Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/189/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110242201
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110242201.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SH-Forklift Parts, s. r. o., Opatovská cesta
10, Košice, IČO: 36568651, zast. JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, Štúrova 20, Košice, proti
odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO:
31595545, o zaplatenie 5.349,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. 01. 2012 č. k. 35Cb/144/2010-117

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. 01. 2012 č. k. 35Cb/144/2010-117 v
napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec vracia
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti istiny vo výške 359,70 Eur s príslušenstvom
zastavil. Súčasne pripustil zmenu žalobného návrhu, tak ako je uvedený vo výroku rozsudku. Ďalším

výrokom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.791,23 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne od 21. 05. 2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 20. 10. 2010 žiadal
navrhovateľ od odporcu zaplatenie sumy vo výške 5.349,40 Eur s príslušenstvom ako bezdôvodného
obohatenia titulom poistného zo zaniknutých poistných zmlúv o poistení zodpovednosti za škodu

motorových vozidiel. Návrhom zo dňa 05. 12. 2011 navrhovateľ požiadal o zastavenie konania v časti
nároku vo výške 359,70 Eur s príslušenstvom a o pripustenie zmeny návrhu tak, že súd zaviaže odporcu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.989,70 Eur s 14,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.290,48
Eur od 09. 10. 2007 do 21. 05. 2008, zo sumy 1.238,43 Eur od 22. 05. 2008 do 18. 06. 2008, zo sumy
1.367,82 Eur od 19. 06. 2008 do 10. 07. 2008, zo sumy 1.423,88 Eur od 11. 07. 2008 do 25. 08. 2008,
zo sumy 2.082,62 Eur od 26. 08. 2008 do 24. 09. 2008, zo sumy 2.293,97 Eur od 25. 09. 2008 do 11.

01. 2009, zo sumy 2.320,66 Eur od 12. 01. 2009 do 02. 03. 2009, zo sumy 3.431,88 Eur od 30. 03.
2009 do 23. 01. 2010, zo sumy 4.431,88 Eur od 26. 01. 2010 do 26. 01. 2010, zo sumy 5.349,40 Eur
od 27. 01. 2010 do 24. 11. 2011, zo sumy 4.989,70 Eur od 25. 11. 2011 do zaplatenia v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa zastavil konanie v časti istiny vo výške 359,70 Eur
s príslušenstvom a pripustil zmenu žalobného návrhu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom zistil z poistnej zmluvy č. 6801161223 zo dňa 14. 12. 2005
v znení príloh č. 1 a 2, dodatkov, dohôd a zaradení motorových vozidiel, že navrhovateľ ako poistník

uzatvoril s odporcom zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla - poistenie súboru motorových vozidiel. Oznámením zo dňa 31. 03. 2010 odporca oznámil
navrhovateľovi, že jeho poistenie zaniklo dňa 31. 07. 2009 v zmysle ust. § 9 zák. č. 381/2001
nezaplatením poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote. Navrhovateľ z dôvodu, žeodporca mu túto skutočnosť oznámil prvýkrát až po tom, ako mu vznikla povinnosť plniť z poistnej
zmluvy v dôsledku poistnej udalosti spätnou analýzou úhrady poistného viac ako mesiac po dobe
jeho splatnosti, zistil, že žalovaný nárok tvorí súčet poistného, ktoré navrhovateľ poskytol odporcovi po

zákonnom zániku poistných zmlúv na motorové vozidlá. Odporca vzniesol proti časti žalobného nároku
vo výške 397,50 Eur započítaciu námietku, ktorú navrhovateľ uznal a zobral svoj návrh v tejto časti späť.
Ďalej súd po vykonaní dokazovania skonštatoval, že medzi stranami nebola sporná výška jednotlivých
poistných vrátane dátumu úhrady a preto v tejto časti nevykonával dokazovanie. Skonštatoval, že
odporcavzniesolnámietkupremlčaniavšetkýchnárokovnavrhovateľa,ktorévzniklizdôvoduúhradpred

20. 10. 2008. Dôvod vznesenia námietky premlčania v tejto časti odôvodnil tým, že plnenia navrhovateľa
po zániku jednotlivých poistných zmlúv predstavujú nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
sa v zmysle Obč. zák. premlčujú v lehote dvoch rokov. Návrh vo veci samej bol doručený dňa 28.
10. 2010, teda ako nepremlčané možno považovať len nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré vznikli po 28. 10. 2008. Odporca žiadal, aby súd zamietol návrh v časti uplatneného úroku z
omeškania z dôvodu, že o nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia sa dozvedel až z

doručenej žaloby a preto nemohol byť v omeškaní s jej úhradou, keďže nebol na úhradu navrhovateľom
vyzvaný. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že odporcu vyzval na úhradu listom zo dňa 19.
05. 2010. Poukázal na to, že odporcovi ako osobe podnikajúcej v poisťovníctve vznikla zákonná
povinnosť vedieť o zániku poistných zmlúv a povinnosť vydať bezdôvodné obohatenia ex lege. Podľa
názoru názoru navrhovateľa sa na premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia medzi

podnikateľmi vzťahuje ust. § 397 Obch. zák. a premlčacia doba je štvorročná. Súd prvého stupňa
ako jedinú spornú otázku posudzoval dĺžku premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Dospel k záveru, že právna úprava poistenia je výhradne riešená Občianskym zákonníkom a preto sa
naň vzťahuje premlčacia doba upravená v ust. § 107 OZ. Poistné zmluvy, podľa názoru súdu prvého
stupňa, nie sú obchodnoprávnymi vzťahmi napriek skutočnosti, že boli uzavreté medzi podnikateľmi.

K otázke vzniku omeškania súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal doručenie výzvy na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo dňa 19. 05. 2010 a preto súd skonštatoval, že jediným preukázateľným
dôkazom preukazujúcim doručenie výzvy bolo doručenie žalobného návrhu odporcovi zo strany súdu
dňa 20. 05. 2011 a preto súd priznal navrhovateľovi v úspešnej časti žalovaného nároku zákonný úrok
z omeškania odo dňa nasledujúceho, t. j. od 21. 05. 2011. Z týchto dôvodov preto súd v uznanej časti

nároku vyhovel a vo zvyšnej časti nárok zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 O.s.p.,
skonštatoval pomerný úspech sporových strán a keďže strany konania mali porovnateľný úspech i
neúspech, preto nepriznal žiadnej zo sporových strán právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorom súd návrh zamietol a ktorou nepriznal právo na náhradu trov
konania, sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý v tejto časti s rozhodnutím súdu

prvého stupňa nesúhlasil. Nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvého stupňa v otázke premlčania
a poukázal na ust. § 261 ods. 1 a 6 Obch. zák. a mal za to, že v zmysle ust. § 397 Obch. zák. je
premlčacia doba v danom prípade 4 roky. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že
predmetná vec je „absolútny civil“. Opätovne poukázal na judikát, ktorým je nález Ústavného súdu SR
č. IV.ÚS 214/04, podľa ktorého, keďže Obchodný zákonník premlčanie práva na vydanie bezdôvodného

obohatenia získaného formou plnenia z neplatnej zmluvy upravuje, nie je možné s poukazom na
ust. § 1 ods. 2 Obch. zák. na premlčanie tohto práva aplikovať ust. § 107 Obč. zák. Platí to pre
ustanovenie začiatku plynutia premlčacej doby i pre určenie jej dĺžky. Taktiež poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 10. 2001 č. k. MObdoV 2/2000, podľa ktorého právo na vrátenie
plnenia uskutočneného podľa neplatnej obchodnej zmluvy sa premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe

podľa ust. § 397 Obch. zák., ktorá začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Mal za to, že na
premlčanie ním uplatnený nárokov sa uplatňuje štvorročná premlčacia doba a navrhovateľom uplatnené
nároky v tomto konaní nie sú premlčané. Uviedol, že predmetom navrhovateľom podanej žaloby nebol
nárok na poistné plnenie z poistnej zmluvy, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo nebolo
medzi účastníkmi konania ani sporné a aj súd prvého stupňa v danom prípade vo svojom rozhodnutí

rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia. S poukazom na predmetnú právne relevantnú skutočnosť
je následne právne bezvýznamná otázka či pôvodne uzatvorená poistná zmluva medzi účastníkmi
konania bola alebo nebola absolútnym civilom, pretože predmetom konania nebol nárok z poistnej
zmluvy ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol (zánik
poistenia). Vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenému nároku na úroky z omeškania taktiež navrhovateľ

nesúhlasil so záverom súdu. Uviedol, že navrhovateľ vyzýval odporcu na zaplatenie záväzku písomne
listom zo dňa 19. 05. 2010. Predmet tohto listu bol rovnaký, t. j. uplatnená pohľadávka bola totožnás pohľadávkou, ktorá bola následne predmetom žaloby a tento list zo dňa 19. 05. 2010 bol zároveň
ako listinný dôkaz prílohou k žalobe. Dôkaz o tom, že list bol doručený a že žalovaný mal vedomosť
o uplatnenom nároku, je vyjadrenie žalovaného zo dňa 03. 06. 2010, ktorým odpovedal na list zo dňa

19. 05. 2010, v ktorom odporca vyslovene uvádza „na základe Vášho listu zo dňa 19. 05. 2010 Vám
predkladám nasledovné vyjadrenie“. Vyjadrenie odporcu zo dňa 03. 06. 2010 navrhovateľ predložil v
konaní pred súdom prvého stupňa ako súčasť písomného podania zo dňa 01. 12. 2011. Súd prvého
stupňa sa bez ďalšieho ani nezaoberal týmito listinnými dôkazmi a súčasne sa s nimi nevysporiadal
právne. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že najneskôr dňa 03. 06. 2010 bola odporcovi doručená

výzva navrhovateľa na zaplatenie, keďže na ňu písomne odpovedal a najneskôr nasledujúci deň sa
odporca dostal do omeškania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil na základe akých
skutočností žalobu v časti uplatnenej výšky úroku z omeškania uplatnenej vo výške 14,25 % zamietol a
priznal len úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne. Z týchto dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvého
stupňa za nepreskúmateľné a navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať navrhovateľovi
ním uplatnený nárok.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že zotrváva na svojich pôvodných
vyjadreniach a nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že na uplatnený nárok je potrebné aplikovať
štvorročnú premlčaciu dobu. Mal za to, že i v prípade nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia je
potrebné otázku premlčania posudzovať podľa ust. § 107 Obč. zák. Poukázal na to, že jednoznačným
úmyslom zákonodarcu bolo nepodriadiť úpravu bezdôvodného obohatenia režimu Obchodného

zákonníka, ale ponechať túto úpravu výhradne len v rámci pôsobnosti Občianskeho zákonníka. Z
tohto dôvodu je preto pri posudzovaní otázky bezdôvodného obohatenia a nárokov s tým súvisiacich
v obchodnoprávnych vzťahoch a to pokiaľ ide o dĺžku premlčacej doby potrebné primárne vychádzať
z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Podľa názoru odporcu Obchodný zákonník vo
vzťahu k premlčaniu je možné využiť v súvislosti s bezdôvodným obohatením pri určení začiatku plynutia

premlčacej doby, avšak nie pokiaľ ide o určenie dĺžky premlčacej doby. Ďalej podľa názoru odporcu
súd prvého stupňa postupoval správne aj pri určení prvého dňa jeho omeškania a odporca opätovne
poukázal na to, že v termínoch uvedených navrhovateľom vo vzťahu k jednotlivým platbám poistného
nemohlodôjsťkjehoomeškaniu.Odporcasaoexistenciinárokunavrhovateľadozvedelažpotom,čomu
bol zo strany súdu doručený žalobný návrh. Do tohto momentu nemal vedomosť o existencii pohľadávky.

Z týchto dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1
O.s.p. v jeho napadnutých častiach a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dospel na základe

zistenéhoskutkovéhostavuknesprávnymprávnymzáverom.Súdprvéhostupňaskonštatoval,žemedzi
stranami nebola sporná výška jednotlivých poistných vrátane dátumu ich úhrady a preto v tejto časti
nevykonal dokazovanie. Rovnako aj odvolací súd má za to, že táto otázka medzi účastníkmi konania
nebola sporná. Súd prvého stupňa vyhodnotil ako jedinú spornú otázku, otázku dĺžky premlčacej doby
na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom dospel k záveru, že v danom prípade sa na právny vzťah

aplikujú ust. § 107 Obč. zák. a teda premlčacia doba upravená Občianskym zákonníkom a vyhodnotil
nárok uplatnený navrhovateľom ako čiastočne premlčaný.

Podľa ust. § 261 ods. 6 Obch. zák. v znení účinnom od 01. 10. 2004 (zák. č. 432/2004 Z. z.) zmluvy
medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené
ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom

type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Uvedenou novelou ust. § 261 ods. 6 Obch. zák., tak ako bola vyššie špecifikovaná, sa vlastne
odstraňoval chybný všeobecný odkaz na predpisy občianskeho práva, ktorý sa do znenia predmetného
ustanovenia dostal poslednou novelou Obchodného zákonníka vykonanou zák. č. 530/2003 Z. z.
Pôvodný text ust. § 261 v návrhu Obchodného zákonníka neobsahoval ods. 6. Na základe tejto právnej

úpravy bolo možné celkom jednoznačne vyvodiť a to najmä z ust. § 1 ods. 2 Obch. zák., že na zmluvyupravené len v Občianskom zákonníku, keď sú uzavreté medzi podnikateľmi, použijú sa z Občianskeho
zákonníka len ustanovenia o príslušnom type zmlúv. Vyplýva to zo samotnej konštrukcie obchodných
záväzkových vzťahov, z ktorej vyplýva, že aj keď sa v obchodných záväzkových vzťahoch použije

právna úprava zmluvného typu upravená len v Občianskom zákonníku, neprestáva byť tento vzťah
obchodnoprávnym vzťahom. Následne bolo ust. § 261 Obch. zák. doplnené o ustanovenie ods. 6, podľa
ktoréhozmluvymedziosobamiuvedenýmivods.1a2neupravenéObchodnýmzákonníkomsaspravujú
iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Doplnenie tohto ustanovenia malo za následok výkladové
problémy uvedeného ustanovenia. Táto výkladová nejednotnosť priniesla opätovne novelu ust. § 261

ods. 6 Obch. zák. a to novelou č. 530/2003 Z. z. a to v tom smere, že použitie Občianskeho zákonníka sa
obmedzilo len na zmluvy upravené ako zmluvné typy v Občianskom zákonníku, ak budú uzavreté medzi
subjektmi uvedenými v ods. 1 a 2 a len na osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka o príslušnom
zmluvnom type. Všetko ostatné čo zmluvný typ neupravuje, sa následne spravuje všeobecnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch, napr. omeškanie, premlčanie, náhrada
škody a pod. Súd prvého stupňa ustálil, že jedinou spornou otázkou v predmetnom konaní bola otázka

aplikácie premlčacej lehoty v zmysle Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. V danom
prípade odvolací súd má za to, že hoci právnu úpravu bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky
zákonník a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, nemožno na tieto vzťahy aplikovať aj právnu úpravu
premlčania, t. j. osobitnú dvojročnú premlčaciu dobu pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa ust. § 107 Obč. zák. i napriek tomu, že Obchodný zákonník neupravuje na vydanie bezdôvodného

obohatenia osobitnú premlčaciu dobu odlišnú od všeobecnej štvorročnej premlčacej doby, to znamená,
že sa v danej veci uplatní všeobecná štvorročná premlčacia doba podľa ust. § 397 Obch. zák.

Odvolací súd má taktiež za to, že súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom vyhodnotil aj listinné
dôkazy založené v spise, tak ako namieta navrhovateľ v podanom odvolaní, keď nevyhodnotil list zo
dňa 19. 05. 2010 a to práve v súvislosti s reakciou odporcu listom zo dňa 03. 06. 2010. Táto skutočnosť

má priamy dosah i na začiatok plynutia omeškania a po oboznámení sa s obsahom predložených
listinných dôkazov odvolací súd konštatuje, že tieto na seba bezprostredne nadväzujú a reagujú.
Samotné preukázanie doručenia výzvy nemusí byť len formou doručenky. Listinné dôkazy je potrebné
vyhodnocovať vo vzájomnej súvislosti, čo v danom prípade zo strany súdu vykonané nebolo. Taktiež
je potrebné vytknúť súdu prvého stupňa nedostatočné odôvodnenie priznaného úroku z omeškania

v súvislosti s jeho výškou. V tejto časti považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa za
nepreskúmateľný.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k inému názoru vo vzťahu k premlčaniu a dĺžke premlčacej
lehoty ako ustálil súd prvého stupňa, úlohou súdu prvého stupňa bude preto opätovne vec prejednať,
vykonať dokazovanie, resp. vyhodnotiť predložené dôkazy aj vo vzťahu k určeniu začiatku doby

omeškania a vo veci opätovne rozhodnúť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. v jeho napadnutej zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. v novom
rozhodnutí.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.