Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 25, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/114/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812206996
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812206996.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P. X. Y., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v U.,
C. 5, zastúpeného spoločnosťou W. X., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v U., C. X proti povinnému:
Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., X. XXXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 492,03 eura s prísl. a
trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, M. XX, U., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 31.10.2012, č.k. 12Er/799/2012-36, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 31.10.2012, č.k.
12Er/799/2012-36 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
so sídlom v U., M. 60 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený návrhom zo

dňa 10.7.2012 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora
pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, vydaný v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcom Mgr. T. X., sp. zn. II/XXXX-XXXX (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“). Dňa 23.7.2012 doručil súdny exekútor na súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2

zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),
§ 44 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 52
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd uviedol, že medzi Y. a.s. ako právnym predchodcom
oprávneného a povinným bola dňa 13.7.2005 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní bankovej
platobnej karty. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka bola upravená v bode 18 Všeobecných

obchodných podmienok Y. a.s., podľa ktorej sa banka a klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo
vzniknú z bankových obchodov, spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmenkou vystavenou
klientom v prospech banky, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich podmienky
vykonávania bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa posúdil túto zmluvu
ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvnými stranami boli na jednej strane Y., a.s., ktorej predmetom
činnosti je o.i. poskytovanie úverov, čiže konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na
strane druhej figuroval subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd ďalej uviedol, že návrh zmluvy ovydaní a používaní bankovej platobnej karty bol pripravený na predtlačenom tlačive, pričom spotrebiteľ
nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že základnou

zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Preto súd preskúmal vyššie uvedenú
rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 18.1 Všeobecných obchodných podmienok a uviedol, že
táto nebola medzi dodávateľom a spotrebiteľom individuálne dojednaná a povinný ako spotrebiteľ

nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko tieto
boli spísané na predtlačenom formulári. Vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými
podmienkami, mohol povinný zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným
podmienkam. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi je
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá
žalobu na rozhodcovský súd. Preto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v

zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná. V závere uznesenia súd prvého stupňa skonštatoval, že nakoľko je právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom
úkone, po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto
návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že
exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok, pretože ako vyplýva z § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej

len „ZoRK“) a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR. Teda je
spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie
veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom
pre výkon exekúcie. Uviedol, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný

súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak
by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, pôsobil by
exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom.
Ustanovenie § 45 ZoRK nezveruje právomoc exekučnému súdu konať vo vzťahu k rozhodcovskému
rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo

veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Vyššie uvedené
ustanovenie neumožňuje exekučnému súdu vykonávať meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného
titulu, ale len skúmať vlastnosti uloženej povinnosti, teda nie rozhodnutie samotné. Ďalej uviedol, že
podľa rozhodnutia Súdneho dvora C - XX/XX zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby
vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná

svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred
rozhodcami. Oprávnený zároveň poukázal na to, že v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až 54
Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8.
časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere
bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom
ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008
bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto
zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Oprávnený zastával názor, že postupom
a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na

súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného
exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený dal
do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, žeak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní a zákon považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, nemá to za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva

možnosťriešiťsporvzmysledojednanejrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskomkonaní,alespotrebiteľ
môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nielen v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale
ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluva, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. V závere oprávnený poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, spis. zn. X M O. XX/XXXX zo dňa 26.9.2011.

Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.12.2012 súdny exekútor uviedol, že disponuje rozhodovacou

právomocou len v rozsahu ustanovenom zákonom (Exekučným poriadkom), nie je však kompetentný
rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov exekučného konania. Súdny exekútor nie je
oprávnenýpreskúmavaťobsahexekučnéhotitulu,tentospolusnávrhomnavykonanieexekúciepredloží
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu a požiada ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené nemohol zaujať stanovisko k obsahu odvolania

oprávneného.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak,
že mu nemieni vyhovieť, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej

lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom,
ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok; že zmluva o vydaní a

používaní platobnej karty zo dňa 27.7.2005 nie je spotrebiteľskou zmluvou riadiacou sa ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a že rozpor rozhodcovskej doložky s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného

odvolací súd uvádza:

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych
alebo občianskoprávnych vzťahov vydaný rozhodcom J.. T. X. dňa 29.2.2012, sp. zn. II/XXXX-XXXX.
Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2012 a vykonateľnosť dňa 8.4.2012.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,

ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedenéhoustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby právoplatný nebol. Dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK,
a to, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah
výrokurozhodnutia,jehoodôvodneniaazmluvy,nazákladektorejrozhodcovskýsúdnárokoprávneného
posudzoval.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku,
v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúciepovinnýpreskúmaťtútožiadosť,exekučnýtitulanávrhnavykonanieexekúcieaposúdiť,čitieto

nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinná sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že právny vzťah medzi právnym predchodcom
oprávneného (Y., a.s.) a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o vydaní a používaní platobnej

karty zo dňa 27.7.2005, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny
dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v
rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci G. W. SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať

rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernica
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bolvydanýbezúčastispotrebiteľa,musíhneď,akosaoboznámisprávnymiasoskutkovýmiokolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve

uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy.

V súvislosti so skúmaním, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný
súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní

je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V nadväznosti na to
je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2011, sp.
zn. IV. ÚS XX/XXXX-XX, v ktorom uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v
rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už
so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa

názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných
hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“

Exekučnýsúdotázku,čiplnenieuloženévovýrokovejčastijedovolenéresp.činiejevrozporesdobrými
mravmi posudzuje ako otázku predbežnú, t.j. predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

splnené podmienky na zastavenie exekúcie, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru
odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu
zastavil.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a ZoRK.Čo sa týka druhej odvolacej námietky oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
súdu prvého stupňa, že zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 27.7.2005 je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ, t.j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľ, t.j. osoba (aj podnikateľský subjekt), ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré

si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne
ovplyvniť.

Úprava v Občianskom zákonníku má mať skôr demonštratívny ako taxatívny charakter. Teda aj zmluvy
uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať - vzhľadom na ich
povahu - za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje (bankové

zmluvy - zmluva o bežnom účte, zmluva o vkladovom účte, zmluvy o prepojení podľa zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách a pod.). Musí však byť dodržaná podmienka, že sa tieto zmluvy
uzatvárajú medzi dodávateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, ktorý nekoná v
rámci svojej podnikateľskej činnosti a nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

V danom prípade právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli zmluvu o vydaní a používaní

platobnej karty v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom vzájomné vzťahy účastníkov
sa mali spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. V prípade spotrebiteľských zmlúv je však
uvedená úprava použiteľná len vtedy, ak neodporuje úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda
úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
To znamená, že primárne sa použije Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho

vykonanie a Obchodný zákonník sa môže uplatniť tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky
zákonník.

Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinným je teda spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú

zmluvu.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo
Všeobecných obchodných podmienkach za rozpornú s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo
oprávnený namietal s poukazom na túto právnu úpravu, ktorá sa stala účinnou až po uzavretí zmluvy o
vydaní a používaní platobnej karty (zo dňa 27.7.2005).

Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“),
ktoré boli súčasťou zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 27.7.2005.

Podľa čl. 18 bod 18.1 VOP sa banka a klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z
bankových obchodov, spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmenkou vystavenou klientom v
prospech banky, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich podmienky vykonávaniabankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie,
bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.

Podľa č. 18 bod 18.1.5 VOP sa banka a klient ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje aj

právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito

neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z VOP predložených oprávneným,
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že
táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného Y., a.s. ako
právnym predchodcom oprávneného. Povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale mal možnosť
iba zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných

vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo všeobecných podmienkach, ktoré sú
rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne
oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú
výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v

ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a
spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi.Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.

Ako vyplynulo z obsahu spisu, VOP úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli
podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť
ako platne dohodnutú v zmluve o pôžičke. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o
úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna
podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. XCdo XXX/XXXX).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie
uvedené vo VOP bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka účinného od 1.1.2008. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..
Oprávnenýnemalúspechvodvolacomkonaníatakmunáhradatrovnepatrí.Ostatnýmúčastníkomtrovy
odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.