Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 24, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/412/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213210078
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213210078.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45
869 464, zastúpeného verita s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnej:
X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, A., o vymoženie sumy 1.226,87 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 8Er/730/2013-17 zo dňa
19.08.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 8Er/730/2013-17 zo dňa 19.08.2013
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD., so sídlom exekútorského úradu K. Mikszatha 268, Rimavská Sobota, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29.04.2013.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 40 ods. 1,
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZoRK“), § 39, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, §
4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
Súd uviedol, že formuláciu rozhodcovskej doložky nie je možné považovať za platnú rozhodcovskú
zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku, pretože si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Uviedol, že mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam a teda aj rozhodcovskému

konaniu. Konštatoval preto, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Poukázal aj
na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie doložky a podpis na úverovej zmluve nemožno
považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, pričom sa tak povinný bez vlastnej
vôle vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd v závere
dodal, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia,

pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Na základe uvedeného preto
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na to,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky
rozhodcovského rozsudku majú len dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne uplatnil rozdielny postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základeexekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na
základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Rozsudkom rozhodcovského súdu je
exekučný súd viazaný rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu. Ďalej uviedol, že exekučný súd v

rámci skúmania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu nie je oprávnený
posudzovaťvecnúsprávnosťrozsudkuvšeobecnéhosúdu,anirozsudkurozhodcovskéhosúdu,nakoľko
nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na ust.§
45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi
je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Úverová

zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol
poskytnutý úver bankou. Zdôraznil poukaz aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/11/2010
zo dňa 26.09.2011 a uviedol, že zákon o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere v ust.§ 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému

konaniu v súlade s definíciou "rozhodcovskej zmluvy" v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. i s ustálenou
praxouvodbore.Rozhodcovskádoložkabolanaformulovanáadojednanánazákladesplneniazákonnej
povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1

OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 22.04.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe Rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IDA12100027
zo dňa 14.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2012 a vykonateľnosť dňa 21.01.2012.
Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 07.05.2013 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, Rozhodcovský
rozsudok, tvoriaci exekučný titul a zmluvu o úvere. Následne súd prvého stupňa preskúmavaným

uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX,
ktorej fotokópia je súčasťou exekučného spisu a z nej vyplýva, že ide o zmluvu, ktorá bola podpísaná
povinným dňa 09.11.2006. Schválená výška úveru predstavovala sumu 50.000,--Sk, pričom mesačná

splátka predstavovala 1.385,--Sk. Súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania, ktoré sú priamo spojené so
zmluvou. Vo všeobecných obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere sa v
čl. 9.2 nachádza predmetná rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa povinný zaviazal, že akékoľvek
spory, ktoré v zmluvnom vzťahu vzniknú sa budú riešiť pred rozhodcovským súdom.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ust. §
219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti má za potrebné predovšetkým poukázať na to, že právna

úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku obsiahnutá v ust. § 52 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom jeto, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Charakteristickým znakom
týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

V tomto smere je potrebné poukázať aj na ust.§ 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní v
spojení s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení, v prípade, ak je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade
so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil, musí exekúciu
zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia podľa ust. § 44 ods.

2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické vydať poverenie a následne exekúciu
zastaviť.

Súd prvého stupňa preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v súlade s ustanoveniami,
ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže obsahovať viaceré
neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd

prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka (uvedená v článku
11.2 obchodných podmienok pre úver, z ktorého rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc), ktorá
akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná
nerovnováha v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
bola spôsobená aj tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa

upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ - povinný si ju
nemohol osobitne vyjednať a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok za
prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstará ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, považuje
odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Preto odvolací

súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného
titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť
vydaný. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani

právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto taktiež správne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok. Odvolací súd sa tak
nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1
a 2 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.