Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/261/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109209774
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109209774.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: N.. B. G., H. C. H. XX, U.Č., zastúpený:
JUDr. Tatiana Polková, advokátka, Na Priekope 174/13, Žilina, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o určenie,
že odmeňovanie navrhovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o zaplatenie sumy
187.827,24 €, na odvolania navrhovateľa proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. júla

2012 č. k. 21C/82/2009-71 a zo dňa 11. októbra 2012 č.k. 26C/82/2009-84, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. júla 2012, č. k.
21C/82/2009-71, v spojení s opravným uznesením zo dňa 03. septembra 2012, č. k. 26C/82/2009-82,
p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. októbra 2012, č. k.

26C/82/2009-84, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 27. júla 2012, č. k. 21C/82/2009-71, súd prvého stupňa zastavil
konanieonávrhunavrhovateľa,ktorýmsapozmenežalobnéhopetitupripustenejuznesenímOkresného
súdu Bratislava I zo dňa 22.02.2010, č. k. 26C/82/2009-15, navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že
odmeňovanie navrhovateľa uskutočňované podľa § 67 resp. § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v

znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 citovaného zákona v
znení zákona č. 12/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a uloženia povinnosti
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 187.827,24 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj trovy
konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetným napadnutým uznesením súd
prvého stupňa zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si svoju poplatkovú povinnosť za podaný
návrh nesplnil, súdny poplatok nezaplatil súčasne s podaným návrhom na začatie konania, a preto ho
prvostupňový súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 5.700 € (66 € + 5.634 €) a zároveň ho
poučil, že konanie bude zastavené, ak do 10 dní od doručenia výzvy súdny poplatok za návrh nezaplatí.
Predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 10.12.2012, na výzvu ktorú reagoval podaním, v
ktorom tvrdil, že konanie vo veci je (vecne) oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. j/, k/ zákona o súdnych

poplatkoch.

Po právnej stránke posúdil vec v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 veta prvá, §
10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch; dospel k záveru, že v danom prípade nejde o
konanie, kedy by mohol súd pokračovať v konaní bez zaplateného súdneho poplatku za návrh, resp.
nejde o konanie vo veci, ktoré by bolo od platenia poplatkov oslobodené podľa § 4 ods. 1 zákona

o súdnych poplatkoch, rovnako nejde o konanie vo veci, v ktorom by bol navrhovateľ od platenia
poplatkov oslobodený podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, preto prvostupňový súd podľa §10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch konanie zastavil. Prvostupňový súd sa nestotožnil s názorom
navrhovateľa, že konanie v tejto veci je od platenia súdnych poplatkov oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm.
j/ a ani podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch, a to z dôvodov bližšie špecifikovaných v

napadnutom uznesení. Záverom odôvodnenia napadnutého uznesenia ešte dodal, že tým, že konanie
vo veci zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom,
a to z dôvodu, že novela zákona o súdnych poplatkoch, účinná od 1.1.2009 v položke 7d, písmena a/,
b/, stanovila poplatkovú povinnosť poplatníka vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého
zaobchádzania podľa osobitného zákona, bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tak,

že určila poplatok vo výške 66 €, a s návrhom na náhradu nemajetkovej ujmy 66 € a 3% z ceny predmetu
plnenia.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Uvedené uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. V prvej časti tohto

podania, podaného na poštovú prepravu dňa 22.08.2012, navrhovateľ navrhol, aby súd v súlade s ust. §
95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu petitu žaloby (z dôvodov podrobne rozvedených v danom podaní) a po
dokazovaní vyhlásil rozsudok: 1. Súd určuje, že odmeňovanie žalobcu N.. B. G. uskutočňované podľa
§ 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov

Špecializovaného trestného súdu podľa § 66 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona č.385/2000 Z.z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je v rozpore
so zásadou rovnakého zaobchádzania. 2. Žalovaná Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky je povinná upustiť od odmeňovania žalobcu N.. B. G. v rozpore so zásadou
rovnakého zaobchádzania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Žalovaná Slovenská republika

- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinná zaplatiť žalobcovi N.. B. G. 287.810,- €
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Alternatívne žalovaná Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky je povinná zaplatiť žalobcovi N.. B. G. primerané zadosťučinenie vo
výške 287.810,- € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V druhej časti tohto podania podal navrhovateľ proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolanie, ktoré
zdôvodnil zmenou petitu žaloby a z nej vyplývajúcej výšky súdneho poplatku, ktorý zároveň zaplatil
kolkovými známkami. Navrhovateľ preto žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vo veci konal (§
10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch).

Záverom odvolania (resp. tohto podania) uviedol, že neuplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, a preto sa
na žalobu vzťahuje položka 7d písmena a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Podľa navrhovateľa sa súdny poplatok z návrhu na začatie konania
predstavuje 66 €, ktorý súdny poplatok zaplatil navrhovateľ v kolkových známkach zapravených na prvej
strane prvopisu odvolania.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca písomne nevyjadril.

Uznesením zo dňa 03.09.2012, č.k. 26C/82/2009-82, súd prvého stupňa opravil úvodnú časť
uznesenia č.k. 21C/82/2009-71 zo dňa 27.07.2012 tak, že číslo konania tohto uznesenia správne znie:

26C/82/2009-71, s tým, že v ostatných častiach ostáva nezmenené.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. písm. a) veta prvá citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ

a dovolateľ.Podľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie
konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí
spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým,
ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného
rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva
mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať

poplatkový úkon. Vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu
ktoréhoodvolaniesmeruje,akopoplatkunerozhodolodvolacísúd.Nesprávnerozhodnutieopoplatkovej
povinnosti v odvolacom konaní zmení alebo zruší odvolací súd aj bez návrhu.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom podaným na

prvostupňový súd dňa 13.03.2009, pôvodne domáhal, aby súd určil, že odmeňovanie navrhovateľa
uskutočňované podľa § 66 ods. 1 a nasl. zákona č. 385/2000 Z.z. v porovnaní s odmeňovaním
sudcov podľa § 69 ods. 2 cit. zákona v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou
rovnakého zaobchádzania a uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 159.484,56 €
titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.02.2010 (č.l. 13

spisu) navrhovateľ upravil (rozšíril) svoj žalobný návrh, a preto súd prvého stupňa uznesením zo dňa
22.02.2010,č.k.26C/82/2009-15,zmenužalobnéhopetitupripustil.Potejtozmenepetitusanavrhovateľ
domáhal, aby súd určil, že odmeňovanie navrhovateľa uskutočňované podľa § 67 resp. § 66 ods.
1 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa
§ 69 ods. 2 citovaného zákona v znení zákona č. 12/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania a uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 187.827,24 € titulom
náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
zmysle § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť vo výške
5.700,- € v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov Položky 7d písm. b) a § 6 ods. 2 zákona o súdnych
poplatkoch (66 € + 5.634,- € t.j. 3 % zo sumy 187.827,24 €). Pokiaľ teda súd prvého stupňa vyzval

navrhovateľa (č. l. 52 spisu) na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v lehote 10 dní od doručenia výzvy
pod následkom zastavenia konania, jeho postup bol vecne správny, tak isto bol správny jeho postup,
keď konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 5 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch zastavil.

Následne, v priebehu lehoty na podanie odvolania, navrhovateľ, na prvopise v zákonom stanovenej
lehote podaného odvolania, kolkovými známkami uhradil súdny poplatok vo výške 66 €. Súd prvého
stupňa preto v zmysle § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch uznesením zo dňa 11.10.2012,
č. k. 26C/82/2009-84, zrušil uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku v
časti zastavenia konania o určení, že odmeňovania navrhovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania.

Zo strany navrhovateľa však v priebehu lehoty na podanie odvolania nedošlo k úhrade výzvou vyrubenej
zvyšnej časti súdneho poplatku vo výške 5.634,- €. Z dôvodu, že navrhovateľ správne vyrubený súdny
poplatok (vo zvyšnej nezaplatenej časti) v súdom stanovenej lehote a ani do konca lehoty na podanie

odvolanianezaplatil,jepotrebnékonštatovať,žepostupsúduprvéhostupňavzmysle§10ods.1zákona
o súdnych poplatkoch bol správny.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa
27. júla 2012, č. k. 21C/82/2009-71, v spojení s opravným uznesením zo dňa 03. septembra 2012, č.

k. 26C/82/2009-82, v časti zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku v časti o uloženie
povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 187.827,24 €, podľa § 219 ods. 1O.s.p. potvrdil.Napadnutým uznesením zo dňa 11. októbra 2012, č. k. 26C/82/2009-84, súd prvého stupňa uznesenie
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.07.2012, č. k. 26C/82/2009-71, v časti zastavenia konania o
určení, že odmeňovania navrhovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, zrušil.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že uznesením zo dňa 27.07.2012, č.k. 26C/82/2009-71, konanie vo
veci zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania. Dňa 23.08.2012 bolo prvostupňovému súdu doručené podanie navrhovateľa, na
ktorom zaplatil kolkovými známkami súdny poplatok vo výške 66 €, súdny poplatok ktorý zodpovedá

výške súdneho poplatku za určovací petit. Ďalej uviedol, že navrhovateľ si návrhom na začatie konania
uplatnil nárok na určenie, že jeho odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a
nárok na peňažné plnenie, ktorého sa pôvodne domáhal titulom nemajetkovej ujmy v peniazoch a v
podaní doručenom súdu dňa 22.08.2012 titulom mzdových nárokov (alternatívne titulom primeraného
zadosťučinenia). Podľa názoru súdu prvého stupňa ide o dva samostatné nároky, ktoré sa spoplatňujú
osobitne.

Po právnej stránke posúdil vec podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a nakoľko
navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 66 € v časti návrhu na určenie, že odmeňovanie
navrhovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, prvostupňový súd uznesenie zo dňa
27.07.2012, č. k. 26C/82/2009-71, v časti zastavenia konania o určení, že odmeňovanie navrhovateľa

je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania zrušil s tým, že v tejto časti bude pokračovať
v konaní. Následne súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že podaním
doručeným súdu dňa 23.08.2012, navrhovateľ zmenil aj odôvodnenie nároku na zaplatenie pôvodne
uplatnenej sumy po právnej stránke (túto sumu v danom podaní zmenil). Prvostupňový súd zastával
názor, že zmena právnej kvalifikácie nároku navrhovateľa nemôže mať vplyv na správnosť uznesenia

zo dňa 27.7.2012 č.k. 21C/82/2009-71 o zastavení konania v ostatnej časti (o zaplatenie istiny) pre
nezaplatenie súdneho poplatku. Rovnako tak nemôže mať vplyv ani na povinnosť navrhovateľa zaplatiť
súdny poplatok aj za časť nároku na zaplatenie pôvodne uplatnenej sumy, pretože navrhovateľovi
vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok z uplatňovanej sumy či už titulom nemajetkovej ujmy v
peniazoch, primeraného zadosťučinenia alebo titulom mzdových nárokov. Dodal, že pokiaľ navrhovateľ

nezaplatil súdny poplatok za návrh v celej výške, súd nemá povinnosť posudzovať návrh navrhovateľa
na rozšírenie návrhu a zaoberať sa právnou kvalifikáciou uplatneného návrhu v časti o zaplatenie istiny.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V dôvodoch svojho
odvolania uviedol, že navrhovateľ v konaní podľa obsahu podania a novonavrhnutého petitu žaloby

zo dňa 21.08.2012 uplatňuje nároky podľa § 9 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z. (osobitný zákon) a zvolil
kombináciu nárokov, ktoré umožňuje v § 9 ods. 2 osobitný zákon vo forme žaloby určovacej, negatórnej
a reštitučnej alternatívne satisfakčnej. Navrhovateľ teda uplatňuje nároky podľa osobitného zákona a
pre vyrubenie súdneho poplatku nie je rozhodujúce, či uplatňuje reštitučný alternatívne satisfakčný
nárok v imateriálnej podobe alebo v podobe relutárnej, a preto vždy ide o nároky podľa osobitného

zákona, ktorému zodpovedá výška súdneho poplatku za návrhu podľa osobitnej položky č. 7d písm. a/
Sadzobníka súdnych poplatkov. Navrhovateľ mal zato, že súd prvého stupňa koná v rozpore s ust. §
95 ods. 3 O.s.p., keď nerešpektuje zákonom stanovenú lehotu a nerozhoduje o zmene návrhu žalobcu
a dokonca, ako vyplýva z dôvodov napadnutého uznesenia odmieta konať podľa § 95 ods. 3 O.s.p.
Súd prvého stupňa tvrdí, že navrhovateľ zaplatil len časť súdneho poplatku za určovací petit a musí

zaplatiť súdny poplatok z uplatnenej sumy, ale už sa vôbec nezmieňuje o súdnom poplatku v súvislosti s
uplatneným nárokom vo forme negatórnej žaloby. S týmto názorom súdu prvého stupňa sa navrhovateľ
nestotožňoval. Súd prvého stupňa sa vôbec nezmieňuje podľa ktorej položky Sadzobníka súdnych
poplatkov má navrhovateľ zaplatiť súdny poplatok po zmene petitu a obsahu žaloby. Navrhovateľ
ďalej vo svojom odvolaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2011,

č. k. 5Co/505/11-31 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.3.2012, sp. zn.
6Cdo/155/2011, z ktorých zároveň niektoré časti aj odcitoval. Mal za to, že nemôže platiť súdny poplatok
za nemajetkovú ujmu ako tvrdí nesprávne okresný súd, keď si tento nárok, ktorý je samostatný podľa
§ 9 ods. 3 osobitného zákona v petite žaloby zo dňa 21.8.2012 vôbec neuplatňuje. Navrhovateľ jasne
vymedzil v podaní zo dňa 21.8.2012 rámec svojej žaloby a novonavrhnutý petit žaloby je zrozumiteľný.

Navrhovateľ si neuplatňuje mzdové nároky ako tvrdí procesný súd v napadnutom uznesení, ale nároky
podľa osobitného zákona. Mzdové nároky si môže sudca uplatňovať podľa zák. č. 385/2000 Z.z. a od
týchto mzdových nárokov treba odlišovať nároky vyplývajúce z § 9 ods. 2 osobitného zákona. Súd si
nemôže spraviť svojvoľný výklad nárokov, ktoré navrhovateľ zreteľne definuje tak v obsahu žaloby, akoi v samotnom petite žaloby. Takýto postup je potom v rozpore s princípom legality a v rozpore s právom
na súdnu ochranu a právom na spravodlivý proces. Nerešpektovanie zákonom stanovených lehôt je
nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní.

Navrhovateľ zaplatil riadne súdny poplatok zodpovedajúci osobitnej položke č. 7d písm. a/ Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorá položka zodpovedá obsahu a petitu žaloby, a preto navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenia zmenil tak, že zruší uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26C/82/2009-71
zo dňa 27.7.2012 v spojení s opravným uznesením č.k. 26C/82/2009-82 zo dňa 3.9.2012 v celosti.

Podaním zo dňa 21.10.2013 navrhovateľ svoje odvolanie doplnil o skutočnosti, že právne závery súdu
prvého stupňa vzťahujúce sa k okolnostiam danej veci na výšku súdneho poplatku sú v extrémnom
nesúlade so základným právom na súdnu ochranu a princípom spravodlivosti, ale aj so zaužívanou
interpretáciou príslušných ustanovení, tak zákona o súdnych poplatkoch, ako aj Občianskeho súdneho
poriadku. Súd prvého stupňa vnucuje navrhovateľovi svoj výklad hmotnoprávnych predpisov bez ohľadu
na prejav vôle navrhovateľa a zo svojho výkladu robí závery pre výšku súdneho poplatku. V tejto

súvislosti navrhovateľ poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2013 z 19.6.2013.
Mal zato, že súd nemôže určitému a zrozumiteľnému úkonu prikladať iný ako účastníkom sledovaný
zmysel. Záverom tohto podania navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k.
3Co/327/2013-91 zo dňa 31.5.2013.

Podaním zo dňa 26.4.2013 navrhovateľ zobral čiastočne žalobu späť a to v časti: „Žalovaná
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR je povinná zaplatiť žalobcovi N.. B. G. primerané
zadosťučinenie vo výške 287.810 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Navrhovateľ v tomto
podaní uviedol, že naďalej zotrváva na svojich nárokoch vo forme určovacej, negatórnej a reštitučnej
žaloby v súlade s ust. § 9 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z. Zostávajúcim uplatneným nárokom zodpovedá

z hľadiska súdnych poplatkov položka 7d písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, pričom poplatok
vo výške 66 € navrhovateľ riadne zaplatil v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení
konania. Záverom tohto podania navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k.
3Co/5/2013-131 zo dňa 31.1.2013.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 10 ods. 3 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na

podanie odvolania.

Ako už bolo uvedené v texte vyššie, v priebehu lehoty na podanie odvolania, navrhovateľ, na prvopise
odvolania podaného v zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, kolkovými známkami uhradil súdny poplatok vo výške

66 €. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď napadnutým
uznesením v zmysle § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch zrušil uznesenie o zastavení konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku v časti zastavenia konania o určení, že odmeňovania navrhovateľa
je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s odôvodnením, že navrhovateľ uplatňuje dva
samostatné nároky, ktoré sa spoplatňujú osobitne, pričom navrhovateľom zaplatený súdny poplatok vo

výške 66 € zodpovedá výške súdneho poplatku za určovací petit. Odvolací súd považuje za správny aj
ten názor súdu prvého stupňa prezentovaný prvostupňovým súd v odôvodnení napadnutého uznesenia
vo vzťahu k žiadosti navrhovateľa zmenu resp. úpravu petitu návrhu, že ide len o zmenu právnej
kvalifikácie nároku navrhovateľa a že pokiaľ navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za návrh v celej
výške, súd nemá povinnosť posudzovať návrh navrhovateľa na rozšírenie návrhu a zaoberať sa tiež

právnou kvalifikáciou uplatneného návrhu v časti o zaplatenie istiny.

Okrajom považuje odvolací súd vo vzťahu k návrhu navrhovateľa na zmenu resp. úpravu petitu návrhu
(zo dňa 21.08.2012, uplatnená spolu s odvolaním) za potrebné uviesť, že navrhovateľom požadovaná
suma v alternatívnom petite špecifikovaná ako primerané zadosťučinenie nemožno považovať za

primerané zadosťučinenie aké má na mysli ustanovenie § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona.
Primerané zadosťučinenie podľa tohto zákona totiž nemá slúžiť na obohacovanie poškodenej strany, či
reparáciu majetkových škôd, ktoré poškodený subjekt utrpel, ale na kompenzáciu nemajetkových škôd,
teda ujmy, ktorá je odôvodnená práve vzhľadom na povahu diskriminačného zásahu. Ide o náhradu tzv.nemajetkovej ujmy, teda ujmy na dôstojnosti a integrite osobnosti fyzickej osoby ako ľudského jedinca,
pričom spravidla predstavuje morálnu satisfakciu, najčastejšie vo forme ospravedlnenia. Z uvedeného
je zrejmé, že primerané zadosťučinenie v zmysle § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona má charakter

nepeňažného plnenia. Len v prípade, že toto nepeňažné zadosťučinenie nie je dostačujúce, ustanovenie
§ 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona umožňuje domáhať sa aj peňažného plnenia, a to náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pokiaľ navrhovateľ návrhom na zmenu resp. úpravu petitu návrhu
zo dňa 21.08.2012 už nepožaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a požaduje zaplatenie
primeraného zadosťučinenia vo výške 287.810 € alternatívne zaplatenie sumy 287.810 €, tieto dva

nároky nie je možné spoplatniť podľa položky 7d písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov a je potrebné
ichpodriadiťvšeobecnúpoložku1písm.a/Sadzobníkasúdnychpoplatkov(t.j.6%zpožadovanejsumy).

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa
11. októbra 2012, č. k. 26C/82/2009-84, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci, odvolací
súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných odvolacích senátov a
senát 9Co aj po oboznámení sa s ich obsahom zotrval na svojom právnom názore prezentovanom v
týchto uzneseniach.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§
151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.