Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3PP/118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113011618
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2113011618.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD.
a prísediacich Albíny Moncmannovej a Emílie Šípkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa
30.10.2013 v ÚVTOS Leopoldov takto

r o z h o d o l :

Podľa § 66 ods. 1, § 67 ods. l Trestného zákona účinného od 01.01.2006 súd žiadosť odsúdeného H.
Y., Q.. XX.X.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil:

- Okresný súd Bratislava II zo dňa 9.10.2012, č.k. 3T/152/2011, podľa § 172/2, TZ/2005 v trvaní 5 (päť)
rokov,

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Trnava bola doručená žiadosť odsúdeného H. Y. o podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. V ÚVTOS Leopoldov vykonáva odsúdený t.č. trest odňatia
slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 9.10.2012, č.k. 3T/152/2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.2.2013 v trvaní 5 rokov pre trestný čin podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zákona so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody
do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Odsúdený začal trest vykonávať dňa 12.2.2013, lehota v zmysle § 67 ods. l Trestného zákona uplynula
dňa 4.2.2013 a koniec trestu má mať dňa 4.5.2014.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa s
hodnotením odsúdeného, osobným spisom odsúdeného, nariadením výkonu trestu odňatia slobody,

odpisom Registra trestov, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9.10.2012, č.k. 3T/152/2011.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Leopoldov súd zistil, že odsúdený bol premiestnený do tunajšieho ústavu
dňa 21.3.2011 z ústavu v Bratislave. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby bolo na
požadovanej úrovni, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval. Príkazy a pokyny nadriadených
plnil bez pripomienok. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu je na požadovanej

úrovni, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava. Príkazy a pokyny nadriadených plní bez
pripomienok. V kolektíve odsúdených je znášanlivý, konfliktné situácie nevyhľadáva. Disciplinárne
odmenený bol jedenkrát, disciplinárne potrestaný nebol. V rámci vnútornej diferenciácie je zaradený do
diferenciačnej skupiny „B“. Pracovne nie je zaradený pre nedostatok vhodných pracovných možností v
ústave. V rámci individuálneho prístupu k odsúdenému možno konštatovať, že čiastočne plní stanovené
ciele programu zaobchádzania, zamerané na potláčanie negatívnych vlastností, je vedený k zmyslu

pre zodpovednosť za svoje správanie a k plneniu povinností a dodržiavaniu ústavného poriadku a
časového rozvrhu dňa. U odsúdeného je stredné riziko sociálneho zlyhania, resocializačná prognózaje podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá, pričom dôvodom je jeho aktuálne
odsúdenie za obzvlášť závažný zločin, nie je vyučený a úroveň jeho intelektových schopností sa
nachádza v pásme mentálnej subnormy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu konštatuje,

že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil
odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že po prepustení z výkonu trestu sa chce vrátiť do Bratislavy.
Uviedol, že má zdravotné problémy, bude žiť z dôchodku, nebude páchať trestnú činnosť a ľutuje všetko

čo urobil.

Zástupca ÚVTOS Leopoldov na verejnom zasadnutí uviedol, že k zmenám v hodnotení neprišlo,
zotrvávajú na záveroch hodnotenia.

Prokurátorka navrhla žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

zamietnuť pre nesplnenie materiálnej podmienky.

Podľa § 66 ods. l Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného

trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na
to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená
na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu

po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po
splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými
preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život.

Z citovaných ustanovení taktiež vyplýva, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu nie je právny
nárok. Skutočnosť, že odsúdený si počas výkonu trestu odňatia slobody aktívne vytvára podmienky na
získavanie disciplinárnych odmien vzhľadom na to, že je vo vynútenom prostredí, kde je obmedzená
jeho osobná sloboda, sama osebe nepredstavuje dôvod, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť o
podmienečnom prepustení odsúdeného. Taktiež je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že odsúdený

už v bol v minulosti podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, avšak nevyužil šancu
preukázať, že je schopný viesť riadny život, keďže sa znovu dopustil spáchania trestnej činnosti,
za ktorú je v súčasnosti vo výkone trestu. Súd pri svojom rozhodovaní o podmienečnom prepustení
prihliada nielen na hodnotenie riaditeľa ústavu, ale prihliada aj na závažnosť a charakter spáchanej
trestnej činnosti. Odsúdený bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu a teda podľa súdu

je potrebné, aby vzhľadom k závažnosti spáchaného trestného činu odsúdený svojím správaním
a plnením povinností naďalej preukazoval polepšenie, keďže podľa súdu vzhľadom k spáchanému
trestnému činu neuplynula ešte dostatočne dlhá doba, aby mohol byť vyslovený záver o splnení tejto
materiálnej podmienky. Súd taktiež prihliadol na menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného,
na základe ktorej nemožno vysloviť, že od odsúdeného možno očakávať vedenie riadneho života po jeho

podmienečnom prepustení. I keď riaditeľ ústavu v hodnotení napriek týmto skutočnostiam odporúča
jeho podmienečné prepustenie, toto konštatovanie má len konzultačný charakter. Súd preto dospel k
záveru, že u odsúdeného nie je splnená podmienka na podmienečné prepustenie spočívajúca jednak vtom, že odsúdený preukázal polepšenie a jednak že od neho možno očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život.

Preto bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti odsúdeného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a to do troch dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Sťažnosť má odkladný účinok.