu, nebola v predmetnej veci spotrebiteľom
osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok W.. a tento právny vzťah

teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskúdoložku uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach W.. bez ohľadu na jej formu a znenie za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako

neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a
štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však

zmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľa,nemalibybyťpochybnostiotom,že
takátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Akbytakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov

umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom
rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom - ust. § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je
súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním

teda viazaný v zmysle ust. § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky rozhodcovského
rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne
viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je
súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných
podmienkachW..jeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouaakotakábolaužodpočiatkuneplatná,pričom
absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní
exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil, a preto správne postupoval podľa zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu
ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým

sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi predchodcom

oprávneného W.. a povinnou vznikol na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní
ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 17. 02. 2004, ktorú treba považovať za štandardnú
formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu
jej uzavretia, resp. za typovú zmluvu podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy sú i všeobecné obchodné

podmienky W.., ktoré obsahujú i rozhodcovskú doložku, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinná) nemal na výber
a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho
zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej
zmluvy. Za týchto okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú

podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretožespôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne
poukázal i súd prvého stupňa vo svojom uznesení. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na vecnú
správnosť odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 30. 12. 2013.

Súd prvého stupňa predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie oprávneného zo dňa 24. 02.
2014 na č. l. 43 - 50 v súdnom spise bez toho, aby podané odvolanie doručoval súdnemu exekútorovi,
a to s poukazom na ust. § 209a ods. 1 OSP, ktorý platí i pre exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie
uvedené bude potrebné postupovať tak, že odvolanie oprávneného zo dňa 24. 02. 2014 doručí súd
prvého stupňa súdnemu exekútorovi spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.