Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712206008
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7712206008.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: D. s.r.o., so sídlom R. XX, P., W.: XX XXX XXX,
právne zastúpený JUDr. Alžbetou Fuchsovou, advokátkou, Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so
sídlomŽabotova2/B,Bratislava,IČO:36866881,protipovinnej:B.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomY.XXX,
K., o vymoženie 166,- Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Michalovce č. k. 19Er/228/2012-36 zo dňa 28.08.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že dňa 24.04.2012 bola prvostupňovému súdu predložená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,

ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Najvyšší
rozhodcovský súd a.s. zo dňa 06.03.2012, sp. zn. NRS 34/12. Týmto rozsudkom bola povinná zaviazaná
zaplatiť oprávnenému istinu v sume 166,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
96,- Eur od 17.12.2011 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 18 % ročne zo sumy 96,- Eur od
17.12.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 39,83 Eur s DPH na účet oprávneného a
trovy právneho zastúpenia vo výške 58,15 Eur s DPH na účet právneho zástupcu oprávneného.

Súdprvéhostupňacitovalustanovenie§44ods.2Exekučnéhoporiadkuasúčasnecitovalustanovenie§
45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že z rozhodcovského rozsudku
má za preukázané, že účastníci exekučného konania uzavreli Zmluvu o pôžičke č. XXXXXX/XXXX.
Povinná požiadala o poskytnutie peňažnej pôžičky vyplnením elektronického formulára umiestneného
na internetovej stránke, resp. na základe telefonickej žiadosti alebo na základe osobnej žiadosti v súlade
s bodom 3.2 a 3.3 Zmluvných podmienok. Následne oprávnený v súlade s bodom 4.1 Zmluvných

podmienok informoval povinnú o schválení žiadosti o poskytnutie pôžičky a to zaslaním SMS na
telefónne číslo, ktoré povinná uviedla v Žiadosti o poskytnutie pôžičky v znení: „Žalobca schválil vašu
žiadosť o uzavretie Zmluvy o pôžičke vo výške 80,- EUR + odplata vo výške 16,- EUR = 96,- EUR,
ktorú poskytneme po uzavretí Zmluvy. Zmluvu, dokumenty zašleme na účet.“ Povinná sa s predmetnými
dokumentmi oboznámila a vyjadrila svoj súhlas prostredníctvom zaslania povinnou podpísaného
vyhotovenia Zmluvy o pôžičke na adresu oprávneného. Zaslaním podpísaného vyhotovenia zmluvy

povinná výslovne potvrdila, že súhlasí s predmetnou zmluvou a podmienkami, súhlasí s poskytnutím
pôžičky na základe predmetnej zmluvy a zaviazala sa k plneniu svojich záväzkov vyplývajúcich zozmluvy. Zmluva o pôžičke sa považuje za platne uzavretú zmluvu na diaľku prostriedkami diaľkovej
komunikácie dňom doručenia povinnou podpísanej Zmluvy o pôžičke oprávnenému (v zmysle bodu 4.5.
Zmluvných podmienok).

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a podľa smernice Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS.

Súd prvého stupňa požiadal dňa 28.5.2012 súdnu exekútorku JUDr. Luciu Adamcovú o predloženie
Zmluvy o poskytnutí pôžičky. Dňa 22.6.2012 bola súdu prvého stupňa doručená odpoveď na výzvu od

právneho zástupcu oprávneného, v ktorom uviedol, že medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená
zmluva o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutejdoby veci rovnakého druhu. Poukázalna skutočnosť, že pre zmluvu o pôžičke zákon
nepredpisujepísomnúformu.Zmluvnéstranyuzatvorilizmluvuopôžičkekonkludentne,prostredníctvom

výmeny sms správ. Uviedol, že postup uzatvárania zmluvy o pôžičke upravujú Všeobecné obchodné
podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke a povinná sa s nimi oboznámila pred
uzavretím zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že Všeobecné obchodné podmienky sú voľne dostupné na
internetovej stránke oprávneného. Právny zástupca

oprávneného predložil súdu prvého stupňa Zmluvné podmienky pre spotrebiteľské úvery vo forme

pôžičky a výpis z elektronického profilu povinnej, avšak nepredložil súdu Zmluvu o pôžičke, preto ho
súd prvého stupňa opätovne vyzval dňa 27.6.2012 na predloženie uvedenej zmluvy. Dňa 9.8.2012 bola
súdu doručená opätovná odpoveď na výzvu, ktorá sa zhodovala s predošlou odpoveďou. Oprávnený
nepredložil súdu Zmluvu o pôžičke.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
posúdil prvostupňový súd existenciu rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná so
spotrebiteľom. Poukázal na skutočnosť, že v zmluve bol uvedený vopred stanovený rozhodca, ktorý
bude vec riešiť v prípade sporu a spotrebiteľ nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah
zmluvy, mohol ju len prijať ako celok alebo odmietnuť. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval

aj zaviazanie povinnej rozhodcovským rozsudkom na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 18 % ročne
zo sumy 96,- Eur od 17.12.2011 do zaplatenia.

V dôsledku existencie niekoľkých neprijateľných podmienok, ktoré obsahuje predmetná zmluva a
nepredloženia Zmluvy o pôžičke oprávneným, prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci a
konal nad rámec právomoci zverenej mu zákonom. Podľa oprávneného Exekučný poriadok ani zákon

o rozhodcovskom konaní neumožňujú exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. V
predmetnej veci súd prvého stupňa nekonal ako exekučný súd ale ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o
opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku, keď hmotnoprávne meritórne preskúmal platnosť
právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou bola aj rozhodcovská
doložka. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezakladá oprávnenie exekučného súdu meritórne

preskúmať exekučný titul. Rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu smeruje výlučne k zisteniu,či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vykonanie exekúcie. Nakoľko exekučný súd
podľa názoru odvolateľa nie je oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, ust. § 45
ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní nesmeruje k preskúmaniu obsahu alebo právnemu

dôvodu plnenia, ale len k povahe plnenia. Uviedol, že hmotnoprávne posúdenie platnosti rozhodcovskej
doložky patrí do výlučnej kompetencie rozhodcovského súdu, alebo pri preskúmaní podľa § 37 zákona
o rozhodcovskom konaní, alebo v konaní o žalobe podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní.

Ďalej uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda
zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal s poukazom

na nález Ústavného súd Slovenskej republiky sp. zn.

III. ÚS 41/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 95/2010. Dôsledkom
postupu súdu je, že hoci oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom,
neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil.
Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného
rozhodcovského rozsudku.

Podľa názoru odvolateľa oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
nemožno vyvodiť ani z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, a to ani z rozhodnutia vo veci Asturcom
Telecomunicaciones (C-40/08), v zmysle ktorého je tak exekučný súd povinný urobiť výlučne v prípade,
ak je podľa vnútroštátnych predpisov povinný preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi
predpismi v oblasti verejného poriadku. Nesprávnym výkladom ustanovení Exekučného poriadku a

zákona o rozhodcovskom konaní súd prvého stupňa porušil právo oprávneného na súdnu ochranu,
ktoréhointegrálnousúčasťoujeajprávonanútenývýkonsúdnychrozhodnutíainýchexekučnýchtitulov.

Oprávnený tiež uviedol, že niet žiadneho objektívneho dôvodu pre "znevažovanie" inštitútu arbitráže,
ktorý má svoje stabilné miesto v právnych poriadkoch vyspelých štátov a ktorý sa v Slovenskej republike
riadi zákonnými procesnými pravidlami zakotvenými v zákone o rozhodcovskom konaní a subsidiárne

aj ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

V ďalšom oprávnený poukázal na bod 3.2 a nasl. všeobecných zmluvných podmienok a ust. § 4 zákona
o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého možno rozhodcovskú doložku uzavrieť aj pomocou iných
telekomunikačných zariadení. Povinná pred odoslaním súhlasu s poskytnutím pôžičky bola povinná
oboznámiť sa so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a

vyjadrila s nimi súhlas, nakoľko jej bola poskytnutá žiadaná pôžička.

Oprávnený mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky vo všeobecných zmluvných podmienkach
bolo v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonníka a touto doložkou nebolo dotknuté právo navrhovateľa
predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky. Podľa názoru odvolateľa
dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala povinnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní,

preto rozhodcovská doložka bola dojednaná platne a rozhodcovský súd bol oprávnený v predmetnej
veci konať.

Súdna exekútorka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Zákonná sudkyňa podanému odvolaniu nevyhovela postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 „O.s.p.“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako ajkonanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto sa v súlade s ust. § 219

ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie jeho správnosti a na doplnenie považuje za potrebné dodať
nasledovné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného Najvyšším rozhodcovským súdom a.s., IČO: 44 246 480, pobočka Žabotova 2/B, Bratislava
zo dňa 26.03.2012, sp. zn. NRS 34/12. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať
predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v čl. 17.4 Zmluvných podmienok, ktoré
podľa tvrdenia oprávneného tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi oprávneným
a povinnou podľa zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a

o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v

§ 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,

ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý
vznikol na základe Zmluvy o pôžičke č. 636117/6151 je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa zákonom
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje

problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo
viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia
chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku
zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného
súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že

Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej

povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ust. § 44 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a

posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým
zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho dvora vo
veci Asturcom Telecomunicaciones SL. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania
splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa
exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných

právnychpredpisochideorozhodnutie(inýtitul)vykonateľnétakpostránkeformálnej,akoajmateriálnej.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011).

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom
konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, princíp "vigilantibus
iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým

je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany

práv spotrebiteľa.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského
súdu v predmetnej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ako neplatnej. Právomoc

rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložkauvedená v čl. 17.4 Zmluvných podmienok, ktoré podľa tvrdenia oprávneného tvorili neoddeliteľnú súčasť
Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi oprávneným a povinnou.

Neopodstatnená je námietka oprávneného o nesprávnom výklade ust. § 53 ods. 4 písm. r) zákona

č. 40/1964 Zb. v zmysle ktorého neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve
je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka uvedená v
čl. 17.4 zmluvných podmienok vyžaduje od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom
v rozhodcovskom konaní a nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a

rozhodcovským súdom. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej
podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinnej, je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre
povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si
dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve

iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv
dodávateľa. Z vyššie uvedených dôvodov je záver exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej
doložky vecne správny.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

V zmysle ustanovenia § 4 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente popísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú

zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v
zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti
extenzívneho výkladu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn.
2Cdo 245/2010).

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala z neoznačených a nepodpísaných

zmluvných podmienkach, ktoré sa podľa tvrdenia oprávneného nachádzali na internete a ktoré mali
tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pôžičke uzatvorenej na diaľku (z. č. 266/2005 Z. z.). Zo zmluvy
ani zo zmluvných podmienok však nie zrejmé, že by tieto spĺňali náležitosti, ktoré zákon vyžaduje na
platné uzavretie rozhodcovskej doložky, teda že by došlo k podpisu uvedených zmluvných podmienok
spoločnosti obidvoma sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a

zmluvné podmienky neboli ani len technicky spojené.

Zo spisu navyše vyplýva, že oprávnený na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa 28.05.2012 zaslal súdu
zmluvné podmienky, ktoré sa stali účinnými dňa 01.10.2011 a na opätovnú výzvu prvostupňového súdu
zo dňa 27.06.2012 mu oprávnený spolu s odpoveďou na výzvu zaslal zmluvné podmienky, ktoré sa
stali účinnými dňa 20.06.2012. Zo spisu však nevyplýva údaj kedy bola predmetná zmluva o pôžičke

uzavretá. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz
na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané spoukazom na ustanovenie § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, preto nemožno rozhodcovskú doložku
považovať za platne uzavretú.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto

(bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom,
lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ust. § 219 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere 3:0 (ustanovenie § 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej

zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.