Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/383/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200295
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2712200295.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613
843, proti odporcovi A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., O. XXXX/XX, zastúpenému v konaní S. G.,
zamestnankyňou Okresného súdu Senica, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: 1/
Spotrebiteľského združenia OSA, Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpeného HKP Legal, s.

r. o., Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334 a 2/ OZ právna pomoc spotrebiteľom, Košice - sídlisko
Ťahanovce,Sofijská13,IČO:42247268,zastúpenéhoJUDr.LadislavomMiklušom,advokátom,Košice,
Budapeštianska 8, IČO: 35 569 298, o zaplatenie 1 150,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho
účastníka 1/ na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 20. augusta 2012 č. k.
1C/182/2012 - 87, takto

r o z h o d o l :

Uzneseniesúduprvéhostupňavovýrokuotrováchkonaniaúčastníkovvčastitrovkonanianavrhovateľa

a vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane
odporcu n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Vedľajší účastník 1/ na strane odporcu je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi
vo výške 46 eur k rukám TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 do troch
dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie a o trovách konania účastníkov
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o vrátení
súdneho poplatku z návrhu vo výške 62,37 eur.

Rozhodnutie vo výroku o zastavení konania odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 a 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a dispozitívnym právnym úkonom navrhovateľa, ktorý vzal späť
návrh na začatie konania bez uvedenia dôvodu pred začatím pojednávania. Rozhodnutie vo výroku o
trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a tým, že konanie v danej veci

bolo zastavené. Zároveň zohľadnil, že vedľajší účastník 1/ na strane odporcu a vedľajší účastník 2/ na
strane odporcu vstúpili do konania z vlastnej iniciatívy po podaní návrhu, bez kontaktu s odporcom,
bez oboznámenia sa s obsahom podaného návrhu, príloh, štádia konania s podaním, ktoré obsahuje
všeobecné vyjadrenie v súvislosti s právami spotrebiteľa na ochranu a všeobecne vznesenou námietkou
premlčania, bez odôvodnenia jej možného úspechu v konaní. Z uvedeného vyvodil, že v danom konaní
nejde o žiadnu výnimočnosť prípadu, odôvodňujúcu priznanie trov zastaveného konania. O vrátení

kráteného zaplateného súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, ktorý krátil o 6,63 eur (69 eur - 6, 63 eur), vo výške 62,37 eur.Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa, výroku o trovách konania účastníkov, časti týkajúcej sa trov
konania navrhovateľa a vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu, podal odvolanie vedľajší účastník
1/ na strane odporcu, ktorý navrhol jeho zmenu uložením povinnosti navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu

účastníkovi 1/ na strane odporcu náhradu trov konania bez uvedenia jej výšky alebo zrušenie uznesenia
v napadnutom výroku a jeho časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ
namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý mal pri rozhodnutí o trovách
konania postupovať podľa § 146 ods. 2 O. s. p. a vzhľadom k zavineniu navrhovateľa na zastavení
konania uložiť mu povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane

odporcu. Poukázal na svoje rovnaké práva s hlavným účastníkom konania, na strane ktorého vystupuje
a oprávnenie dať sa zastupovať advokátom. Uviedol tiež, že v danej veci niet dôvodu aplikovať
ustanovenie § 150 O. s. p.

Navrhovateľ, odporca a ani vedľajší účastník 2/ na strane odporcu nepodali odvolací návrh a navrhovateľ
a vedľajší účastník 2/ na strane odporcu sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu
písomne nevyjadrili.

Navrhovateľ navrhol uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania účastníkov v časti trov
konania navrhovateľa a vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.
Vyslovil názor, že spotrebiteľské združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej existencie
schopné poskytnúť právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach a v zmysle § 25
zákonač.250/2007Z.z.disponujemožnosťouvyužiťajurčenúpodporuministerstva.Právnezastúpenie

vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu je podľa navrhovateľa neúčelné a nadbytočné. Poukázal
na okolnosť, že odvolateľ vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu účastníka,
na ktorého strane vystupuje, oznámením o vstupe do konania a so žiadosťou o zaslanie návrhu na
začatie konania a s návrhom na prisúdenie náhrady trov konania. Z uvedeného vyplýva, že nemá žiadnu
vedomosťoprejedávanomprípade.Vzmysleuvedenéhodôvodomhodnýmosobitnéhozreteľavzmysle

§ 150 O. s. p. trovy vedľajšieho účastníka 1/ na starne odporcu nie sú trovami účelne vynaloženými na
uplatňovanie alebo bránenie práva.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. vec v medziach odvolania, teda len vo výslovne
napadnutom výroku o trovách konania navrhovateľa a vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu,
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom

predpokladaný prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel
k záveru, že uznesenie v napadnutom výroku v časti trov navrhovateľa a vedľajšieho účastníka 1/ na
strane odporcu nie je vecne správnym.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa odseku 2 vety prvej rovnakého paragrafu, ak niektorý

z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy a napokon podľa vety
druhej citovaného odseku 2 ustanovenia, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok
konania, pri ktorej uplatnení nemá žiaden z účastníkov konania právo na náhradu jeho trov (trov konania

vzniknutých tomuto účastníkovi a ním platených), ak konanie neskončilo vydaním vecného rozhodnutia
o predmete sporu (najmä rozsudku vyhovujúceho návrhu celkom, či len čiastočne, resp. návrh celkom
zamietajúceho), ale došlo k jeho zastaveniu. I táto výnimka sa však neuplatňuje automaticky, keď
sama predstavuje pravidlo, z ktorého existujú ďalšie dve výnimky, umožňujúce za splnenia v zákone
celkom konkrétne vymedzených podmienok, uloženie povinnosti na náhradu trov konania niektorému

z účastníkov konania. Uplatnenie ktorejkoľvek z takýchto výnimiek (majúcich pôvod v oboch vetách
ustanovenia§146ods.2O.s.p.)taknajmäpredpokladávzniktrovmajúcichsanahradiťaspoňnajednej
strane sporu (v opačnom prípade niet dôvodu pre použitie takejto výnimky), ale tiež procesnú situáciu,
pri ktorej náhradu trov konania vôbec možno uložiť či priznať (pri zastavení konania medzi existujúcimi
účastníkmi pre späťvzatie žaloby ide práve o taký prípad).Prvá veta ust. § 146 ods. 2 O. s. p. so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného
hľadiska a zásadne toto (zavinenie) pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom prvostupňovom
konaní navrhovateľ.

Zavinenie na zastavení konania pre späťvzatie návrhu síce nemusí byť vždy pričítané navrhovateľovi,
podmienkou postupu podľa § 146 ods. 2 vety druhej O. s. p. je však 1. možnosť aspoň predbežného
záveru o dôvodnosti návrhu a 2. správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorej alebo ktorým požiadavka
uplatnená návrhom smeruje, donucujúce navrhovateľa k späťvzatiu návrhu (teda také správanie, ktoré
je na jednej strane výlučným správaním odporcu bez možnosti navrhovateľa ho ovplyvniť a na druhej

strane je so späťvzatím inak dôvodného návrhu aj v priamej príčinnej súvislosti).

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu v prejednávanej veci, Spotrebiteľské združenie OSA má
oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), a to na základe
špeciálnej zákonnej úpravy v ust. § 93 ods. 2 O. s. p. Keďže má v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník (tzv. hlavný, ust. § 93 ods. 4 vety prvej O. s. p.), možno z toho vyvodiť len jeden záver
a to, že aj vedľajší účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi, ktorá je základným ústavným

právom (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších ústavných zákonov), realizovaným v rámci občianskeho súdneho konania (tzv.
civilného procesu) možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom (advokátom) a samozrejme musí mať i právo na náhradu trov konania - do rámca ktorých
bez akýchkoľvek pochybností patrí tiež náhrada trov právneho zastúpenia. O. s. p. v žiadnom zo svojich

ustanovenínepodmieňujemožnosťzastúpeniaadvokátomabsenciou(nedostatkom)odbornýchznalostí
účastníka a teda ani nevylučuje, aby sa i účastník odborne spôsobilý brániť svoje či niečie iné záujmy v
konaní pred súdom nemohol dať zastúpiť advokátom (a aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná
náhrada trov v súvislosti s takýmto zastupovaním vzniknutých - nech aj na prípadné zastupovanie
advokáta iným advokátom by z pohľadu účelnosti takto vynakladaných trov bolo namieste nazerať inak

ako na problém nadnesený v prejednávanej veci). Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada
trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia, samozrejme len v tom prípade, ak právo na
náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval,
a len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané
účelne.

V prejednávanej veci, na základe už uvedeného vyššie, právo na náhradu trov konania vzniklo evidentne
vedľajšiemu účastníkovi 1/ a odporcovi, ktorého v konaní vedľajší účastník 1/ podporoval, nakoľko
zastavenie konania zavinil navrhovateľ späťvzatím návrhu bez uvedenia dôvodu, pričom v danej
veci vyplýva, že zjavnou príčinou takéhoto postupu bolo vznesenie námietky premlčania návrhom
uplatňovaného práva zo strany vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu.

Za situácie, keď odporca na rozdiel od vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu náhradu trov
konania nepožadoval a ani zo spisu žiadne jeho trovy nevyplývajú, nemožno súhlasiť s argumentom
navrhovateľa, ktorý spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka 1/ na strane odporcu, pretože práve po kvalifikovanom podaní vedľajšieho účastníka 1/
na strane odporcu zastúpeného advokátom, v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného

nároku, došlo k späťvzatiu návrhu, čo malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Rovnako sa
nemožno stotožniť s názorom navrhovateľa, že vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcu nemala
byť priznaná náhrada trov konania s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. (zrejme jeho
odseku 1), keď navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli
relevantným dôvodom na to, aby vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcu náhrada trov konania

nebola výnimočne priznaná a takéto dôvody nezistil ani odvolací súd.

Z uvedeného vyplýva, že vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcu rovnako ako odporcovi vzniklo
právo na náhradu trov konania, ktoré je súd oprávnený prisúdiť vedľajšiemu účastníkovi za rovnakých
podmienok ako hlavnému účastníkovi, t. j. za splnenia aj podmienok ustanovených v § 151 ods. 1 a
4 O. s. p., t. j. po vyčíslení trov konania do troch pracovných dní po výzve súdu na vyčíslenie trov

konania, ktorá podmienka v danom prípade nebola splnenou. Vedľajší účastník 1/ na strane odporcusíce navrhol prisúdenie náhrady trov konania ale ich v stanovenej lehote nevyčíslil. Odvolací súd dospel
k uvedenému záveru vychádzajúc zo skutočností, že vedľajší účastník 1/ ani po doručení uznesenia
súdu prvého stupňa do troch dní a ani následne v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa proti

výroku o trovách konania svoje trovy nevyčíslil. Odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že ustanovenie
§ 151 ods. 4 O. s. p. neuvádza formu výzvy súdu smerovanú účastníkovi na vyčíslenie trov konania,
preto výzvou považoval uznesenie súdu prvého stupňa, z ktorého odvolateľ nadobudol vedomosť o tom,
že konanie v danej veci sa skončilo. Z uvedeného dôvodu pokiaľ súd prvého stupňa vyslovil o trovách
konania navrhovateľa a vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu, že žiaden z nich nemá právo na

náhradu trov konania, jeho rozhodnutie nemôže byť správnym.

Odvolací súd v zmysle § 220 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku v časti o
trováchkonanianavrhovateľaavedľajšiehoúčastníka1/nastraneodporcuzmenil,keďženiesúsplnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Pri uvedenom výsledku odvolacieho konania v ňom úspech zaznamenal navrhovateľ, ktorý podal aj
návrh na prisúdenie mu náhrady trov odvolacieho konania (§ 211 ods. 2 a § 151 ods. 1 O. s. p.). Odvolací

súd mu preto v súlade s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b),
§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 advokátskej tarify priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46 eur,
pozostávajúcich z odmeny za jeden polovičný úkon (písomné vyjadrenie k odvolaniu čo do trov konania)
vo výške 30,70 eur, paušálnej náhrady k nemu vo výške 7,63 eur a sumy zodpovedajúcej 20% dani z
pridanej hodnoty z oboch týchto súm, teda 7,67 eur; pričom povinnosť na zaplatenie takejto náhrady

uložil v odvolacom konaní plne neúspešnému vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcu v súlade s
ust. § 149 ods. 1 O. s. p. k rukám advokáta navrhovateľa a to v zákonnej lehote 3 dní ( § 160 ods. 1 O.
s. p. a nezistenie dôvodu pre výnimku z pravidla).

K prijatiu tohto uznesenia došlo senátom Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0, čiže
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosti uložené uznesením súdu prvého stupňa
v spojení s týmto uznesením nebudú splnené dobrovoľne, možno sa ich splnenia domáhať návrhom na
vykonanie exekúcie.