Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 24, 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 11Er/2882/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6407208136
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Nociarová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6407208136.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35807598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
proti povinnému: M. O., P..Č.. XXXXXX/XXXX, XXX XX Z. L. XXX, vedenej pod sp. zn. EX 3041/07
súdnymexekútorom:JUDr.RudolfKrutý,ExekútorskýúradsosídlomZáhradnícka60,82108Bratislava,
o vymoženie 141,97 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom poverením č. 5613 011848* zo dňa 20.08.2007 poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 141,97 € s
príslušenstvomnazákladeexekučnéhotitulu-rozhodcovskýrozsudokč.SR2803/07zodňa09.05.2007
(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý vydal JUDr. Michal Rašla, rozhodca Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, a
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

Zpripojenýchlistinnýchdôkazov-rozhodcovskéhorozsudku,zmluvyoúvereavšeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) súd zistil nasledovné:

Oprávnený a povinný uzavreli dňa 07.11.2006 Zmluvu o úvere č. 617024 (ďalej len „zmluva o úvere“). V
zmysle uvedenej zmluvy sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 16.000 Sk /531,10
€/ a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu v dohodnutých splátkach a lehotách. Keďže
povinný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z úverového právneho vzťahu riadne a včas a nezaplatil
oprávnenému svoj splatný záväzok, oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie nesplateného úveru a
poplatku za jeho poskytnutie vo výške 869,68 eur (26.200Sk) a úrokov z omeškania vo výške 64,56 eur

(1.945 Sk) vypočítanými ku dňu 22.02.2007, ako aj poplatku za upomienku vo výške 7,96 eur (240 Sk),
čo predstavuje spolu sumu 942,20 eur (28.385 Sk) a úrok z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy
869,68 eur (26.200 Sk) od 22.02.2007do zaplatenia.

V zmysle bodu 17 VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke tak, že „Všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konaniebude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.“

Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 942,20 eur
(28.385 Sk) spolu úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 869,68 eur (26.200 Sk) od
22.02.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 228,14 eur (6.873 Sk), všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej tiež „EP“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak
súd zistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulusozákonom,žiadosťoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 EP) na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a
b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal návrh na vykonanie exekúcie,
exekučný titul a zmluvu o úvere; ich súlad, resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekučné

konanie musí byť zastavené.

Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral do úvahy kritéria, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok
štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá
veta Občianskeho zákonníka). Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale
zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje
účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Je nesporné, že klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasledujúce
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Rovnako by
nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o úvere je štandardnou formulárovou zmluvou, a že za
takéhoto stavu musí súd túto zmluvu podrobiť súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej

zmluvnej podmienky.

Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku
prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol

účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý
novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre
Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej
spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo

fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné
podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na
toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti
spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový

stav, pretože dôveru je potrebné považovať za elementárnu kategóriu sociálneho štátu. Spoločným
znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore z čl. 2
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde
existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem,

ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch subjektívne právo
jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa) pričom toto
obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa) - viď Nález
Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009.

Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, smernica Rady 93/13/EHS z 5.

apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho
práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V bode 34 odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00, súd uviedol, že ochrana,
ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s
predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter
tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov,
ktoré by súdne konanie predstavovalo.

Treba tiež uviesť, že Súdny dvor EÚ v bode 38 rozsudku Mostaza Claro C-168/05 rozhodol, že povaha
a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaručuje spotrebiteľom,
odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Spotrebiteľské zmluvy sú v Občianskom zákonníku upravené v § 52 a nasl. Podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený),
niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v

takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, §45 ods. 1 písm. c), ods.
2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkýmúverovýmpodmienkam,

a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa
snaží získať exekučný titul. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to
v neprospech spotrebiteľa. Navyše sídlo „dohodnutého“ rozhodcu (miesta rozhodcovského konania) je
značne vzdialené (cca 150 km) od trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže - na rozdiel od blízkostištátneho súdu - sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Totiž náklady s tým súvisiace (napr. cestovné)
by mohli byť pre spotrebiteľa odstrašujúce. Keďže miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku
predvídateľnosti a dostupnosti, aj takáto podmienka patrí do kategórie podmienok, ktorých zmyslom

alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva (viď rozsudok
Súdneho dvora v spojených veciach C-240/98 až 244/98 Océano Grupo Editorial SA v. Rocío Murciano
Quintero a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed
Berroane a Emilio Vińas Feliu z 27. júna 2000). V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej
veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje

i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde
rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú
dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcami a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie
k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej

únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej
kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto smere súdu

dáva za pravdu aj prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným
od 1. januára 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú
v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Nakoľko
neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky

odporuje dobrým mravom, v danej veci - napriek tomu, že exekúcia sa začala - boli splnené podmienky
na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku,
resp. § 45 ods. 2 ZoRK.

Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na početnú judikatúru krajských súdov a tiež Najvyššieho súdu SR,

kde boli riešené skutkovo totožné veci, a v ktorých o.i. jednoznačne poukázali na zákonné oprávnenie
exekučného súdu skúmať exekučný titul v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a zároveň
povinnosťskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeplatneuzavretejrozhodcovskejzmluvy.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie / § 200 ods. 2 EP /.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a za použitia citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.