Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Er/762/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112222180
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112222180.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: P. E., H.. XX.X.XXXX, S. E.
X, XXX XX R., zast. JUDr. Dušan Slanina so sídlom Bradlanská 2, 917 01 Trnava, proti povinnému:
Z. H., H.. XX.X.XXXX, P.: XX XXX XXX, Č.D. XX, XXX XX R., zast. Pacalaj, Palla a Partneri, s.r.o. so
sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Marcel Kroupa so sídlom
Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 5.595,91 eur a trovy

exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii takto

r o z h o d o l :

Námietky povinného proti exekúcii sa z a m i e t a j ú.

P o v i n n ý je povinný oprávnenému u h r a d i ť trovy právneho zastúpenia vzniknuté v konaní súdu
o námietkach predstavujúce ďalšie trovy exekúcie vo výške 102,54 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava poverením č. 5207 124775 zo dňa 28.11.2012 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveril
súdneho exekútora JUDr. Marcela Kroupu so sídlom Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava vykonaním
exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/14/2011-231 zo dňa 7.6.2011 v spojení s rozsudkom
Okresného súdu v Trnave č.k. 38Cb/160/2009-201 zo dňa 23.11.2010.

Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil
pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii. Povinný v zákonnej lehote podal námietky proti exekúcii.

Po preskúmaní podania povinného toto podanie podľa obsahu súd posúdil aj ako návrh na zastavenie

exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. d) a § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. O tomto návrhu
rozhodne súd osobitným uznesením po doplnení dokazovania.

V zmysle § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí
povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách
exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia

upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa §50.

V zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,

že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietkymusia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Povinný namieta, že v súdnom konaní 14C/43/2009 Okresný súd Trnava uznesením č.k.
14C/43/2009-119 zo dňa 2.10.2009 schválil zmier medzi povinným a spoločným veriteľom povinného a
oprávneného, v zmysle ktorého mal povinný zaplatiť a aj zaplatil spoločnému veriteľovi sumu 8.713,90
eur. Podľa tvrdenia povinného je z titulu uzatvorenia Spoločenskej zmluvy o združení podnikateľov zo
dňa 9.1.1993 (nakoľko pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia priamo súvisí s účelom vymedzeným

v uvedenej zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným) povinný oprávnený nárokovať si
od oprávneného v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka regresný nárok vo výške jednej
polovice uhradenej sumy, t.j. sumu 4.356,95 eur. Ďalej povinný aplikuje § 580 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého sa navzájom započítava pohľadávka vyplývajúca z exekučného titulu (5.595,91)
eur s regresným nárokom povinného voči oprávnenému (zostáva len 1.740,69 eur, nakoľko suma
2.616,26 eur už bola započítaná predtým oproti inej pohľadávke, túto pritom povinný žiadnym spôsobom

nešpecifikoval ).
Pohľadávka oprávneného tak podľa vyjadrenia povinného predstavuje sumu 3.855,22 eur.

Na výzvu súdu sa k tvrdeniam povinného vyjadril aj oprávnený, ktorý namietol existenciu regresného
nároku z dôvodu postúpenia tohto nároku na spoločnosť MILS, s.r.o., o čom ho povinný informoval

oznámením zo dňa 22.4.2010, kópiu ktorého oprávnený predložil súdu.

Ďalšia pohľadávka povinného voči oprávnenému spôsobilá na započítanie je podľa tvrdenia povinného
nárok v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a ustanovením § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavujúci odplatu od oprávneného

za výlučné užívanie pozemkov s parc. číslom 3436/8, 3436/4-6, stavby súp. č. 7187 postavenej na
parcele 3436/4, stavby so súp. číslom 7188 postavenej na parcele č. 3436/6 a stavby so súp. č. 7189,
postavenej na parcele č. 3436/5, všetky zapísané na LV č. 9899, katastrálne územie Trnava, ktoré ešte
do roku 2009 boli v podielovom spoluvlastníctve povinného a oprávneného.

Oprávnený sa vyjadril i k tejto otázke a okrem toho, že zdôraznil, že počas celého obdobia
spoluvlastníctva k špecifikovaným nehnuteľnostiam povinný neprejavil žiadny záujem užívať svoj
spoluvlastnícky podiel má za to, že sa otázka započítania už vyriešila v konaní vedenom na tunajšom
súde pod spisovou značkou 38Cb/160/2009 (resp. 31Cb/56/2010).

V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

V zmysle § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka druhá veta, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
ani pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Vzmysle§36ods.1a2Exekučnéhoporiadkuexekučnékonaniesazačínananávrh. Exekučnékonanie
sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

S ohľadom na osobitosť konania o námietkach súd predtým, ako by pristúpil k vyhodnoteniu
dokazovania, t.j. či povinný a oprávnený majú skutočne vzájomné pohľadávky rovnakého druhu
spôsobilé na započítanie a či sa skutočne vzájomne kryjú, skúma, či k zániku pohľadávky oprávneného
vymáhanej v tomto exekučnom konaní malo dôjsť pred alebo po začatí exekučného konania.

Povinný môže v námietkach namietať iba skutočnosti (hmotného i procesného práva), ktoré nastali a
vznikli po vydaní exekučného titulu. Ak ide pritom o zánik vymáhaného nároku, táto skutočnosť, ak
vznikla počas trvania exekúcie, nie je dôvodom vyhovenia námietkam proti exekúcii, nakoľko v konaní
o námietkach má súd posúdiť, či sa exekúcia začala oprávnene a je prípustná, t.j. či boli v čase podania

návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady ustanovené pre výkon exekúcie, a
to najmä podmienka existencie nároku oprávneného voči povinnému vyplývajúceho z právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu. Táto skutočnosť môže byť dôvodom na vyhovenie námietkam len
v tom prípade, ak k splneniu predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučnéhotitulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekúcie. V prípade, ak k zániku záväzku vyplývajúceho z
exekučného titulu došlo až po začatí exekúcie, má sa za to, že exekúcia začala oprávnene a exekútor
má nárok na trovy exekúcie, ktoré mu boli riadne priznané na základe poverenia.

Povinný vo svojich námietkach uvádza, že k započítaniu oboch pohľadávok (t.j. z titulu regresného
nároku a z titulu odplaty za výlučné užívanie nehnuteľnosti s pohľadávkou vyplývajúcou z exekučného
titulu) došlo ku dňu 6.12.2012, kedy sa pohľadávky vzájomne stretli.

Ak povinný súčasne s námietkou proti exekúcii (procesno-právna námietka) podá námietku započítania
vzájomnej pohľadávky (hmotno-právna námietka), treba mať na zreteli, že započítanie je voči
oprávnenému účinné až okamihom, kedy započítací prejav povinného dôjde oprávnenému. Vzájomné
pohľadávky pritom zanikajú spätne ku dňu, kedy sa stali spôsobilými na započítanie (§ 580 Občianskeho
zákonník).

Povinný bez odôvodnenia určil za deň vzájomného krytia pohľadávok deň 6.12.2012, pričom sa žiadnym
spôsobom nevyjadril k otázke k ich splatnosti. V prípade, že splatnosť nebola dohodnutá a ani nevyplýva
z právneho predpisu, je nutné postupovať v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Súčasne so vznikom
práva na plnenie totiž zásadne nenastáva jeho splatnosť, pretože je buď určená dobou, v ktorej je dlžník
povinný podľa zmluvy, právneho predpisu alebo rozhodnutia súdu splniť svoj záväzok, alebo, ak nie je

takto určená, vyvolá ju veriteľ tým, že požiada dlžníka o plnenie. Splatnosť záväzku pritom nastáva deň
nasledujúci po uplynutí (najneskoršieho) času splnenia dlhu, v tomto momente má veriteľ po prvýkrát
možnosť uplatniť svoje právo na súde (aktio nata)

V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Existencia dvoch a inak na započítanie spôsobilých pohľadávok na započítanie ipso de iure započítanie
nespôsobujú, toto možno privodiť len na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa alebo dlžníka.

Ak bol kompenzačný prejav urobený až potom, čo sa pohľadávky stretli, má kompenzačný prejav spätné
právne účinky k okamihu stretu pohľadávok, t.j. k okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala
splatná neskôr.

Podľa námietok by dátumom “stretu pohľadávok“ mal byť deň 6.12.2012, povinný však žiadnym

spôsobomnepreukázal,žebytentodeňmalbyťdňomsplatnostijednej(čioboch)pohľadávokpodľajeho
názoru spôsobilých na započítanie. V námietkach neuviedol, podľa akej dohody či právneho predpisu
nastala splatnosť pohľadávok, resp. či splatnosť podľa jeho názoru vyplýva z povahy záväzku a v
nadväznosti na § 563 Občianskeho zákonníka súdu nepredložil ani žiadny dôkaz o tom, že povinný
oprávneného už požiadal o plnenie.

Odhliadnuc od skutočnosti, že ak by aj došlo k zániku vymáhanej pohľadávky k tomuto dátumu, nie je
táto skutočnosť dôvodom na vyhovenie námietkam, nakoľko exekúcia začala už 30.10.2012 ( § 36 ods.
1 a 2 Exekučného poriadku). To isté platí, ak by bol oprávnený oboznámený so splatnosťou dlhu až
prostredníctvom podania námietok, nakoľko tieto mu boli zo strany súdu logicky doručené až v priebehu

exekučného konania.

Ďalej povinný v podaných námietkach poukazuje na § 115 ods. 1, § 115 ods. 2 písm. d) a h)
Exekučného poriadku, ktoré s ohľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu možno aplikovať v rámci
námietok za účelom zastavenia exekúcie. Fakt, že je povinný momentálne v podnikateľskej strate,

považuje za dostatočný dôvod neprípustnosti exekúcie, ďalej má za to, že z dôvodu nevyporiadaných
záväzkov s oprávneným nemôže ukončiť podnikateľskú činnosť. K uvedenému súd len uvádza,
že v zmysle § 2 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenský zákon sa živnosť prevádzkuje na vlastnú
zodpovednosť, čo znamená, že majetkovú zodpovednosť za riziká živnostenského podnikania nesie
výlučné podnikateľ. Nevyrovnané záväzky súvisiace s podnikaním teda žiadnym spôsobom nezakladajú

prekážku ukončenia podnikateľskej činnosti, nakoľko ručenie povinného - živnostníka je neobmedzené
a za svoje záväzky ručí celým svojim majetkom.V zmysle § 115 ods. 1 Exekučného poriadku, z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže
exekúcia týkať tých, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a
svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ani iných vecí, ktorých

predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.

V zmysle § 115 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, z exekúcie sú vylúčené veci povinného slúžiace
na plnenie jeho pracovných úloh alebo na podnikanie do výšky 331,94 eura.
V zmysle § 115 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, z exekúcie sú vylúčené hotové peniaze do sumy

99,58 eura.

V upovedomení doručenom povinnému súdny exekútor oznámil začatie exekúcie a upovedomil
povinného, že exekučné konanie vykoná prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním inej
peňažnej pohľadávky, zrážkami zo mzdy a zrážkami z iných príjmov, t.j. žiadnym spôsobom
nešpecifikoval konkrétne účty, peňažné pohľadávky či príjmy, ktoré postihne exekúcia, ktorú reálne ešte

ani nezačal vykonávať. V tomto prípade ide o najčastejší postup, kedy súdny exekútor v upovedomení
o začatí exekúcie uvedie všetky prípustné spôsoby exekúcie, ktoré podľa jeho názoru bude možné
vykonať u povinného. Povinný, ako i vyplýva zo samotných námietok, sám nevie, ktorý jeho majetok by
nemal podliehať exekúcii, jeho argumentácia je všeobecná a poukazuje len na jeho nepriaznivú finančnú
situáciu a skutočnosť, že v prípade výkonu exekúcie nemôže ďalej reálne vykonávať svoje živnostenské

oprávnenie.

Účelom exekučného konania je pritom vymoženie judikovanej pohľadávky a je vylúčené, aby výkon
exekúcie bol v prípade podnikateľa ručiaceho za záväzky celým svojim majetkom viazaný na jeho
úspech v podnikaní. Pri takomto chápaní exekučného konania by nepochybne pravidelne dochádzalo k

poškodeniu oprávneného, ktorý si len nárokuje preukázateľne priznané právo.

Ako už bolo uvedené vyššie, povinný vo svojich námietkach žiadnym spôsobom neindividualizoval, ktoré
veci postihnuté exekúciou z jeho majetku exekúcii podľa jeho názoru nepodliehajú, a tak ani nie je možné
konkrétne ustanovenia aplikovať na argumentáciu povinného smerujúcu k zastaveniu exekúcie v zmysle

§ 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

Ustanovením § 115 ods. 1 Exekučného poriadku mal zákonodarca zjavne na mysli situácie vzniknuté
pri súpise majetku, kedy povinný, resp. súdny exekútor sám zistí, že exekúcii nepodlieha majetok
nevyhnutný na uspokojovanie hmotných potrieb povinného a jeho rodiny, resp. na plnenie pracovných

úloh či na podnikanie a i veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami. Je zjavné, že
takýmito vecami sú veci naozaj nevyhnutné pre život povinného a jeho rodiny, napr. bežné súčasti
odevov, obuv, nevyhnutné vybavenie domácnosti, resp. pokiaľ ide o rozpor s morálnymi zásadami, napr.
snubný prsteň, obrúčka atď. Nemožno sa stotožniť s argumentáciu povinného, v zmysle ktorej je v
rozpore s dobrými mravmi exekúciou postihovať aj jeho dôchodok, nakoľko nepostihovať príjem, čo i len

jediný, je v ostrom rozpore s účelom exekúcie. Exekučný poriadok má pri zrážkach zo mzdy (resp. iných
príjmov ako je napr. dôchodok) na zreteli uspokojovanie základných potrieb povinného a jeho rodiny, čo
sa v zákone prejavilo zaradením § 70 do Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa povinnému nesmie
zraziť z mesačnej mzdy základná suma, spôsob ktorej výpočtu ustanovuje nariadenie vlády.

Pokiaľ ide o veci slúžiace na podnikanie, v zmysle § 115 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku skutočne
nemožno postihnúť veci povinného slúžiace na podnikanie do výšky 331,94 eur, nakoľko však povinný
žiadnym spôsobom nešpecifikoval ktorý jeho konkrétny majetok by nemal podliehať exekúcii, nie je
možné jeho námietke vyhovieť. Exekútor v zmysle zákona pri výkone exekúcie najprv postihne veci
neslúžiace na podnikanie; ak ich hodnota nepostačuje na uspokojenie oprávneného, postupne zahŕňa

do súpisu aj veci, ktoré síce súvisia s podnikaním, ale bez ktorých je podnikanie možné. Až nakoniec v
prípade nedostatku tohto majetku možno postihnúť aj veci, bez ktorých je podnikanie nemožné. Aj pri
dodržiavaní tohto postupu je potrebné mať na zreteli vylúčenie vecí slúžiacich na podnikanie do hodnoty
331,94 eura. Z uvedeného vyplýva, že ak povinný ako podnikateľ vlastní veci na podnikanie len do
tejto hodnoty, tieto exekúciou postihnuté byť nemôžu, aj keď by bez nich podnikanie bolo možné. Pri

zachovaní poradia a dodržania minimálnej hodnoty vecí, ktoré sa nemôžu exekúciou postihnúť, môže
sa však exekúcia týkať aj tých vecí, ktoré sú pre podnikanie nevyhnutné.

Argumentácia povinného sa nezakladá na žiadnom právnom základe. Uvedené satýka aj použitia ustanovení § 115 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, z ktorých je len už
z ich znenia zjavné, že ich možno aplikovať len v prípade výkonu exekúcie prostredníctvom
osobnej či domovej prehliadky.

Na záver súd dodáva, že nakoľko rozhoduje výlučne na návrh účastníka konania, t.j. nerozhoduje
o námietkach z úradnej povinnosti, ex officio, dôkazné bremeno nesie výlučne povinný, pričom
neunesenie dôkazného bremena má za následok negatívne rozhodnutie súdu. Tunajší súd teda
námietky posudzoval len na základe tvrdení a dôkazov, ktoré mu predložil povinný, pričom s ohľadom

na koncentračnú zásadu tak musel urobiť v zákonnej 14-dňovej lehote na vznesenie námietok.

Z dôvodov vyššie uvedených má súd za to, že námietky povinného sú nedôvodné a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia.

Výrok o námietkach, ktorý vyhlasuje opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť samotných námietok, je

dôležitý i z pohľadu prípadnej náhrady trov prislúchajúcich oprávnenému, o ktorých musí rozhodnúť
exekučný súd uvedený v § 45 Exekučného poriadku na podnet oprávneného. Oprávnený si vo svojom
vyjadrení uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 102,54, ktoré boli riadne
vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, v zmysle § 13a ods. 2 vyhlášky, za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie sa k

námietkam povinného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne

sudca.