Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 30, 2013

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 3Er/276/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5406898800
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bekeš
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2013:5406898800.3

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: VARAK PRAHA a.s., so sídlom v Prahe 4,
Záběhlice, Jižní VII 737/22, Česká republika, IČO: 27 658 201 (pôvodný oprávnený BENZINA, státní
podnik „v likvidaci"), proti povinnému: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. B., Chočská č. 1531/11, v
exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 4.369,81 eur s príslušenstvom, o zastavení exekúcie,
takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súd u k l a d á oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi Júliusovi
Konečnému vo výške 67,62 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.11.2013 žiadal, aby súd v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „EP“), predmetnú exekúciu zastavil, keďže dňa 18.11.2013 mu oprávnený doručil návrh na
zastavenie exekúcie. Súdny exekútor súčasne žiadal, aby súd rozhodol o trovách exekúcie v zmysle
priloženej špecifikácie, ktoré si uplatnil vo výške 75,58 eur. Súdny exekútor zároveň predložil súdu návrh
oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 13.11.2013, v ktorom tento uviedol, že žiada predmetnú
exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného.

Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani

na úhradu trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c/ EP, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten,
kto navrhol jej vykonanie.

Súd po preskúmaní exekútorského spisu zistil, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h) EP. Súdny exekútor vykonaním úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného a
vymožiteľnosti pohľadávky zistil, že majetok povinného by nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie.
Súd na základe týchto skutočností postupujúc podľa § 57 ods. 1 písm. h) a c) EP v spojení s § 58 ods.

1 EP, predmetnú exekúciu na základe návrhu povinného zastavil.Podľa § 200 ods.2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods.2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 EP uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Konečnému v celkovej výške 67,62 eur.

Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných
ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, platnej do 30.04.2008 (ďalej
len „vyhláška“):

Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa
počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor
je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za

každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).

Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie
poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa

poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. b/,
ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 46,48 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie, 12x zisťovanie majetku povinného (2x daňový úrad, 2x dopravný
inšpektorát, 6x sociálna poisťovňa, 1x kataster nehnuteľností a 1x súčinnosť banky)), ďalej z odmeny
súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky vo výške 6,64 eur (výzva na poskytnutie
súčinnosti zo dňa 27.03.2009 - 10 min. a návrh na pripustenie zmeny účastníka konania - 10 min.) a z
náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 3,23 eur (poštovné vo výške 2,53

eur a poplatok za el. lustráciu v bankách vo výške 0,70 eur). Súd nakoniec súdnemu exekútorovi priznal
20 % DPH z trov priznaných súdom, teda vo výške 11,27 eur.

Súd pri posudzovaní odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti prihliadal aj na to, či nejde o
duplicitne uplatnenú náhradu. Teda v súvislosti s úkonom „žiadosť o udelenie poverenia“ neprislúcha
exekútorovi odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak už bola za tento úkon súdnemu exekútorovi priznaná

paušálna odmena podľa § 14 ods. 1, ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky v paušálnej sume
3,32 eur. Keďže si súdny exekútor túto paušálnu odmenu skutočne uplatnil, nemá už nárok aj na časovú
odmenu, keďže odmena by za tento úkon bola priznaná duplicitne. Preto súd súdnemu exekútorovi
za tento úkon časovú odmenu už nepriznal. Obdobne súd postupoval aj pri úkone vyúčtovanom podoznačením„upovedomenieo začatíexekúcie“,keďžezatentoúkonsúdsúdnemuexekútoroviužpriznal
odmenu určenú paušálnou sumou vo výške 3,32 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny
záver k tejto otázke uvedený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS 254/2006-13 zo

dňa 23.08.2006, v zmysle ktorého, ak bola odmena priznaná titulom paušálnych náhrad, nie je potom
opodstatnená aj z hľadiska § 14 ods. 1 cit. vyhlášky.

V zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky platí, že administratívne činnosti súdneho exekútora sa nepovažujú
zasamostatnéúkonyexekučnejčinnostiaodmenazanejesubsumovanávodmenezaúkonyexekučnej
činnosti. Súd je teda toho názoru, že za úkony, ktoré majú administratívny charakter, nepatrí časová

odmena, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd za administratívnu
činnosť súdneho exekútora považuje úkony „preštudovanie prijatého návrhu a oznámenie o stave
exekučného konania“, a preto za ne časovú odmenu nepriznal.

Súd zároveň konštatuje, že súdnemu exekútorovi neprináleží odmena za úkony, ktoré bezprostredne
nesmerujú k vymoženiu pohľadávky povinného. Súdny exekútor si uplatnil odmenu aj za úkony
označené ako „návrh na zastavenie exekúcie a zmluva o vykonaní exekúcie“, ktoré súd nepokladá za

úkony exekučnej činnosť, za ktoré vzniká súdnemu exekútorovi nárok na odmenu v zmysle príslušných
ustanovení vyhlášky, preto za ne súdnemu exekútorovi odmenu nepriznal.

Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 67,62 eur, ktoré je oprávnený povinný uhradiť súdnemu
exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e odvolanie vždy p r í p u s t
n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa

doručenia tohto uznesenia.

Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.