Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/296/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109233969
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4109233969.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, zastúpená konateľom a advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, proti odporkyni: X.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., W. 6, v konaní zastúpená opatrovníkom: JUDr. Oliver Kolenčík, vyšší
súdny úradník Krajského súdu v Nitre, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený:
JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Svidník, ul. Sov. Hrdinov 163/66, o zaplatenie sumy 119,78
Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
9C/64/2012-115 zo dňa 02. mája 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 146 ods. 2,
§ 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 07.12.2009 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie
sumy 119,78 Eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 15.02.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu a dňa 15.06.2012 vzniesol
námietku premlčania. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal návrh na začatie
konania v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Vzhľadom na späťvzatie návrhu
navrhovateľa bez toho, aby odporca splnil záväzok, teda pre správanie sa navrhovateľa, súd konanie
zastavil a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 vety prvej OSP v spojení s § 150 ods.1
OSP dôvodiac tým, že v tomto prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré vedľajšiemu

účastníkovi uplatnené trovy konania nepriznal. Uviedol, že vedľajší účastník je právnickou osobou, ktorej
samotným účelom a predmetom činnosti je aj ochrana spotrebiteľov v súdnych konaniach. Z daného sa
javí splnomocnenie právneho zástupcu na vykonávanie úkonov v súdnych konaniach za nadbytočné,
nakoľko by združenie malo vedieť uskutočniť tieto právne úkony na ochranu a v prospech spotrebiteľa,
nakoľkojetopredmetomichčinnosti.Taktiežniejezrejmé,akýmspôsobomprávnyzástupcavedľajšieho
účastníka pripravil právne zastúpenie pre zastupovanie v tomto konaní, nakoľko nemal vedomosť o

predmete tohto sporu. Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa o nehospodárnosti, nepreukázanosti a
neúčelnosti uplatnených trov konania vedľajším účastníkom, preto mu z dôvodov hodných osobitného
zreteľa náhradu trov konania nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu a to z
dôvodunesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Uviedol,ženakoľkosúneziskovouorganizáciou,vlastnéprostriedky nemajú. Nakoľko nemajú ani podmienky kancelárske, ani vlastné finančné prostriedky ani
personálne obsadenie, jedinou možnosťou na obstarávanie aspoň časti spotrebiteľskej agendy, sú
ochotné advokátske kancelárie. Vyjadril názor, že by malo byť všeobecným celospoločenským cieľom a

aj záujmom, ku ktorému by mali prispievať aj súdy, aby sa predmetná spotrebiteľská agenda rozptýlila
medzičonajviaczdruženíaabyvkaždomkonanívystupovalzazdruženieadvokát,abytýmtospôsobom
sa čo najskôr táto agenda zredukovala na minimum, aby dodávatelia prestali skúšať a prestali podávať
žaloby odsúdené dopredu na neúspech. Zároveň uviedol, že ich cieľom je, aby aj advokáti zistili, že
ak sa budú v spolupráci so združeniami venovať hromadne spotrebiteľskému právu, tak neskrachujú z

dôvodu,žesúdynepriznávajúzdruženiunáhradutrovkonaniaanivúspešnýchkonaniach.Vodôvodnení
odvolania poukázal na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo na právnu pomoc v
konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za
podmienok ustanovených zákonom. Uviedol, že je neziskovou organizáciou zloženou z laikov v oblasti
práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy
spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Spotrebiteľ

bol vo veci úspešný v dôsledku ich aktivity. Uviedol, že ich účasť v konaní je pre spotrebiteľa efektívna
v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie založené. Svojou činnosťou napĺňajú vysoké ciele politiky
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov, na napĺňanie ktorých sú odkázaní na právne služby. Vyjadril názor, že
ak má svoje právo na zastupovanie advokátom, na napĺňanie ich cieľov pri ochrane spotrebiteľov v praxi
realizovať, je nepochybne potrebné, aby im súdy priznávali náhradu trov konania, tam kde im na náhradu

trov konania vznikli podmienky. Ak tak súdy nebudú konať, zabránia im, ako neziskovej organizácii v
pokračovaníichčinnosti,čobynemalobyťcieľomsúdov.Súdbynemalpodporovaťhospodárskezáujmy
dodávateľov, ale spotrebiteľov a práva združenia. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia
krajských súdov SR. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu
trovceléhokonania.Zároveňsivyúčtovalnáhradutrovprvostupňovéhoaodvolaciehokonaniavcelkovej

sume 96,82 Eur vrátane DPH.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu podal vyjadrenie navrhovateľ. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 219 OSP potvrdil. Podľa
názoru navrhovateľa vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.

Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú možnosť využívať aj
určenú podporu ministerstva. Tieto právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp.
zn. 5Co/26/2012 ako aj v rozhodnutí 3Cob/259/2011. Ďalej uviedol, že z vlastných skúseností má
vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu,
a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh

na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania,
združenienemážiadnuvedomosťoprejednávanomprípade.Navyševedľajšíúčastníkviaceréprocesné
podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet
sporu. Rovnaký právny názor vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co/141/2012. Mal
za to, že paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny

dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv
spotrebiteľa,alezískaniefinančnýchprostriedkovvpodobenáhradytrovprávnehozastúpenia.Obdobný
právny názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/91/2012. Namietal, že v
danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, čo
je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 OSP. Zdôraznil, že súd nepriznaním náhrady trov

konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v
konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli
ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný
názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/03, ako aj v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co/100/2012. Ďalej uviedol, že združenie odporcu v konaní nezastupuje. Podobný

právny názor zastal aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 13Co/40/2012. Ďalej dôvodil, že
ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, sa týkajú všeobecne
ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na
ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby
pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj náhradu

trov odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur s DPH, ktoré pozostávajú z jednej polovice úkonu právnej
služby vo výške 9,96 Eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,37 Eur s DPH.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako

vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že
súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver a svoje rozhodnutie úplne a riadne odôvodnil.

Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods.2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu
zaplatenia sumy 119,78 Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa vydal vo veci platobný rozkazč.k.
27Rob/924/2009-29 zo dňa 18.03.2010. Z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi
do vlastných rúk, súd prvého stupňa uznesením č.k. 27Rob/924/2009-50 zo dňa 10.02.2012 zrušil

platobný rozkaz. Dňa 07.02.2012 oznámil vedľajší účastník vstup do konania na stane odporcu a
podaním zo dňa 28.05.2012 vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa uznesením č.k.
9C/64/2012-58 zo dňa 25.06.2012 ustanovil odporkyni na zastupovanie v konaní opatrovníka. Na
základe späťvzatia návrhu navrhovateľom na začatie konania a jeho žiadosti o zastavenie konania,
súd prvého stupňa uznesením č.k. 9C/64/2012-77 zo dňa 17.07.2012 zastavil konanie. Uznesením č.k.

9C/64/2012-80 zo dňa 26.11.2012 vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd prvého stupňa rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na základe odvolania vedľajšieho účastníka,
sudca súdu prvého stupňa v zmysle § 374 ods. 4 OSP vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.

Odvolací súd konštatuje, že účastníci konania majú právo byť v konaní zastúpený advokátom, avšak
majú právo len na náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi konania potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom nároku na
náhradu trov konania individuálne rozhodovať z hľadiska ich účelnosti.

Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť.

Ďalej mal za preukázané, že vedľajší účastník na strane odporcu dobrovoľne vstúpil do konania, pričom
nekontaktoval odporcu a nepoznal ani predmet konania. Vedľajší účastník, ako aj v iných obdobných
prípadoch, vstúpil do predmetného konania, zároveň vzniesol námietku premlčania a uplatnil si aj
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na cieľ a úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými
sú ochrana spotrebiteľa, je možné predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v

oblasti spotrebiteľského práva, a preto je spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a
opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho
z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Odvolací súd mal za to, že takýto paušálny vstup vedľajšieho
účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie všeobecnej plnej moci advokátovi na svoje
zastupovanievneznámompočtevecínemôžebyťprejavomnaplneniajehocieľaaúlohakoobčianskeho

združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemôže byť ani prejavom hospodárnostijeho konania. Uvedené konanie vedľajšieho účastníka navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie
neslúži primárne záujmom spotrebiteľov, ale záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez
bližšej vedomosti o danom konaní, do ktorého vstupuje automaticky vyčísľuje aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

Odvolací súd v súvislosti s nepriznaním náhrady trov konania (právneho zastúpenia) vedľajšiemu
účastníkovi uvádza, že v danom prípade nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc a rovnosti
účastníkov garantovaného čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, nakoľko predmetné trovy neboli účelne
vynaložené, t. j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu

konania.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že vedľajším účastníkom uplatňované trovy
konania sú neúčelné a nehospodárne, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 OSP tak, že
úspešnému navrhovateľovi v tomto odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keď

ju považoval za neúčelnú s poukazom na jeho vyjadrenie k trovám vedľajšieho účastníka už v podaní
označenom ako späťvzatie návrhu zo dňa 10.7.2012.

Odvolací súd prijal v senáte toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.