Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Ntok/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013010006
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013010006.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a sudcov JUDr.
Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej Dr., v trestnej veci odsúdeného S. L., o návrhu odsúdeného S.
L. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T 26/01, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 21. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, návrh odsúdeného S. L. , narodeného XX. XX. XXXX,

toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, na
povolenie obnovy konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 12. 03.
2002, sp. zn. 1T 26/01, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR z 24. 09. 2002, sp. zn. 6To 36/2002,

z a m i e t a,

pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Ods. S. L. podaním, ktoré doručil tunajšiemu súdu dňa 23. 10. 2013 sa domáhal obnovy konania v
jeho trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1T 26/01 a skončené právoplatným
rozsudkom tohto súdu. V dôvodoch uviedol, že trestná sadzba, ktorá bola voči nemu použitá v §
234a ods. 2 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) je osem až dvanásť rokov. Preto ak mu bol uložený trest

odňatia slobody v trvaní štrnástich rokov, bola táto sadzba prevýšená nesprávnym použitím v rámci
„aspiračného“ zákona.

Krajský súd v Nitre konajúci v inom senáte ako v ktorom rozhodol v prvom stupni (§ 397 ods.
2 Tr. por.) preskúmal celý obsah napádaného rozsudku zo dňa 12. 03. 2002, sp. zn. 1T 26/01 i celý
obsah tohto spisu. Pretože v danej veci sa uskutočnilo i odvolacie konanie na podklade odvolania obž.

S. L. a jeho spolupáchateľa, predmetom skúmania sa stalo i uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
24. 09. 2002, sp. zn. 6To 36/02. Následne sa súd oboznámil s odpisom registra trestov, podľa ktorého
odsúdený bol naposledy uznaný vinným rozsudkom krajského súdu zo dňa 12. 03. 2002, t.j. tým, ktorý
v tomto konaní na povolenie obnovy konania napáda. Zároveň na verejnom zasadnutí prečítal správu
o hodnotení odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody na č.l. 43-44. Podľa tejto správy odsúdený
nastúpil výkon trestu odňatia slobody 24. 09. 2002, po predchádzajúcom výkone väzby od 08. 02. 2001.

Predpokladaný výkon trestu odňatia slobody je dňom 08. 02. 2015. Počas výkonu trestu mal udelené tri
disciplinárne odmeny a šesť disciplinárnych trestov za verbálne i fyzické konflikty.
Na verejnom zasadnutí odsúdený trval na obsahu svojho návrhu na obnovu konania. Ustanovený
obhajca v súlade s návrhom odsúdeného navrhol jeho podaniu vyhovieť.
Krajská prokurátorka navrhla návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť, lebo neboli zistené žiadne
dôvody na takéto rozhodnutie.Krajský súd v Nitre na podklade návrhu odsúdeného a po vykonaní príslušného dokazovania dospel k
rozhodnutiu, že je potrebné návrh odsúdeného podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnuť, pretože neboli
zistené podmienky obnovy konania ako ich uvádza ust. § 394 ods. 1 Tr. por.

Podľa tohto ustanovenia, „Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.“
Odsúdený S. L. boli uznaný vinným v bode 1/ napádaného rozsudku za trestný čin brania rukojemníka
v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 234a ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v príslušnom
znení (ďalej iba Trestný zákon), ktorý spáchal ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr.

zák. na skutkovom základe (podľa pôvodného znenia z rozsudku prvého stupňa), že

1/ Obžalovaní S. L. a R. L.
dňa 30. 11. 2000 asi o 22.00 hod. spoločným konaním neoprávnene vnikli do rodinného domu č. XXX v
obci I. na I., v ktorom v tom čase bývala U. L. s dcérou V. L., synom M. L. a jeho družkou X. I., následne

bezdôvodne nútili U. L., aby im zaplatila nájomné v sume 3.000,- Sk za užívanie predmetného rodinného
domu, pričom žiadanú sumu postupne zvýšili až na 9.000,- Sk, splnenie ktorej požiadavky si vynucovali
hrozbami násilím a fyzickými útokmi na tam prítomné osoby, najmä M. L., prinútili U. L. aby v strede
izby založila oheň a pod hrozbami ďalšieho násilia prinútili V. L., aby išla s nimi s tým, že pokiaľ U. L.
nezaplatí žiadanú sumu, odpredajú V. L. do zahraničia na vykonávanie prostitúcie, pričom po ceste jej

hrozili usmrtením, ak sa pokúsi utiecť a doviezli ju proti jej vôli do rodinného domu v I. na I. č. XXX,
kde ju držali až do príchodu príslušníkov Obvodného oddelenia PZ Zemianska Olča v ranných hodinách
dňa 01. 12. 2002.

V bode 2/ bol uznaný vinným za trestný čin vydierania v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 235

ods. 1 Tr. zák., trestný čin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 221 ods. 1 tr.
zák. a trestný čin obmedzovania osobnej slobody v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 231 ods. 1
Tr. zák. na skutkovom základe, že

2/ Obžalovaní S. L. a R. L.

dňa 25. 12. 2000 asi o 23.15 hod. v I. na I. v rodinnom dome č. XXX, kde obaja obžalovaní bývajú po
požití alkoholických nápojov fyzicky napadli poškodeného N. L. a to tak, že ho spoločne bili a kopali po
celom tele, čím mu spôsobili zranenia a to, otras mozgu ľahkého stupňa, zlomeninu 1é. a 11. rebra
vľavo v zadnej podpažnej čiare bez posunutia úlomkov, pohmoždenie sánky vľavo, reznú ranu na
pravom predlaktí o dĺžke 3 cm, odreniny a podkožné krvné podliatiny čelovej oblasti hlavy, odreniny a

podkožné podliatiny tvárovej časti hlavy, podliatiny okolo oboch očí, podliatiny spodnej strany hrudníka a
brucha, pohmoždenie a podliatiny na ľavom stehne, čo si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť v trvaní
najmenej 4 týždňov, následne obaja obžalovaní pod hrozbou ďalšieho násilia nútili poškodeného N. L.
pobozkať zadnú časť tela tam sa nachádzajúcej svedkyni Y. A., po čom poškodeného zviazali na rukách
a nohách a zavreli ho v kúpeľni, kde ho nechali až do rána 26. 12. 2000, kedy od poškodeného žiadali

uhradenie škody za rozbité okno, na čo im poškodený v obave z ďalšieho násilia vydal sumu 3.000,- Sk.

NapokonbolodsúdenýS.L.uznanývbode3/napádanéhorozsudkuzatrestnýčinporušovaniadomovej
slobody podľa § 238 ods. 1, 3 Tr. zák. a za pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods.
1 k § 222 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods.

1 Tr. zák. na skutkovom základe že,

3/ Obžalovaný S. L.
dňa 01. 02. 2001 asi o 01.00 hod. v obci I. na I. za použitia násilia otvoril dvere na dome č. XX a
neoprávnene vznikol do vnútra domu, kde fyzicky napadol tam bývajúcu poškodenú X. T., ktorú bil

päsťamipohlaveatele,následnepoškodenúnásilímapriloženímsklenenejčrepinykhrdlunútil,abyišla
s ním von na ulicu, kde ju nútil ísť asi do vzdialenosti 30 metrov, pričom sa poškodenej podarilo vytrhnúť
a po jej volaní o pomoc obžalovaný S. L. fyzicky napadol a hrozil usmrtením aj synovi poškodenej a
to mal. T. T., ktorý sa snažil brániť matku. Uvedeným konaním spôsobil poškodenej X. T. zranenia a topohmoždenie a podliatinu pravého oka, pohmoždenie a podliatinu nad pravým uchom, pohmoždenie a
podliatinu pod ľavým okom, odreniny o dĺžke 4 cm na tvári vľavo, odreniny na krku o rozmeroch 2x4
cm, reznú ranu na krku vľavo o dĺžke 2 cm, reznú ranu na palci pravej ruky v dĺžke 2 cm, reznú ranu na

štvrtom prste pravej ruky, reznú ranu na dlani ľavej ruky o dĺžke 4 cm, reznú ranu na druhom prste ľavej
ruky, reznú ranu na ramene vpravo o dĺžke 2 cm, odreniny na ramene vľavo, oboch kolenách a bodnú
ranu na pravej strane krku s dobou liečenia do 15. 05. 2001,
pričom obžalovaný S. L. sa skutkov uvedených v bode 1/ a 3/ dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T 39/85, zo dňa 07. 02. 1986 bol uznaný vinným z trestného činu

vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov
so zaradením do II. nápravno-výchovnej skupiny, ktorý aj vykonal.

Za uvedené trestné činy bol S. L. uložený podľa § 234a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák.
a § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do
III. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 72 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné

protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Na podklade odvolania obžalovaného i jeho spolupáchateľa sa vecou zaoberal Najvyšší súd SR, ktorý
obe odvolania uznesením zo dňa 24. 09. 2002, sp. zn. 6To 36/02 ako nedôvodné zamietol.

S poukazom na spoločenskú nebezpečnosť páchanej trestnej činnosti - v súčasnosti tento pojem
je nahradený intenzitou protiprávnosti konania odsúdeného nezanedbateľnou skutočnosťou zistenou
v pôvodnom trestnom konaní bola agresivita obžalovaného, ktorá v priebehu jeho trestnej činnosti
dominovala a bola ľahko aktivovateľnou zložkou v štruktúre jeho osobnosti. Ďalšou neopomenuteľnou
skutočnosťou bol fakt, že odsúdený bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave v roku 1986 uznaný

vinným za trestný čin vraždy a krádeže v zmysle § 219 a § 247 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest
odňatia slobody v trvaní 13 rokov a tento trest spolu s ďalšími trestami v trvaní 3 rokov a 2 mesiacov
vykonal 02. 11. 2010. Už 30. 11. 2000 však sa dopustil ďalšieho trestného činu spolu s ods. R. L., ako
to vyplýva z horeuvedeného skutku pod bodom 1/.
Splnenie všetkých zákonných podmienok pre uloženie trestu tak ako je vyššie uvedený, bolo dané

a nie je možné prisvedčiť obžalovanému ako napokon už uvádzal aj Najvyšší súd SR vo svojom
odvolacom rozhodnutí, že sa jednalo v prípade uložených štrnástich rokov odňatia slobody o trest
likvidačný. Pretože takýto druh i výmeru trestu bolo potrebné uložiť z dôvodu nápravy obžalovaného i
účinnej ochrany spoločnosti, nakoľko ani predchádzajúci dlhodobý výkon odňatia slobody ho neodradil
od páchania ďalších deliktov osobitnej nebezpečnosti a to iba niekoľko týždňov po prepustení z

predchádzajúceho výkon trestu odňatia slobody. Súd v konaní preskúmavajúcom návrh odsúdeného na
povolenie obnovy konania nezistil ani možnosť aplikácie Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28.11. 2012
vyhláseného v Zbierke zákonov SR pod číslom 428/2012 z 21. 12. 2012.

Na podklade týchto argumentov bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať do 3 dní
odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Krajského súdu v Nitre na
Najvyšší súd SR.