Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612202455
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:1612202455.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v opatrovníckej veci osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony: X. V., nar.
XX. S. XXXX, trvale bytom K., t. č. O. A. E., H., J. F. X, o ustanovenie opatrovníka, o odvolaní Mesta
Malacky, Malacky, Radlinského 2751/7, proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 26. novembra 2013
č. k. 6P/152/2012-64 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa ustanovil osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony
X. V., nar. XX. S. XXXX (ďalej len „X. V.“) za opatrovníka Mesto Malacky, Radlinského 2751/7, 901
01 Malacky, s tým, že opatrovník je oprávnený a povinný zastupovať X. V. (v príslušnom čiastkovom
výroku uznesenia označenú len za „obmedzenú spôsobilosti na právne úkony“) pri rozhodovaní o
hospodárení s prostriedkami, ktoré jej budú zverené k vyúčtovaniu v zamestnaneckom pomere. Právne

svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.
v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. z.“) a § 192 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho
poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“), vecne
potom potrebou ustanovenia opatrovníka X. V. z dôvodu, že jej doterajší opatrovník zomrel, nezistením
žiadneho príbuzného, ktorý by mohol byť menovanej ustanovený za opatrovníka a ani inej osoby, ktorá
byspĺňalapodmienkypreustanoveniezaopatrovníkaaktorábysustanovenímdotejtofunkciesúhlasila,

z ktorého dôvodu za opatrovníka bolo treba ustanoviť orgán miestnej samosprávy (tzv. verejného
opatrovníka), kde má X. V. hlásený trvalý pobyt (Mesto Malacky, ktorého je menovaná občanom). Mal za
to, že súhlas tzv. verejného opatrovníka s ustanovením do tejto funkcie sa nevyžaduje, a to s poukazom
na R 50/1958 a Z IV str. 424.

Proti tomu uzneseniu podal včas odvolanie iba ustanovený opatrovník s návrhom na jeho zmenu

ustanovením za opatrovníka Mesta Holíč, dôvodiac, že X. V. dlhodobo nebýva a nezdržiava sa na území
mesta Malacky a nepredpokladá sa jej návrat. Z dôvodu hospodárnosti mal za to, že je potrebné za
opatrovníka určiť mesto, kde menovaná v súčasnosti býva (Mesto Holíč).

X. V. odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ O. s. p. vec v celom rozsahu, pretože povaha
konania (zahájiteľného i bez návrhu) umožňovala prieskum napadnutého rozhodnutia bez viazanosti
odvolacím návrhom. Urobil tak pritom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešlo
o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania veci na pojednávaní odvolacieho súdu a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nemožno považovať za správne a je potrebné ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 20 O. s. p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.Spôsobilosť samostatne konať pred súdom má ten, kto má spôsobilosť na právne úkony (podľa
hmotného práva). Fyzická osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony z dôvodu, že trpí

duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a preto nie je vôbec spôsobilá robiť právne úkony, ako aj
osoba z takéhoto dôvodu schopná robiť len niektoré úkony a preto v spôsobilosti na právne úkony „len“
obmedzená, nemá procesnú spôsobilosť a preto nemôže samostatne konať pred súdom (čo v prípade
obmedzenia v spôsobilosti platí vtedy, ak do rozsahu úkonov, ktoré dotyčná osoba nie je spôsobilá robiť
samostatne, spadá aj robenie úkonov vo vzťahu k štátnym orgánom). Ide tu o spôsobilosť účastníka

samostatne alebo prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu vykonávať pred súdom procesné úkony.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek v konaní prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Účastníci konania musia disponovať určitými vlastnosťami, aby súd mohol konať. Ide predovšetkým

o spôsobilosť byť účastníkom konania, procesnú spôsobilosť a ak má účastník zástupcu, tak i tzv.
spôsobilosť byť zástupcom účastníka konania. Nedostatok procesnej podmienky na strane účastníka
predstavuje tzv. prekážky postupu konania, ktorých následky sú uvedené v § 107 O. s. p.

Hoci to súd prvého stupňa v napadnutom uznesení výslovne neuvádza, je zrejmé, že pri svojom

rozhodovaní vychádzal správne z toho, že X. V. má procesnú spôsobilosť t. j. spôsobilosť konať pred
súdom samostatne a nemusí byť v takomto konaní zastúpená opatrovníkom (pre konanie). Rozsudkom
Okresného súdu v Náchode č. k. P 27/85-57 z 26. februára 1985 (ktorý nadobudol právoplatnosť 23.
apríla 1985), bola totiž X. V. iba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, že nie je spôsobilá
vychovávať a starať sa o maloleté dieťa, brať na seba hmotnú zodpovednosť za prostriedky zverené

k vyúčtovaniu v zamestnaneckom pomere a vykonávať vedúcu funkciu; pričom následne uznesením
Okresného súdu Bratislava IV č. k. MA 8 P 65/2001-108 z 21. septembra 2005 (ktoré nadobudlo
právoplatnosť 17. októbra 2005), jej bol ustanovený opatrovník Q. H. (ktorý bol jej druhom a žil s
ňou v spoločnej domácnosti) a to iba na zastupovanie menovanej pri rozhodovaní o hospodárení s
prostriedkami, ktoré jej budú zverené k vyúčtovaniu v zamestnaneckom pomere. Podľa úmrtného listu

vystaveného Matričným úradom Mesta Malacky 17. októbra 2011, potom Q. H., nar. XX. I. XXXX, zomrel
XX. V. XXXX v K..

Súd prvého stupňa preto pochybil, ak aj X. V. nedoručil uznesenie o začatí konania (uznesenie
Okresného súdu Malacky č. k. 9P/74/2012-5 z 29. marca 2012) ani uznesenie o prenesení príslušnosti

na Okresný súd Skalica (uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 9P/74/2012-9 z 26. apríla 2012),
čím jej bola odňatá ako účastníčke konania možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti bolo bez
právneho významu, že takýchto opomenutí sa dopustil ešte Okresný súd Malacky, pretože záujem na
vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, prikazoval aj Okresnému súdu Skalica (ako súdu, ktorému
bola vec postúpená), aby sa postaral o nápravu pochybenia zapríčineného iným súdom a poskytol tak

osobe, o ktorú tu ide, možnosť zúčastniť sa (reálne) v konaní. To sa však nestalo.

Za tohto stavu odvolací súd nemal inú možnosť ako napadnuté uznesenie zrušiť podľa § 221 ods. 1
písm. f/ O. s. p. a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K námietkam odvolateľa potom odvolací súd uvádza:

Podľa § 189a ods. 1 O. s. p. v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony
súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého
spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

Podľa § 192 O. s. p. súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré
ho podľa zákona musia mať (ods. 1). V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka uvedie i rozsah
opatrovníckych práv a povinností (ods. 2).

Podľa§27ods.2O.z.zákonnýmzástupcomfyzickejosoby,ktorúsúdrozhodnutímpozbavilspôsobilosti
na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil je súdom
ustanovený opatrovník. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby, ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanovísúd za opatrovníka orgán miestnej správy prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať vo
svojom mene (§ 18 ods. 1).

Podľa § 29 ods. 6 vety prvej, druhej a časti vety tretej pred bodkočiarkou O. s. p. za opatrovníka
súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je
účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec, nemôže však ustanoviť za opatrovníka
zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec.

Z týchto ustanovení vyplýva, že zákony pre zabezpečenie ochrany práv osoby pozbavenej alebo
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony ukladajú súdu ustanoviť takejto osobe opatrovníka.

Touto funkciou opatrovníka má byť v zmysle úpravy z § 27 ods. 2 a 3 O. z. poverený predovšetkým
príbuzný nesvojprávneho, u ktorého sú záruky dobrého výkonu tejto funkcie, avšak za podmienky, že je
ochotný túto funkciu vykonávať; až ak niet takého príbuzného, môže súd poveriť touto funkciou iného

občana - fyzickú osobu, takisto so zárukami riadneho výkonu funkcie, teda ak je schopný a ochotný
funkciu vykonávať a až ak ani takejto osoby niet, môže dôjsť k povereniu výkonom funkcie opatrovníka
nesvojprávnej osoby orgánu miestnej správy, prípadne jeho zariadenia s právnou subjektivitou.

V predmetnej veci súd prvého stupňa postupoval iba čiastočne v súlade s 2 ostatne citovanými

ustanoveniami. Zo spisu je zrejmé, že začal konanie o zmenu opatrovníka (správne o ustanovenie
opatrovníka, keďže meniť možno len niekoho, kto existuje a táto podmienka u Q. H., zomrelého ešte
pred začatím konania splnená nebola), vykonal šetrenia za účelom zistenia okruhu príbuzných X. V. a
zistil (z oznámenia Mesta Malacky a z registra obyvateľov), že X. V. má ako trvalý pobyt hlásený pobyt
bezdomovca Malacky, od januára 2012 však býva v O. A. E. v H. a v meste Malacky nemá žiadnych

rodinných príslušníkov. Mesto Malacky oznámilo adresu na sestru dotyčnej O. N., bytom H. č. XXX,
XXX XX H. J., F. W. (ďalej len „ČR“), podľa zistení súdu je však táto na uvedenej adrese neznáma a
iná jej adresa nebola aj napriek dopytom na Magistrát Mesta Hradec Králové, Obvodný súd pre Prahu
7 a Ministerstvo vnútra ČR zistená (najmä z dôvodu neznalosti dátumu narodenia menovanej). Mesto
Malacky taktiež oznámilo, že v ich evidencii majú zaznačenú dcéru X. V. E. V., nar. X. V. XXXX, ktorá

však nemá v K. trvalý ani prechodný pobyt a tiež uviedlo, že iné informácie o ďalších príbuzných X. V.
im nie sú známe. Z registra obyvateľov potom súd zistil, že E. V., má trvalý pobyt hlásený na adrese
C. D. č. XXX, okres N., na uvedenú adresu sa mu však nepodarilo doručiť súdnu zásielku, keďže tá sa
vrátila s poznámkou pošty „adresát je neznámy“. Obec Valaská Belá súdu oznámila, že E. V. v obci nikdy
nežila a ani nežije a nie je v ich obci prihlásená k trvalému pobytu, ale bola len v minulosti zapísaná na

karte svojej matky. V ich obci žije príbuzná X. V. C. P., nar. X. I. XXXX, tejto sa však taktiež nepodarilo
doručiťsúdnuzásielku,nakoľkoadresátkaodmietlaprevziaťsúdnuzásielku.BydliskoE.V.sanepodarilo
zistiť ani lustráciou v Sociálnej poisťovni, registri obyvateľov ani lustráciou v ústrednej evidencii väzňov.
Azylový dom E. vyjadril nesúhlas s tým, aby bol ustanovený za opatrovníka X. V., nakoľko ich zariadenie
poskytuje ubytovanie iba na určitý čas, menovaná býva u nich dobrovoľne a kedykoľvek môže opustiť

ich zariadenie a odsťahovať sa. Uviedol tiež, že X. V. žije sama, žiadnych príbuzných nespomína, nikto
ju v zariadení nenavštevuje a s nikým si nevytvorila bližší vzťah. S finančnými prostriedkami si hospodári
sama, nemá voči nim žiadne podlžnosti a nevedia označiť žiadnu osobu vhodnú za opatrovníka. Aj X.
V. vo svojich vyjadreniach potvrdila, že t. č. býva v Azylovom dome E. v H., žije sama, nemá žiadnych
príbuzných ani priateľov a nepozná nikoho, kto by ju mohol zastupovať v hospodárení s finančnými

prostriedkami, pričom je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi
v sume 62,50 eur mesačne.

Je pravdou, že v zmysle konštantnej judikatúry súdov sa zásadne vyžaduje, aby súdom ustanovovaný
opatrovník s prevzatím funkcie opatrovníka súhlasil a aby nebol do tejto funkcie ustanovený proti

svojej vôli. Ak ale vhodná fyzická osoba zistená nebola, niet inej možnosti ako ustanoviť tzv. verejného
opatrovníka, keď súd musí zabezpečiť ochranu práv osoby obmedzenej v spôsobilosti ustanovením
jej opatrovníka. To vyplýva zo znenia vyššie citovaného ust. § 27 ods. 3 O. z., ktoré je formulované
imperatívne. Za situácie, keď súd musí na základe zákonného príkazu ustanoviť osobe pozbavenej
(prípadne obmedzenej v) spôsobilosti na právne úkony opatrovníka, pričom žiadna vhodná fyzická

osoba sa nenašla a nezostáva iná možnosť ako ustanoviť jej za opatrovníka obec, nemôže už byť
potom relevantným, že obec ako verejnoprávny orgán s ustanovením za opatrovníka nesúhlasí. V tejto
súvislosti sa žiada poukázať i na judikatúru spomenutú už súdom prvého stupňa (Z IV str. 424), v
zmysle ktorej možnosť ustanoviť národný výbor (teraz orgán miestnej správy), prípadne jeho zariadenieza opatrovníka občana nie je viazaná na súhlas týchto orgánov a organizácií. Ak sa nepodarilo nájsť
vhodného občana - fyzickú osobu pre túto funkciu, povinnosťou súdu je, aby ustanovil orgán miestnej
správy (R 45/1986).

Odvolací súd však má za to, že pri rozhodovaní sa medzi viacerými takto do úvahy prichádzajúcimi
osobami je potrebné ustanoviť tú obec (prípadne jej zariadenie s právnou subjektivitou), v ktorej sa
nachádza skutočné bydlisko osoby obmedzenej v spôsobilosti (a nie obec, v ktorej je takáto osoba iba
evidenčne prihlásená k trvalému pobytu, zvlášť ak ide len o formálny pobyt bezdomovca).

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie (vzhľadom na povahu konania
bez ohľadu na aktivitu účastníkov), výsledky celého konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a
až potom opätovne rozhodnúť o ustanovení opatrovníka.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.