Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/216/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111231332
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111231332.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35
724 803, proti žalovanej Q. I., J., S. X, o zaplatenie 4 289,26 € s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov
5, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 12C/39/2012-71 z 28.2.2013 Okresného súdu
Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobcovi a žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva a vedľajší účastník nemá právo
na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením konanie zastavila a rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi
žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení uznesenia, o. i., uviedol, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, pretože po
vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka vzal žalobu späť, preto by v zásade
mal mať i vedľajší účastník právo na náhradu účelne vynaložených trov konania podľa § 146 ods.2 prvá
veta O. s. p., o jeho trovách však bolo rozhodnuté podľa § 150 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citoval), že
nález Ústavného súdu SR II.ÚS78/03 umožňuje súdu nepriznať trovy konania účastníkovi, ak disponuje
právne vzdelanými zamestnancami, ktorí musia zvládať problematiku uplatnenia nárokov v občianskom

súdnom konaní v právne nenáročných sporoch, v danom prípade vedľajší účastník nevystupuje na
strane žalovanej podľa § 93 ods.1 O. s. p., teda ak medzi ním a žalovanou vyplýva určitý spôsob
vyrovnania z hmotného práva, ale podľa § 93 ods.2 O. s. p. ako združenie na ochranu spotrebiteľa,
že Združenie na ochranu spotrebiteľa je združením vzniknutým podľa zák.č.83/90 Zb. o združovaní
občanov, ktoré by malo vlastnými aktivitami vyvíjať činnosť na dosiahnutie cieľa združenia, ktorý je
zároveň nevyhnutnou náležitosťou stanov združenia, že pokiaľ cieľom vedľajšieho účastníka s názvom

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, je ochrana práv spotrebiteľa, je žiaduce, aby členovia
ovládali základnú problematiku spotrebiteľského práva, že - podľa jeho názoru - námietka premlčania
patrí medzi základné právne inštitúty ochrany práv spotrebiteľa a takúto obranu spotrebiteľa - žalovanej
môžu uplatňovať i sami členovia združenia a nie je nevyhnutné nechať sa zastupovať advokátom, že
vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, čo je zrejmé zo znenia § 93 ods.4
O. s. p., z pohľadu účelne vynaložených trov konania v tejto konkrétnej právnej veci je však potrebné

konštatovať, že trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zast. 380,83 € boli vynaložené neúčelne,
preto vedľajšiemu účastníkovi vo vzťahu k žalobcovi požadované trovy konania priznané neboli.
Vedľajší účastník podal včas odvolanie proti II. výroku uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté, že sa
mu náhrada trov konania nepriznáva. Uviedol, že bol pripravený aktívne brániť záujmy žalovaného
spotrebiteľa, keď do konania vstúpil už 19.3.2012, kde žiadal o doručenie žaloby a jej príloh, napriek
tomu súd mu do dnešného dňa požadovanú žalobu s prílohami nedoručil, až 15.1.2013 bolo mu

doručené podanie žalobcu označené ako späťvzatie žaloby a vyjadrenie k jeho trovám, ako aj výzva
súdu, aby sa k tomuto podaniu vyjadril, že žalobca však absolútne neodôvodnil prečo vzal žalobu späť,avšak jeho trovám venoval 2 strany, že ak by mu súd doručil žalobu a jej prílohy, podal by vo veci
relevantné vyjadrenie a k späťvzatiu žaloby by s najväčšou pravdepodobnosťou došlo omnoho skôr a,
že je celkom zrejmé, že žalobca žaloval nedôvodný nárok a až po tom, čo zistil, že v konaní vystupuje

ako vedľajší účastník na strane žalovanej vzal svoju žalobu späť. Tvrdil, že z uvedeného je zrejmé,
že už jeho samotný vstup do konania je dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa pred
uplatňovaním nedôvodných nárokov, že nemožno mať žiadne ilúzie, že by žalobca vzal žalobu späť aj
kebydokonanianevstúpil,žežalobcaveľmipragmaticky,vsnahenenavyšovaťvosvojneprospechtrovy
konania a zachrániť podstatnú časť zaplateného súdneho poplatku, berie žaloby späť na súdoch, kde

vstupuje do spotrebiteľských konaní a položil otázku, prečo by mal štát reprezentovaný súdnou mocou
benevolentne tolerovať takúto nekalú prax žalobcu, že súd by nemal chrániť záujmy dodávateľa, ktorý
doslova zahlcuje súdy tisíckami žalôb o premlčané pohľadávky, pohľadávky z neprijateľných zmluvných
podmienok po použití nekalých obchodných praktík a, že súd by mal rozhodnúť zákonne a žalobcu istým
spôsobom „sankcionovať" za jeho procesný neúspech v zmysle § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. Pokiaľ
mu súd nepriznal náhradu trov právneho zast. pre ich neúčelnosť s poukazom na skutočnosť, že by

mal byť sám spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľov bez ďalšej pomoci zo strany advokátov,
poukázal na to, že rozsiahla judikatúra odvolacích súdov už však dáva na túto argumentáciu pomerne
jednoznačnú odpoveď a citoval z rozsudku 3Co/49/2012 z 5.12.2012 a z uznesení 7Co/31/2012 z
30.4.2012, 20Co/185/2012-94 z 31.10.2012 a 1Co/55/2012-66 z 27.9.2012 Krajského súdu (ďalej len
KS) Prešov, uznesení 15Co/169/2012 z 9.8.2012, 15Co/92/2012-69 z 10.5.2012 a 16Co/273/2012-163

z 30.8.2012 KS Banská Bystrica, uznesenia 9Co/l04/2012-84 z 31.7.2012 KS Košice, uznesenia
8Co/258/2012-127 z 31.7.2012 KS Žilina a z uznesenia 6Co/235/2012-187 z 27.1.1.2012 KS Trenčín.
Zdôraznil, že z uvedeného vyplýva, že aj on, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v
oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené
záujmy spotrebiteľov, má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe princípu

„rovnosti zbraní“, že tento princíp ako naplnenie zásady rovnosti strán presadzuje v konštantnej
judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, práve preto je zastúpený advokátmi, ktorí sú ochotní
takétozastupovanierealizovať,žeajkeďneprijateľnosťzmluvnýchpodmienokaposudzovanienekalých
obchodných praktík vyhodnocuje súd v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže poučiť
spotrebiteľa o premlčaní, príp. mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom, že

jeho vstupom do konania sa žalobca zrazu v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom
nachádzarovnocennéhopartneravriešeníprávnychotázoksúvisiacichsprebiehajúcimispormi,pretože
priemerní spotrebitelia sa nedokážu v súdnom konaní náležíte brániť a často na ochranu svojich práv a
právom chránených záujmov z dôvodu svojej neinformovanosti, príp. nedostatku prostriedkov na právne
zastúpenie, rezignujú, že ak súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR vo veci II.ÚS78/03 z 9.9.2004,

myslísi,ženiejevhodnéporovnávaťmožnosti,ktorémáMinisterstvofinancií,akoústrednýorgánštátnej
správy, a jeho, ako neziskové a bezmajetné Združenie, že ministerstvo napojené na štátny rozpočet
disponuje štábom vlastných právnikov v pracovnom pomere, ďalšími personálnymi a materiálnymi
možnosťami, naopak on je zložený z aktívnych laikov, prevažne poškodených nekalými praktikami
dodávateľov, nemá v pracovnom pomere zamestnaného žiadneho zamestnanca, prácu vykonáva len na

báze dobrovoľníctva a nebyť ochotných advokátov, ktorí dlhodobo pracujú len za prísudok by nemohol
vykonávať prácu vo verejnom záujme. Podotkol, že súd zjavne nepostrehol, kto v konaní chráni čistotu
spoločenských vzťahov, nezištne pomáha ľuďom, často sociálne odkázaným, ktorí nemajú na právnika,
sú neinformovaní a rezignovaní a pýtal sa, čím si žalobca v konkrétnej veci zaslúžil takúto ochranu
svojich práv?, veď predsa, ak je občiansky proces vedený zásadou úspechu vo veci v súvislosti s

náhradou trov, prečo by žalobca nemal byť zaviazaný na trovy, ktoré zavinil, podal predsa žalobu o
nedôvodný nárok, pričom sa spoliehal, že spotrebiteľ nič nenamietne, čo by sa mu istotne aj podarilo
nebyť jeho vstupu do konania, že žalobcu môže odradiť od takejto činnosti jedine dôsledný postup
všetkých súdov pri jeho zaväzovaní k náhrade trov v neúspešných sporoch a iba tak si uvedomí, že sa
nemôže spoliehať na zhovievavosť súdov chrániacich jeho hospodárske záujmy. Citujúc znenie § 146

ods.2prvávetaO.s.p.aprávnuvetujudikátuR49/1993poznamenal,žektejtoprávnejproblematikemá
k dispozícii už stovky aktuálnych rozhodnutí krajských súdov a len príkladmo chcel poukázať na niektoré
podľa jednotlivých senátov a to na: 1 uznesenie KS Bratislava, 4 uznesenia KS Nitra, 4 uznesenia KS
Trenčín, 1 uznesenie KS Žilina, 6 uznesení KS Banská Bystrica, 10 uznesení KS Košice a 18 uznesení
KS Prešov a poznamenal, že ktorékoľvek z cit. rozhodnutí odvolacích súdov na výzvu súdu zašle. S

poukazom na uvedené navrhol rozhodnúť, že napadnutý výrok uznesenia o jeho trovách sa mení tak,
že žalobca je povinný zaplatiť mu trovy prvostupňového konania 380,98 € na účet jeho zást., do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania za toto podanie 75,51 €
[§14 ods.3 písm. b) vyhl.č.655/04 Z. z. v znení neskorších predpisov) a režijného paušálu 7,81 € (§ 16ods.3) a 20 % DPH 16,66 €, teda celkove trovy odvolacieho konania 99,98 € (osvedčenie o registrácii
pre DPH je prílohou k vyčísleniu trov prvostupňového j konania).
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu si dovolil poukázať na to, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna

ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z.
z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v
pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p.) a zastával názor, že vedľajší účastník musí byť sám z
podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach, že podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotný vedľajší účastník má v radoch

členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie, že podľa § 25 zák.č.250/07 Z. z. má pritom možnosť
využívať aj určenú podporu ministerstva, že tieto právne závery ustálil aj KS v Bratislave vo svojom
rozhodnutí 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí 3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zast., že ak by predsa len z nejakého dôvodu bolo
nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania, že inak
by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka, keďže by vedľajší účastník - združenie nevedelo

naplniť predmet svojej činnosti, že z uvedeného je zrejmé, že zastúpenie vedľajšieho účastníka je
neúčelné a nadbytočné, že obdobný právny názor vyjadril aj KS v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí
17Co/164/2012, že - ako vyplýva z dôvodovej správy k zák.č.384/08 Z. z. - cieľom novelizácie O. s. p.
bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu
ochranuosobám,naochranuktorýchsúzriaďovanérôzneprávnickéosoby,najmäzdruženianaochranu

spotrebiteľov a, že má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa
priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú
pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Ďalej
uviedol, že má z vlastných skúseností vedomosť, že vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní
bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje

žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania, že z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, navyše viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich
sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania a, že rovnaký právny názor
vyjadril aj KS v Košiciach v rozhodnutí 6Co/141/2012. Dovolil si poukázať na to, že uvedenú činnosť

by mal byť schopný zabezpečiť aj samotný vedľajší účastník, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka,
zast. advokátom, do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy
konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zast. a, že obdobný právny názor vyslovil aj KS v Banskej
Bystrici v rozhodnutí 17Co/91/2012. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že vedľajší účastník udelil zást.

generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát má vykonávať úkony právnych služieb bez ďalšieho
konkrétneho pokynu vedľajšieho účastníka, je tu dôvodná pochybnosť, či samotný vedľajší účastník mal
vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného konania a, že z uvedeného je zrejmé, že nemohlo dôjsť k
naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie, vrátane prvej porady s klientom. V zmysle
uvedeného zastával názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými

na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s.
p. že vedľajší účastník v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený zást. žalovaných, pričom
títo o jeho vstupe do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť, čo vyjadril aj KS v Prešove v
rozhodnutí 13Co/35/2012, ako aj v rozhodnutí 13Co/36/2012. Dovolil si upozorniť, že súd nepriznaním
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť

účastníkov v konaní podľa čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy neboli účelne vynaložené a
neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania a, že
obdobný názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II.ÚS 78/03 ako aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí
16Co/100/2012. Pokiaľ vedľajší účastník v podanom odvolaní v súvislosti s dôvodnosťou svojich trov
konania poukazuje na § 137 O. s. p., uviedol, že on však zastáva názor, že vstúpil do konania na strane

žalovanej, ktorý žalovanú v konaní nezastupuje, že KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/40/2012 vyjadril
právny názor, že „v tomto konaní však nevystupuje ako splnomocnený zást. žalovaného, pričom možno
predpokladať, že o vstupe do konania vedľajšieho účastníka ani žalovaný nemá žiadnu vedomosť“,
že obdobný právny názor vyjadril KS v Prešove aj v rozhodnutí 13Co/35/2012, z uvedeného dôvodu
nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania argumentovať uvedeným ust.,

nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zast. v konaní
podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Zároveň zastával názor, že ust.
ChartyzákladnýchprávEÚ,akoajrozhodnutiaSúdnehodvoraEÚ,naktorévedľajšíúčastníkpoukazuje,
sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa, že žiadne z predmetných ust. nepoukazuje na to, že by sazdruženia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu
trov konania, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické
osoby. Zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zast. dochádza k

nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť súd správne
prihliadol a náhradu trov konania mu nepriznal. Na základe uvedeného navrhol napadnutý výrok o
trovách konania preskúmať a v zmysle § 219 O. s. p. ho potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy konania v
odvolacom konaní, ktoré vyčíslil.
Uznesenie, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, nebolo odvolaním napadnuté,

nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavané.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka
potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení

skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú
správne, na čom nič nemení ani odvolanie, lebo podstatná časť v ňom uvedených skutočností, nemá
pre rozhodnutie v prejednávanej veci nijaký právny význam.
V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie
sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať

zaúčelnevynaložené.Jepotrebnépoukázaťinaskutočnosť,ževedľajšíúčastník-vzhľadomnasvojcieľ
- bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho výdavkami
výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný
vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť
si pri účasti v konaní zást., avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva

samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj
právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc
spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu
povinnosťnebrániťúčastníkom,abyvkonaníprednimivyužívaliprávnupomoc,žesúčasťouzákladného
práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má

vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zast. v
rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta,
avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za
účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania
(nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky), nie je porušené jeho základné

právonaprávnupomocarovnosťúčastníkovvkonanípodľaČl.47ods.2a3ÚstavySlovenskejrepubliky.
V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zást. vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné
pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie
súdu. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov
právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o

náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej
osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých
žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho
úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ
vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na

konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na
ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zast. advokáta, hoci zo samotnej
jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého
vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a
tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca,

ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší
účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast.
splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je
ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov, žalovaná

žiadne trovy neuplatnila a žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa § 150 ods.1 O. s.
p. priznaná, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.