Uznesenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, October 11, 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Er/13/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8205200147
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kravčišinová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8205200147.2

Uznesenie

OkresnýsúdBardejovvexekučnejvecioprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,811
09Bratislava,IČO:35807598,zastúpenéhoJUDr.MartinomMáčajom,advokátomsosídlomBratislava,
Pribinova 25 proti povinnému Ľ. W., B.. XX.XX.XXXX, P. XX , o vymoženie 269,53 € s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778

do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného n e p r i p ú š ť a.

Exekúciu z a s t a v u j e .

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného sa dňa 4.1.2005 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Notársku zápisnicu N 3048/2004 Nz 74622/2004

spísanú dňa 10.10.2004 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou (ďalej len „Notárska zápisnica“).

Okresný súd Bardejov dňa 10.2.2005 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie za účelom
vymoženia pohľadávky oprávneného.

Podaním zo dňa 24.8.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v tom čase so
sídlomĽudaZúbka2,84101Bratislava-Dúbravka,tohočasusosídlomVažecká16,08005Prešov,IČO:
42 176 778, že prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vstupuje s poukazom na ust. § 93 ods. 2

O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu povinného, podáva návrh na zastavenie exekúcie,
navrhuje aby mu bola priznaná náhrada trov konania a žiada o doručenie návrhu na vykonanie exekúcie
a jeho príloh vrátane exekučného titulu s tým, že následne doručí podrobné odôvodnenie návrhu na
zastavenie exekúcie, podnet na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Krutého a vyčíslenie vzniknutých
trov.

Vzhľadom na obsah podania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05
Prešov, IČO: 42 176 778 (ďalej len „Združenie“) bolo nevyhnutné ustáliť najskôr okruh účastníkov tohto

exekučného konania.Kto sú účastníci exekučného konania, vymedzuje ustanovenie § 37 Exekučného poriadku (zákon č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005 účastníkmi exekučného konania sú

oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005 ak sú exekúciou postihnuté veci
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel
povinného.

Účastníctvo je v exekučnom poriadku upravené samostatne a preto naň nie je možné použiť všeobecnú
úpravu Občianskeho súdneho poriadku. Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) je inštitútom patriacim

výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a
odporcu (žalovaného). Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide
o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93
ods. 1 O.s.p.). V nesporovom, resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach alebo
povinnostiach ktorých sa má konať nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva.

Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) ako inštitút len základného konania už zo svojej podstaty (určenia)
je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom
účastníctve (vrátane ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) nie je na exekučné
konanie aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 106/2008, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo v

exekučnom konaní neprichádza do úvahy, pričom uvedené uznesenie zo dňa 25.11.2008 bolo vydané
už za účinnosti § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení po 15.10.2008 (obdobne pozri aj
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoE/56/2011 zo dňa 20.9.2011.)

Keďže napriek tomu, že vedľajšie účastníctvo je v exekučnom konaní z dôvodov uvedených vyššie
vylúčené a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do tohto exekučného

konania, súd postupujúc v zmysle zásady, že o každom relevantnom procesnom podaní v konaní je
potrebné rozhodnúť vo forme uznesenia, prvým výrokom tohto uznesenia rozhodol, že vstup tohto
združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripúšťa. Súd tak postupoval
aj bez návrhu, resp. bez toho, aby niektorý z účastníkov urobil vstup tohto združenia do exekučného
konania sporným.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005 exekúciu súd zastaví, ak sa
začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005 exekúciu zastaví súd na návrh alebo

aj bez návrhu.

Exekučným titulom v danom prípade je notárska zápisnica.

Akovyplývazobsahupredmetnejnotárskejzápisnice,tátoobsahujevyhlásenieúčastníkaMgr.advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra konajúceho na základe plnej moci obsiahnutej v zmluve o úvere. V zmysle bodu 2.
notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír mal byť povinným splnomocnený plnomocenstvom, obsiahnutým

v zmluve o úvere ako prílohe notárskej zápisnice, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,
t.j. uznať jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdnyvýkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu. V bode 3. notárskej zápisnice sa uvádza, že „Mgr. Tomáš Kušnír,
ktorý koná na základe splnomocnenia povinnej osoby, vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe
v celkovej výške 11.481,- Sk. Z toho úver a poplatok predstavujú sumu 8.120,- Sk, pričom táto suma

sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 26.6.2004 do zaplatenia, pričom celý
dlh vyššie uvedený pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia
a trov za spísanie notárskej zápisnice a uvedený dlh uznáva v plnom rozsahu čo do základu aj výšky
vyššie uvedenej.“

V bode 4. notárskej zápisnice sa uvádza: „Povinná osoba vyhlasuje, že dlh opísaný v bode 1., 2. a

3. tejto notárskej zápisnice v celkovej sume vo výške 11.481,- Sk vrátane úroku z omeškaniavo výške
0,25 % denne od 26.6.2004 do zaplatenia vypočítaného spôsobom uvedeným v bode 3. tejto notárskej
zápisnice, splatí v lehote do 19.10.2004 k rukám oprávnenej osoby.“

Ďalej v bode 5. notárskej zápisnice sa uvádza, že „Povinná osoba vyhlasuje, že v prípade neuhradenia
dlhu tak, ako je uvedené v bode 4. tejto notárskej zápisnice súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným
v § 63 zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok,

alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok s
tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 zákona číslo 233/1995
Z.z., alebo podľa § 274 písmeno e/ zákona číslo 99/1963 Zb.“

Súd splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra obsiahnuté v úverovej zmluve, na základe
ktorého konal pri spísaní notárskej zápisnice považuje za neplatné, a to hneď z viacerých dôvodov.

Jedným z dôvodov je to, že toto splnomocnenie na uznanie dlhu malo byť dlžníkom udelené
splnomocnencovi v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval, nakoľko v tom čase nemohlo byť zrejmé, či
vôbec a ak áno kedy a v akom rozsahu dlžník poruší záväzok splácať poskytnutý úver, t.j. dlžník sa ním
vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v dobe, keď ešte nemal ani nemohol mať
vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie je neurčité, všeobecné a

absolútneneplatné.Právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;inakjeneplatný
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Predmetné splnomocnenie tieto zákonné požiadavky nespĺňa.

Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníkom je spotrebiteľ (§ 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 634/1992 Zb.),
čo je zrejmé tak z obsahu zmluvy, ako aj z označenia dlžníka v nej identifikačnými znakmi pre
fyzické osoby - nepodnikateľov (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho

preukazu), záväzkový vzťah účastníkov preto podlieha režimu v tom čase účinného zákona číslo
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V prípade predmetnej úverovej zmluvy ide o typovú zmluvu
v zmysle ust. § 23a v tom čase účinného zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. o zmluvu, ktorá
sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Predmetné splnomocnenie nebolo individuálne dohodnuté, bolo súčasťou

vopred veriteľom pripraveného formulára úverovej zmluvy, pričom je skutočnosťou známou súdu z jeho
činnosti, že veriteľ rovnaký formulár úverovej zmluvy s rovnakým inkorporovaným plnomocenstvom
používal opakovane v mnohých prípadoch a dlžník ako spotrebiteľ ho nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť, je teda zrejmé, že nevyjadruje skutočnú vôľu dlžníka a nebolo udelené slobodne tak, ako
to vyžaduje § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac zakladá nápadný nepomer medzi právami a

povinnosťami zmluvných strán na škodu spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi.

Okrem uvedeného, Mgr. Tomáš Kušnír v notárskej zápisnici (bod 4) sám určil lehotu dokedy má byť dlh
dlžníkom zaplatený, na čo nebol oprávnený a na čo neexistoval žiaden právny titul. Z uvedeného sa
javí, že splnomocnenec v skutočnosti nehájil záujmy dlžníka ako splnomocniteľa, ale hájil skôr záujmy
veriteľa, ktorý ho sám určil za splnomocnenca vo vopred pripravenom formulári úverovej zmluvy, čím

konal v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže
ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Súd vzhľadom na uvedené preto uzavrel,
že advokát Mgr. Tomáš Kušnír nebol splnomocnený na to, aby za povinného uznal dlh, a to jednak z
dôvodu neplatnosti splnomocnenia a jednak z dôvodu rozporu záujmov povinného a zástupcu.Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnúlistinu,ktorájespôsobilánanútenývýkonpovinnostiuvedenejvjejobsahu.Zapovinnéhomalpri

tak vážnom právnom úkone, akým je spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu konať advokát,
ktorý o povinnom mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s
peňažným záväzkom a že si tohto advokáta nevybral, ale „bol mu vybraný“ oprávneným ako veriteľom.
Splnomocnenie, ktoré povinný „udelil“ pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát, za účelom uznania dlhu
povinného voči oprávnenému, je zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj pre zrejmé obchádzanie

zákona neplatným právnym úkonom a aj uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je
preto absolútne neplatným právnym úkonom.

Ako konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. I.ÚS 5/2000 z 13.júla 2000,
je nepochybné, že hoci Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo
procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia
občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa § 323 ods.1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Predmetné splnomocnenie nespĺňalo požiadavku horeuvedených zákonných ustanovení, podľa ktorých

môže byť uznaný iba v čase uznania existujúci, čo sa týka výšky určitý záväzok, keďže v čase udelenia
splnomocnenia povinným, ktoré bolo súčasťou už samotnej úverovej zmluvy nebolo, a ani nemohlo byť
zrejmé, či v budúcnosti povinnému z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške. Naviac samotnú úverovú
zmluvu súd v mnohých jej ustanoveniach, z ktorých oprávnený vyvodzuje vznik svojho vymáhaného
nároku (napríklad v časti bodu 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde mal byť „dohodnutý“

úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne ) považuje za absolútne neplatnú
pre rozpor s dobrými mravmi a pre ich nesúlad so zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Oprávneným vybraný splnomocnenec povinného teda v notárskej zápisnici uznával aj od počiatku
neexistujúce záväzky povinného.

Notárska zápisnica je verejná listina podľa § 134 O.s.p., ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu,

ale v prípade, ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je ani verejnou listinou ani spôsobilým
exekučným titulom. Splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica, je zo všetkých
vyššie uvedených dôvodov neplatné. Keďže je neplatné splnomocnenie na základe ktorého bola
spísaná notárska zápisnica, ani táto nemôže byť platná. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil
ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, lebo pre neplatné

splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby nie je verejnou listinou ani spôsobilým exekučným
titulom na podklade ktorého možno viesť exekúciu, je absolútne neplatná, a ako taká je nulitným aktom.

Keďže neexistuje spôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti
povinnému, vedená exekúcia je neprípustná a ako taká musela byť súdom podľa § 57 ods. 1 písm.
a/ Exekučného poriadku zastavená. Oprávnený sa môže svojich práv domáhať len inými právnymi

prostriedkami, napr. žalobou na plnenie.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (ZSP č. 15/1997).Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného
súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a
nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku

napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré
z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak
exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby
sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ], alebo v prípade, ak v
už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo

po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo
ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo
[§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretožejetuinýdôvod,prektorýexekúciunemožnovykonať[§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku],
pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich
sa exekučného titulu.

Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č. II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného

poriadku v rozhodnom znení).“

Súd na dôvažok dodáva, že nespôsobilosť takej notárskej zápisnice, aká bola označená oprávneným za
exekučný titul, bola už slovenskými súdmi judikovaná. V obdobnej exekučnej veci vedenej na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/256/2005 okresný súd dňa 11.1.2010 exekúciu z dôvodu
nespôsobilosti takejto notárskej zápisnice vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a uložil oprávnenému

zaplatiť exekútorovi trovy konania. Na odvolanie oprávneného toto rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.12 CoE 1222/10-45 z 19.5.2010. Tento postup
všeobecných súdov preskúmaval na podklade sťažnosti oprávneného aj Ústavný súd Slovenskej
republiky. Ten vo svojom uznesení č. II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010, preskúmavajúc zákonnosť a
ústavnosť postupu a rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici

o zastavení exekúcie z dôvodu neprípustnosti, založeného na obdobnom skutkovom stave a obdobných
dôvodoch ako sú aj tie, ktoré uvádza súd v tomto odôvodnení jednoznačne uzavrel, že „rozhodnutím
súdu nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa článku
1 dodatkového protokolu, pretože Krajský súd postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Exekučného poriadku v rozhodnom znení.“ Ústavný súd v predmetnom uznesení tiež konštatoval že

„Exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných
ustanovení a nielen z procesného hľadiska, ako to namietala sťažovateľka“.

Keďže súd zistil nevykonateľnosť notárskej zápisnice, exekúciu zastavil, aj keď to žiadny z účastníkov
nenavrhol.

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení

exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom
tunajšieho súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.