Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/408/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112229967
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112229967.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava IČO: 36
865 141, proti povinnej: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX, o vymoženie sumy 204,- eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 7Er/1111/2012-10
zo dňa 06.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 7Er/1111/2012-10 zo dňa 06.06.2013 p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,
so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 10.08.2012.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), § 2 písm.
a), b), § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka,
§ 45 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 517 Obchodného
zákonníka, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkového a šekového, § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR

č. 238/2008, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského
úveru.

Súd uviedol, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom vykonania exekúcie vymoženie
dlžnej sumy na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave.
RozhodcovskádoložkajeobsiahnutávoVšeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúveru,ktorúoprávnený

v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu
a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom vzťahu je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súčasťou úverovej
zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, kde obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľomvopredpripravený,dlžníkmohollenzmluvuprijaťakocelokaleboodmietnuť.Ťažkomožno
predpokladať, že si dlžník - spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie

rozhodcovskej doložky nesie, konkrétne na ktorý súd - rozhodcovský alebo prvostupňový - veriteľ
podá žalobu v prípade neplatenia záväzku. Konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky a
následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi
bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež
smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazanýa táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj
v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Uviedol ďalej, že oprávnený si úrok z omeškania,
označený ako "zmenkový", vo výške 0,25 % denne nárokoval na základe vyplnenej blankozmenky

ako zabezpečovacieho inštitútu. Súd ďalej konštatoval, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný aj na
základe zabezpečovacej zmenky, ktorá nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko
v zmysle horeuvedeného ustanovenia príslušenstvo pohľadávky (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) smie tvoriť maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Poukázal na skutočnosť, že už len výška samotného poplatku za poskytnutie

úveru presahuje zákonom stanovenú hranicu 30% istiny poskytnutého úveru. Na základe uvedeného
mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi
je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku
odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Exekučný
súd zhodnotil predmetné exekučné konanie v časti neprimeraných úrokov z omeškania, neprimeranej

odplaty za poskytnutý úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky a absencie ročnej percentuálnej miery
nákladov ako konanie v rozpore so zákonom. Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd
po preskúmaní podmienok exekučného konania rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote. Namietal, že súd vec
nesprávne právne posúdil a prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a v jeho
nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Dodal, že v prejednávanej veci súd
na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní.Tvrdil,ževrámcipreskúmavaniaexekučnéhotitulupomateriálnejstránkenemôžeexekučnýsúd
skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd stanovuje

podmienkunazastavenieexekúcietak,žerozhodcovskýrozsudokanierozhodcovskékonaniezaväzuje
k niečomu nedovolenému. Dodal, že postupom súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Namietal ďalej, že súd neúplne zistil skutkový stav. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným

uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. Uviedol ďalej, že v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie
vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V závere zdôraznil, že za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Tvrdil, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Dodal,
že v danej veci konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Žiadal preto, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 08.08.2012, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného

titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., sp. zn. SR 04975/11 zo dňa 04.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2011 a
vykonateľnosť dňa 21.07.2011. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal
napadnuté uznesenie.

Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,

sp. zn. SR 04975/11 zo dňa 04.07.2011 bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu vo výške
204,00 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 204,00 eura od 02.02.2011 dozaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 204,00 eura od 18.04.2011 do zaplatenia a
nahradiťtrovyrozhodcovskéhokonaniavovýške130,27euraatovšetkodo3dníodprávoplatnostitohto
rozsudku. Rozhodcovský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 75, § 76 ods. 2, § 34 ods. 1,

§43ods.1,§48ods.1zákonač.191/1950Sb.,akoajvykonanýmdokazovaním,nazákladektoréhomal
preukázané, že medzi oprávneným a povinnou vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe Zmenky v
súladesDohodouovyplnenízmenky,ktorájeprávnymtitulomuplatnenéhonárokuoprávnenéhovtomto
konaní. Zistil, že oprávnený doplnil chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy, teda po doplnení v zmenke absentujúcich údajov ide o vlastnú zmenku povinnej, bez

protestu a na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia, vyplnenú oprávneným dňa 13.04.2011.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na základe zmenky, ktorej fotokópia je súčasťou
exekučného spisu a z nej vyplýva, že ide o zmenku vydanú v Hlohovci, dňa 21.04.2010 na
nevyplnenú sumu s prísľubom, že jej vystaviteľ zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., nevyplnenú sumu a zmenkový úrok 0,25% denne od nevyplneného dátumu,
splatné: spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od

vystavenia".

Zo Zmluvy o úvere č. 206500063 zo dňa 21.04.2010 vyplýva, že predložené zmenka je blankozmenka,
k vyplneniu ktorej malo dôjsť na základe Dohody o vyplnení zmenky v bode 15 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktorá je jej súčasťou.

Blankozmenka je nevyplnená alebo čiastočne vyplnená zmenka, ktorá môže byť aj takto akceptovaná. V

tomto prípade musí existovať aj dohoda medzi odovzdávajúcim a preberajúcim o určení vyplňovacieho
práva. Dohoda obsahuje údaje o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky, za akých podmienok a za
akých určujúcich skutočností sa majú doplniť. Dohodu môže odovzdávajúci odvolať a môže byť časovo
obmedzená. Vystavovateľ si môže vyhradiť právo, že doplní zmenku sám. Doplnením sa zo zmenky
urobí perfektná zmenka a týmto konaním vznikajú zmenkové práva zo zmenky s účinnosťou k tomu dňu,

v ktorom ju ten, kto zmenku podpísal, odovzdal.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti má za potrebné predovšetkým poukázať na to, že právna

úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku obsiahnutá v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je
to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Charakteristickým znakom
týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

V tomto smere je potrebné poukázať aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní

v spojení s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení, v prípade,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdnehoexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto

dôvody zistil, musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie
poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické
vydať poverenie a následne exekúciu zastaviť.

Súd prvého stupňa preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o

rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v súlade s ustanoveniami,
ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže obsahovať viaceré
neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka (uvedená v článku

15 obchodných podmienok pre úver, z ktorého rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc), ktorá
akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná
nerovnováha v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
bola spôsobená aj tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa
upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ - povinný si ju
nemohol osobitne vyjednať a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok za
prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom

zaobstará ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, považuje
odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Preto odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1

a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto taktiež správne
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení, a preto napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.