Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113215614
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113215614.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO:
45 869 464, zastúpeného verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému:
F. D., nar. XX. XX. XXXX, K. R. U. XXX, o vymoženie sumy 592,68 eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17Er/546/2013 a u súdnej exekútorky Mgr. Jany Sitášovej, Astrová
2/4, Bratislava pod sp. zn. Ex 814/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra

č. k. 17Er/546/2013-13 zo dňa 17. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17. 04. 2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou
ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, ustanovení § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ustanovení § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch) a ustanovení § 52 ods. 1,
2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že
v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. IIC0610037 vydaný STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s.
so sídlom v Bratislave dňa 31. 08. 2011.

Po preskúmaní spisového materiálu zistil, že právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. s

povinným dňa 21. 03. 2007 uzavrel zmluvu o úvere, ktorú posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere
a ktorá tvorí skutkový a právny základ exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku).

Preskúmanímvšeobecnýchúverovýchpodmienokoprávneného,ktorétvoriasúčasťzmluvyzistil,ževčl.
11. Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 11.2 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská
doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa

takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkamivštandardnejzmluve.Veriteľmôženazákladetakejtorozhodcovskejdoložkyvecpredložiťna prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na
základe takejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku

si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkýmúverovýmpodmienkam,
teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v
zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať
istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná

podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a teda bráni tomu,
aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom
na udelenie poverenia pre exekútora.

Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. 03. 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej

lehote odvolanie. Namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa, skutočnosť, že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež okolnosť, že sa postupom súdu
oprávnenému odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je
právoplatný rozhodcovský rozsudok, ktorý má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky
rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na
základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje
svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda
znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný

rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z ust. § 159 ods. 2 OSP. Konštatoval, že exekučný súd
sa v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul
opatrenýpotvrdenímojehovykonateľnosti,čirozhodnutieuvedenévnávrhunavykonanieexekúciebolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v

príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Mal za to, že
v rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne
závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a ani v prípade pasívneho správania
sa účastníka v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nemôže exekučný súd naprávať prípadné

chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej uviedol, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom
konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola
zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu
Národnej banky Slovenska, a teda nejde o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky.
Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, uznesenie KS v Prešove

sp. zn. 9CoE/27/2011 zo dňa 21. 12. 2011, ako aj na nálezy ÚS SR sp. zn. III. ÚS 192/06 zo dňa 03. 11.
2006, sp. zn. I. ÚS 335/06 zo dňa 30. 10. 2007, sp. zn. II. ÚS 244/09 zo dňa 29. 09. 2009 a sp. zn. I.
ÚS 242/07 zo dňa 03. 07. 2008. Zdôraznil, že zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v čase uzavretia zmluvy
o úvere v ust. § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere)

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka v
predmetnej veci bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a
ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 17. 05. 2013 ako vecne správne podľa §219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 16. 04. 2013, kedy

bol súdnej exekútorke Mgr. Jane Sitášovej doručený návrh oprávneného zo dňa 16. 04. 2013 na
vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 592,68 eur s príslušenstvom a trov
exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM
SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave
pod sp. zn. IIC0610037 zo dňa 31. 08. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 10.

2011 a vykonateľnosť dňa 23. 10. 2011. Následne súdna exekútorka Mgr. Jana Sitášová podaním zo
dňa 17. 04. 2013 požiadala príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 17. 05. 2013 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym
úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Sitášovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17. 04. 2013 zamietol z dôvodov uvedených v
odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. IIC0610037 vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM
zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave dňa 30.

08. 2011, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený)
na základe úverovej zmluvy zo dňa 13. 02. 2008, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom konaní
povinnému) poskytnutý úver v sume 663,88 eur (20.000,- Sk), ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v
30 mesačných splátkach po 29,31 eur (883,- Sk) s ročnou percentuálnou mierou nákladov banky 25,59
%. Súčasťou tejto zmluvy je rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky

spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred
Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie
súdu bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné. Súčasťou zmluvy o úvere sú i obchodné
podmienky pre úver, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa Zmluvné strany
sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené

dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov
vzniknutých na základe alebo súvisiacich so Zmluvou a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik Zmluvy alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovskýmsúdomzriadenomprispoločnostiROZHODCOVSKÁ,ARBITRÁŽNAAMEDIAČNÁ,a.s.
podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že

toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Vtejtosúvislostianazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolacísúduvádzaispoukazom
nauznesenieÚstavnéhosúduSRz24.02.2011,č.k.IV.ÚS55/2011-19,žerozhodcovskádoložka,ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale
vyplýva zo zmluvy o úvere a z obchodných podmienok pre úver štandardnej formulárovej spotrebiteľskejúverovej zmluvy zo dňa 13. 02. 2008 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S

poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve o úvere a v
obchodných podmienkach pre úver úverovej zmluvy zo dňa 13. 02. 2008 bez ohľadu na jej formu a
znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho
v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská
doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z

takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom
nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou

bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom

rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom - ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto
vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie
je ním teda viazaný v zmysle ustanovenia § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ustanovenie § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom
zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože
rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je

materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere a v obchodných
podmienkach pre úver úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už
od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti
spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere
o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením

rozhodcovskej zmluvy si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho
nemožno v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky
zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a
žiadosť súdnej exekútorky zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom
odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko
boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdna exekútorka žiadala o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že odvolaciemu súdu
predložil na rozhodnutie odvolanie oprávneného zo dňa 03. 06. 2013 na č. l. 16 - 19 v súdnom spise
bez toho, aby podané odvolanie doručoval súdnej exekútorke, a to s poukazom na ust. § 209a ods. 1
OSP, ktorý platí i pre exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné postupovať tak,
že odvolanie oprávneného zo dňa 03. 06. 2013 doručí súd prvého stupňa súdnej exekútorke spolu s

rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.