Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212221375
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212221375.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava,
Karadžičova 8, proti povinnému: P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., U. XX/XX, o vymoženie 259,82
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 09.
07. 2013 č. k. 10Er/1522/2012-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu,
so sídlom Exekútorského úradu v Trnave, Andreja Hlinku 3858/1, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor požiadal na základe návrhu
oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 259,82

eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 27. 07. 2012 sp. zn. SR110/2012, vydaný rozhodcom JUDr. Jánom Hudecom.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust § 35, § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
§ 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka dojednaná účastníkmi v bode IV. zmluvy je neprijateľnou podmienkou, nakoľko spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že

znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa.Naviacspotrebiteľsirozhodcovskúdoložkuosobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Podpis na úverovej zmluve nepovažoval
za prejav súhlasu spotrebiteľa s rozhodcovskou doložkou, pričom na jej platnosť je nevyhnutné jej
individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto
prípade nebol dodržaný. Uzavrel, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer

vprávachapovinnostiachmedzidodávateľomaspotrebiteľomvneprospechspotrebiteľa.Argumentoval
tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011
sp. zn. 3Cdo 146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011. V intenciách ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto
žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny
a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dôvodil, že súd
prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď sa zaoberal rozhodcovskou doložkou pri skúmaní
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia. Predmetom skúmania môže byť totiž len plnenie
vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku a nie okolnosti, ktoré predchádzajú vydaniu tohto exekučného
titulu. Namietal, že rozhodcovská doložka je plne v súlade so zákonom, s ust. § 53 ods. 4 písm. r)

Občianskeho zákonníka a najmä znením textu Smernice Rady 93/13/EHS, pričom umožňuje povinnému
uplatňovať práva voči oprávnenému buď v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecnýmsúdom. Spotrebiteľ má právo voľby, pričom nie je obmedzený možnosťou uplatňovania svojho práva
výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka nebola s povinným dojednaná už
pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte s možnosťou čerpania peňažných prostriedkov formou povoleného

prečerpania, ktorú nie je možné označiť za zmluvu spotrebiteľskú, ale až po vzniku sporu, po splatnosti
pohľadávky oprávneného, teda až v čase, kedy povinný porušil svoje zmluvné povinnosti. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 1201/2009. Porovnávaním
slovenskej a anglickej verzie ust. písm. q) prílohy 1 Smernice Rady 93/13/EHS mal za to, že cieľom
smernice nie je zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľom, pričom za neprípustné

považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi
výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Dojednaná rozhodcovská doložka
v žiadnom prípade nenúti povinného na uplatňovanie práv výlučne v rozhodcovskom konaní, ktoré
je riadne upravené zákonom č. 244/2002 Z. z. a Rokovacím poriadkom príslušného rozhodcovského
súdu. Uviedol, že exekučný súd vo svojom neodôvodnenom a nepresvedčivom rozhodnutí kategorizoval
akúkoľvek rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú podmienku pre prípad, že

žalujúcou stranou bude dodávateľ. Uzavrel, že dojednaná rozhodcovská doložka je plne súladná
s vnútroštátnymi predpismi, ako i s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS, a preto nemôže
byť považovaná za dojednanie obchádzajúce zákon. Slovenský právny poriadok neobsahuje žiadne
konkrétne a výslovné hmotnoprávne ustanovenie, ktoré by zakazovalo zjednanie rozhodcovskej doložky
s osobou, ktorú možno označiť za spotrebiteľa. Záverom uviedol, že exekučný súd svojim nesprávnym

rozhodnutím spôsobil výrazný zásah do práva veriteľa, ktorý sa nemôže domôcť svojho zákonne
priznaného práva.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu, so sídlom
Exekútorského úradu v Trnave, Andreja Hlinku 3858/1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
predloženej súdu prvého stupňa dňa 08. 10. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného,

ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 259,82 eura spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 259,82 eura od 02. 07. 2008 do zaplatenia, trov konania vo výške 35,16 eura, trov právneho
zastúpenia v súdnom konaní vo výške 70,10 eura, súdneho poplatku za vydanie poverenia súdnemu
exekútorovi vo výške 16,50 eura, trov právneho zastúpenia vo výške 52,18 eura a exekučný titul, ktorým
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 07. 2012 sp. zn. SR110/2012,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 08. 2012 a vykonateľnosť dňa 24. 08. 2012. Súčasťou spisu je i
zmluva o bežnom účte, uzatvorená právnym predchodcom oprávneného- Tatra bankou, a.s. a povinným
dňa 26. 08. 2002, uznanie záväzku a dohoda o splatení záväzku, uzatvorená účastníkmi konania dňa
29. 07. 2010 a všeobecné obchodné podmienky.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konaniezastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom

stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi

predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný
aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na

základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia
preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením
exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže
zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods.
1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti

exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci
Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo

poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o

bežnomúčte,uzatvorenáúčastníkmikonaniadňa26.08.2002.Nepochybneideozmluvuspotrebiteľskú
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a
preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa
nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil
i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach
ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3
Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a

zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva zust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01.
2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012). Taktiež odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. 6 Cdo 179/2011, v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa

ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku,
ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na

základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 26.
08. 2002 uzatvorili zmluvu o bežnom účte, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné obchodné
podmienky.Súčasťouspisujeiuznaniezáväzkuadohodaosplatenízáväzkuzodňa29.07.2010.Podľa

bodu IV. tejto dohody sa účastníci dohodli, že všetky spory, vzniknuté z právnych vzťahov ktoré vyplývajú
z tejto dohody, alebo ktoré súvisia s touto dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov ako
aj právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami ktorých sa týka táto dohoda, nárokov na náhradu škody,
nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto dohody alebo tejto
rozhodcovskej doložky, môžu byť predložené na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným

rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský
súd Banská Bystrica, s.r.o. alebo pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri spoločnosti Arbitrium iustitia s.r.o. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi

právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť,
resp.totodojednanievylúčiť.Súpretonamiesteobavy,žepovinnýsiztakéhotofaktickynerovnovážneho
vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom
naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými

podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam
poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Významnou je i skutočnosť, že podmienka
bola paušálnym spôsobom v zmluve zakotvená ešte pred vznikom samotnej zmluvy i napriek tomu, že
má zásadný dopad na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Je notorietou, že v spotrebiteľských
veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu

spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní, pričom i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr
len indikátorom, do akých polôh môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou
zmluvného vzťahu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná,
ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore

so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by
oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.