Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/365/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112214264
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112214264.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave,
Metodova č. 8, IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni: O. C.H., D.. XX.X.XXXX, N. S. G., A. Č.. X, o
zaplatenie 717,52 eura s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v
Prešove, Námestie legionárov č. 5, proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 18. februára 2013,
č.k. 12C/41/2013-49 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa odpor podaný vedľajším účastníkom proti platobnému rozkazu Okresného súdu
Košice I zo dňa 14.12.2012, č. k. 19Ro/305/2012- 35 odmietol.

S poukazom na ust. § 93 ods. 2 až 4, § 172 ods. 1 a § 174 O.s.p. uzavrel, že vedľajší účastník má v
zásade v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Je vylúčený

z procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania. Právna úprava obsiahnutá v
Občianskom súdnom poriadku je kogentnou úpravou a účastníci konania môžu robiť len také úkony,
ktoré im táto úprava dovoľuje. Ustanovenie § 174 O.s.p. neupravuje právo vedľajšieho účastníka podať
odpor proti platobnému rozkazu (na rozdiel od práva podať odvolanie podľa ust. § 201 O.s.p., ktoré
vedľajšiemu účastníkovi toto právo priznáva). Občiansky súdny poriadok výslovne upravuje prípad,
kedy dôjde k zrušeniu platobného rozkazu a to iba za predpokladu, že odporca podá včas odpor s

odôvodnením vo veci samej (§ 174 ods. 2 O.s.p.). Z toho vyplýva, že právo podať odpor sa viaže výlučne
na osobu odporcu. Pokiaľ odporca nepodá v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu tento
nadobúda účinky právoplatného rozsudku. Vzhľadom na to, že odpor proti platobnému rozkazu podal
vedľajší účastník, odpor v zmysle ust. § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p. odmietol.

Proti tomuto uzneseniu podalo odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Navrhlo
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť, čím sa ex lege ruší platobný rozkaz Okresného súdu Košice
I. Poukázalo na to, že pri podávaní opravného prostriedku je vedľajší účastník limitovaný v zásade

dvomi zákonnými obmedzeniami a to ustanovením § 201 O.s.p. a ust. § 93 ods. 4 O.s.p. Novelizované
ustanovenie § 201 (z roku 2003) sa vzťahuje iba na vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p.,
ktorý do konania vstupuje z dôvodu, že má právny záujem na výsledku konania. Vedľajší účastník tejto
skupiny môže podať odvolanie aj proti vôli účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje k čomu ho
oprávňuje jeho hmotnoprávny záujem na výsledku konania. Iná situácia je pri druhej skupine vedľajšieho
účastníctva(§93ods.2O.s.p.).Vedľajšíúčastníktejtoskupinyvystupujevkonanínapodporuúčastníka,

ktorý je spotrebiteľom a ktorý často nedokáže poukázať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách a na nekalé obchodné praktiky dodávateľov. Ustanovenie § 201 druhá veta O.s.p. je preto vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupuje podľa § 93 ods. 2 O.s.p. obsoletné.V ďalšom poukázal na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. s osobitným dôrazom na jeho tretiu vetu a v uvedenej
súvislosti na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 7.6.2012, č.k. 17Co/62/2012-60, podľa ktorého
je potrebné hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vyzvať, aby sa k odporu

podanému vedľajším účastníkom vyjadril a ak hlavný účastník neposkytne súhlas, resp. ho odvolá, je
potrebné následne tento úkon posúdiť podľa § 93 ods. 4 O.s.p. a skúmať osobnostné, vzdelanostné
alebo aj zdravotné predpoklady hlavného účastníka pochopiť priebeh konania a uplatnený nárok
žalobcu.

Z uvedeného vyplýva, že nesúhlas hlavného účastníka s podaným odporom, ktorý v jeho prospech

podal vedľajší účastník musí byť „kvalifikovaný“, teda hlavný účastník ho musí urobiť so znalosťou veci.
Súd preto neodmietne odpor vedľajšieho účastníka, ktorý je zjavne v prospech oprávnených záujmov
hlavného účastníka v spotrebiteľských konaniach, kedy priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť
neprijateľné zmluvné podmienky ani nekalé odborné praktiky v zmluvách, ktoré sú právnym základom
uplatňovaného nároku a nedokáže ani využívať procesné inštitúty na svoju obranu. On ako vedľajší
účastník chce naplniť ciele Európskej únie pri ochrane spotrebiteľa a paradoxne súd mu v tom zabráni

tým, že „posvätí“ nezákonný platobný rozkaz odmietnutím jeho odporu a zaviaže spotrebiteľa na plnenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak súd prvého stupňa odmietol jeho odpor postupoval v rozpore s
cieľmi Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa deklarovanej v článku 169
ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 38 až 47 Charty základných práv EÚ, ale aj v
rozpore s judikatúrou súdneho dvora EÚ. Súdny dvor EÚ judikoval, že v krajinách, v ktorých nie je

povinné zastúpenie advokátom majú súdy povinnosť ex offo skúmať neprijateľné (nekalé) podmienky
v spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľov nezaväzovať na plnenie z takýchto nekalých podmienok
(Oceáno Gruppo Editorial, Salvat Editorial, C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05 a Godard
C-429/05). Namietal nesprávny postup súdu prvého stupňa, keď mu znemožnil realizáciu procesných
práv vedľajšieho účastníka, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní, čím mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 27. augusta 2012, sp. zn. 2Obdo 27/2012. Napokon uviedol, že lehota na podanie odporu plynie
vedľajšiemu účastníkovi samostatne odo dňa doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k oznámeniu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a k ním
podanému odporu uviedla, že nesúhlasí so vstupom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

ako vedľajšieho účastníka na jej strane a nesúhlasí s tým, aby sa neštátny subjekt - združenie -
oboznamoval s výškou jej dlhu, s jej osobnými údajmi, s obsahom ňou uzatvorených zmlúv a podobne.
Nesúhlasila ani s podaním odporu proti platobnému rozkazu vydanému vo veci, keďže ona ako účastník
konania - spotrebiteľ mala záujem na splnení dlhu a na právoplatnom skončení konania, očakávala
procesný následok je pasivity spočívajúci v nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu a navyše

svoj dlh voči veriteľovi uhradila. Poukázala na uznesenia Krajského súdu v Košiciach 6Co/161/2012-43 a
č.k. 9Co/70/2012-72 a uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/197/2012-75 a sp. zn. 5Co/229/2012.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez
nariadenia pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§
212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

nemožno vyhovieť.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa o odmietnutí odporu podaného vyššie uvedeným združením proti v
konanívydanémuplatobnémurozkazuzodpovedázákonuaodvolacísúdsavplnomrozsahustotožnilaj
sodôvodnenímnapadnutéhouznesenia anaňpoukazuje(§219ods.2O.s.p.).Pretolennazdôraznenie
správnosti dôvodov prvostupňového rozhodnutia dodáva:

Z platnej právnej úpravy v ustanovení § 93 O.s.p., z ktorého pri svojom rozhodnutí vychádzal aj
súd prvého stupňa vyplýva, že vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa
zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (niektorej zo
sporových strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je teda pomoc v spore niektorému z účastníkov.
Vedľajšíúčastníkjemotivovanývíťazstvomvsporetohoúčastníka,nastranektoréhovkonanívystupuje.

Jeho motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania (oktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie
- práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva) alebo je daná predmetom jeho činnosti, ktorým je
ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní,
v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, t.j. pomoc v spore niektorému z účastníkov. Takýmto
konaním môže byť zásadne len sporové konanie, nie však v jeho štádiu, v ktorom súd rozhoduje o
návrhuplatobnýmrozkazom(tzv.skrátenékonanie).Vtomtoštádiusaeštepomocvedľajšiehoúčastníka
účastníkovi, popri ktorom v konaní mieni vystupovať nemôže prejaviť (najskôr sa môže prejaviť až keď

bude proti platobnému rozkazu podaný odpor). Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva oznámením tretej
osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov nastávajú
preto len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p.) a jeho
postavenie sa odvíja od účastníka na podporu, ktorého vystupuje. Procesné úkony vykonáva vo svojom
mene. Môže vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním,

s predmetom konania a s úkonmi, ktoré urobil sám účastník. Právo podať opravný prostriedok má
vedľajší účastník len v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.

Právnou teóriou, ale i judikatúrou (uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2013,
sp zn. 7Cdo/135/2013 a zo dňa 30.10.2013, sp. zn. 6Cdo/357/2012, rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z 27. mája 2003, sp. zn. 25Cdo/162/2003, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z

25. januára 2012, sp. zn. 23 Cdo/4533/2011 a uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo 14. mája
2007, sp. zn. IV. ÚS 615/2007) už bolo ustálené, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor
proti platobnému rozkazu, resp. v štádiu skráteného konania neprichádza do úvahy podanie odporu proti
platobnému rozkazu tretím subjektom, keďže oznámením, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník
na strane odporcu (žalovaného) v tomto štádiu nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto

subjektu.

Odhliadnuc od uvedeného, v prejednávanej veci odporkyňa navyše výslovne nesúhlasila so vstupom
Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka na jej strane, svoje
stanovisko presvedčivo odôvodnila a výslovne nesúhlasila ani s podaním odporu proti platobnému
rozkazu, ktorý bol vo veci vydaný.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.