Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 11, 2013

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4Er/1310/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606200792
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2013:4606200792.5

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Moyzesova 8 proti povinnej V. J.,
nar. XX.X.XXXX, bytom T., W. XXX/XX, o vymoženie 272,19 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

II.

Súd exekúciu zastavuje.

III.

Oprávnenému súd ukladá povinnosť nahradiť poverenej súdnej exekútorke JUDr. Ivone Babuškovej, so
sídlom exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Športová 45, trovy exekúcie v sume 94,23 €
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom zo dňa 18.1.2006, doručeným exekútorskému úradu dňa 27.1.2006 domáha
protipovinnejvymoženiasumy272,19€(8200Sk)spríslušenstvomanáhradytrovexekučnéhokonania
na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica napísaná dňa 22.10.2005 notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom pod č. N 5242/2005, NZ 49712/2005, NCRls 49090/2005.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené dňa 23.5.2006 JUDr. Ivone Babuškovej, súdnej
exekútorke so sídlom v Novom Meste nad Váhom.

Uznesením zo dňa 19.4.2012, č.k. 4Er/1310/2008-38 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil
ju. Rozhodol tak z dôvodu, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania, z dôvodu porušenia
ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu, vznikol na základe zmluvy o úvere č. 3171656 zo dňa
14.3.2005. Na základe tejto zmluvy bol právnej predchodkyni povinného ako dlžníkovi poskytnutý úver v
celkovej výške 5 000,- Sk, t.j. 165,97 €, splatný v 12 mesačných splátkach po 820,- Sk. Súčasťou zmluvy
sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podľa ktorých sa zmluvné strany okrem iného dohodli,

že v prípade omeškania dlžníka zaplatí dlžník veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej
sumy za každý deň omeškania. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým dlžník ako splnomocniteľ
splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j.
aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným
titulom. Splnomocnenie je predtlačené na formulári zmluvy o úvere a nebolo účastníkmi osobitne
dojednané. Poverený splnomocnenec potom na základe tohto splnomocnenia uznal v mene právnej

predchodkyne povinného dlh v celkovej sume 11 583,- Sk, spočívajúci v úvere a poplatku 8 200,- Sk,
spolu s úrokom z omeškania 0,25% denne od 23.7.2005 do zaplatenia. Celý uvedený dlh pozostávaz istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej
zápisnice. Splatnosť uznaného dlhu bola určená do 23.11.2005. Jedným zo spôsobilých exekučných
titulov je podľa Exekučného poriadku aj notárska zápisnica, za predpokladu že obsahuje náležitosti

predpokladané v § 46 a nasl. Notárskeho poriadku. Aby bola notárska zápisnica v exekučnom konaní
formálne vykonateľná, musí obsahovať miesto, deň, mesiac a rok spísania, meno, priezvisko a sídlo
notára, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko účastníkov, ich
zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, obsah právneho úkonu (právny

záväzok, oprávnená osoba, povinná osoba, právny dôvod záväzku, predmet a čas plnenia a súhlas
povinnej osoby s exekúciou), údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, podpisy
účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov a odtlačok
úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Ak notárska zápisnica obsahuje všetky uvedené náležitosti,
možno ju považovať za formálne vykonateľnú. V posudzovanej exekučnej veci tomu tak je, predložená
notárska zápisnica z formálneho hľadiska ako exekučný titul obstojí. Notárska zápisnica ako exekučný

titul obsahuje okrem formálnej stránky aj materiálnu stránku. Jej obsahom je hmotnoprávny úkon
(spravidla uznanie dlhu). Ak nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie, uvedený v notárskej zápisnici,
nemožno hovoriť o slobode vôle pri prejave, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. Exekučný súd môže
a musí skúmať, či je predložená notárska zápisnica nielen formálne, ale aj materiálne vykonateľná. V
prípade, ak exekučný súd dospeje k záveru, že hmotnoprávny základ uvedený v notárskej zápisnici

ako exekučnom titule nie je daný, nemôže pripustiť na podklade takejto notárskej zápisnice exekúciu
a už začatú exekúciu musí zastaviť. Európsky súdny dvor judikoval (vec C-243/08 Pannon GSM), že
vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k
dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Exekučný súd preto ex offo preskúmal
exekučný titul v súvislosti s predloženou zmluvou o úvere a zistil, že exekúciu na podklade predloženej

notárskej zápisnice je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. Podľa názoru exekučného súdu
už samotné vydanie exekučného titulu bolo v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože
splnomocnenie pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktoré je predtlačené
v listine obsahujúcej zmluvu o úvere, súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a za
neplatnýprávnyúkon. Udelenésplnomocnenie,napodkladektoréhoadvokátakosplnomocnenecuznal

za povinného vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne dojednané. Je súčasťou
zmluvného formulára, je predtlačené a nie je možné ho meniť. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere
bez splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred
určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol
bez toho, aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Umožnenie

veriteľovi spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu je dokonca zabezpečené zmluvnou
pokutou. Celé splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa,
ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého
vopred určil veriteľ. Preto ho súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ipso facto za

neplatné (čl. 6 ods. 1 citovanej smernice, § 53 ods. 4, ods. 5 Občianskeho zákonníka). Zároveň je podľa
názoru súdu aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože bez primeraného dôvodu významne zvýhodňuje
veriteľa na úkor dlžníka tým, že veriteľovi, ktorého záujmy sú v priamom rozpore so záujmami dlžníka,
dávamožnosťvopredurčiťprávnehozástupcudlžníka,ktorývmeneanaťarchudlžníkauznádlhdlžníka
voči veriteľovi. Aj ďalšie podmienky v predloženej spotrebiteľskej zmluve súd považoval za nekalé a

rozporné s dobrými mravmi. Ide najmä o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru, ktorý prevyšuje
podstatným spôsobom poplatky za poskytnutie spotrebiteľských úverov bankami (predstavuje 96,8%
istiny). Ďalej je nekalou podmienkou aj dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,25% denne (91,25%
ročne). Takýto úrok z omeškania takisto podstatne prevyšuje úroky na bankovom trhu, niekoľkonásobne
prevyšuje zákonný úrok z omeškania a je v rozpore s písm. e) Prílohy citovanej smernice. Povinný

sa pri vydaní exekučného titulu musel podrobiť vôli tretej osoby určenej výlučne oprávneným. Súd má
preto dôvodné pochybnosti o tom, že predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinného. Súd
má možnosť a zároveň povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že zabráni, aby bol spotrebiteľ
viazaný nekalou podmienkou, a aby na základe exekučného titulu vydaného na podklade takejto nekalej
podmienky bol vystavený exekúcii.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávaťúkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie
ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný

súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Všeobecný
súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice)
limitovaný § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, ktorý vyjadruje verejnoprávny
charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie § 2 ods. 2 Notárskeho
poriadku. Nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkov notárskej

zápisnice na právne postavenie povinnej tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu
existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 zo dňa 11.11.2010. Povinnosťou všeobecných súdov v
situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad je vykladať právny predpis spôsobom ústavne
konformným. Notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok je exekučný súd viazaný rovnako,
ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť

obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Exekučný súd vydal rozhodnutie bez aplikácie
relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných právnych noriem
a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Súdne konanie
neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady rovnosti
zbraní. Došlo k vylúčeniu akejkoľvek možnosti podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu

veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak bola
porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával
a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutkového stavu. Uviedol,
že udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za
neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v jeho neprospech. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň
preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v § 53 Občianskeho
zákonníka. Je určité a zrozumiteľné, z prejavu vôle povinnej je zjavný jej úmysel, jej vôľa a nemožno
mať pochybnosti o obsahu jej vôle. Pri náležitom posúdení, nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti
udeleného plnomocenstva. Oprávnený mal za to, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať

dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok
vzniká. Povinná tak mohla svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo o
budúce právo, t. j. právo, ktoré by povinnej vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa nemohla platne vzdať
s poukazom na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka.
Oprávnenýpoukázalnaabsurdnosťzáverusúduprvéhostupňa,žepovinnásaudelenímplnomocenstva

vzdala akéhokoľvek práva. Žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinná nemôže po udelení
plnomocenstva sama dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo jej ostalo
v plnej miere zachované a mohla ho kedykoľvek platne využiť. Udelenie plnomocenstva v žiadnom
prípade neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva, ani slobody rozhodovania o výkone tohto
práva. Sloboda rozhodovania je nepochybne zachovaná aj prostredníctvom možnosti zastúpeného

kedykoľvek odvolať udelené plnomocenstvo. Povinná toto právo nevyužila. Ak udelila svojmu zástupcovi
plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným,
zákonným spôsobom, tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj
určenie, do kedy bude dlh splatený. Nie je preto možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený

v notárskej zápisnici uviesť do kedy povinná dlh splatí. Zástupca povinnej bol na základe udeleného
plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto
úlohu, ktorú mu povinná udelením plnomocenstva zverila si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom
neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinnú vo väčšom rozsahu
než bola povinná plniť podľa zmluvy o úvere. Záujmy zástupcu súd prvého stupňa považoval za rozporné

so záujmami povinnej, čo spôsobuje neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom. V tejto otázke založil
svoje konštatovanie a rozhodnutie na dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení. Nevychádzalo
z dôsledne zisteného skutkového stavu, pretože vo veci nebolo vykonané dokazovanie. Súd prvého
stupňa vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom povinnej. Záver súdu
o tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por. musí byť spísaná

nielen povinnou, ale aj oprávneným je v priamom rozpore so súdnou praxou, a to konkrétne uznesením
Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3 Co 7/2007. Rovnaký záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 5/2000. Oprávnený zvýraznil skutočnosť, že otázku, či exekučný titul bol vydaný
v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahualebo nie, súd prvého stupňa už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Poverenie na
vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu so zákonom. Oprávnený zároveň upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie

exekúcie za neprípustnú. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie
nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 15.11.2012 č.k.

23CoE/196/2012-59 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodol tak z dôvodu, že exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v
ktorom je súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí po splnení zákonných podmienok poverený na vykonanie exekúcie. S
prihliadnutím na § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. v platnom znení je nepochybné, že Občiansky súdny
poriadok je subsidiárnym právnym predpisom, ktorý sa použije na exekučné konanie len za predpokladu,

že Exekučný poriadok neustanovuje niečo iné. V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie
začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa
uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania
začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je ustanovené inak. Uvedená zásada býva niekedy výslovne
vyjadrená v právnom predpise. Príkladom je § 235 ods. 1, ktorý sa týka exekučných konaní začatých

pred 26.07.2001, t. j. pred účinnosťou zákona č. 291/2001 Z. z. Výnimkou z uvedeného je ustanovenie
§ 235 ods. 2, podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.01.2002, t. j. pred účinnosťou novely
Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 32/2002 Z. z. dokončia podľa dovtedajších predpisov.
Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 341/2005 Z. z., účinná od 01.09.2005, pozná
obe metódy regulácie. Niektoré jej ustanovenia sa aplikujú aj na skôr začaté konania (§ 238 ods. 2),

iné sa na skôr začaté konania nepoužijú (§ 238 ods. 1). Odvolací súd zdôraznil, že s účinnosťou od
08.08.2012 bolo do Ex. por. zákonom č. 230/2012 Z. z. zavedené ustanovenie § 57 ods. 5, v zmysle
ktorého, pokiaľ exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie pre jej neprípustnosť, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.), je v takomto prípade
potrebné nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa v predmetnej exekučnej veci vyhlásil exekúciu za

neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., s odôvodnením, že má dôvodné
pochybnosti o tom, že predložená notárska zápisnica (exekučný titul) je prejavom vôle povinnej, nakoľko
bola spísaná na základe splnomocnenia, ktoré nebolo osobitne dojednané, je v rozpore s dobrými
mravmi a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere
na škodu povinnej. Exekučné konanie začalo dňa 27.01.2006, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie

doručený súdnemu exekútorovi (veta prvá ustanovenia § 36 ods. 2 Ex. por.). S poukazom na vyššie
uvedenú zásadu, ako aj v nadväznosti na gramatický a logický výklad prechodného ustanovenia §
243 ods. 1 Ex. por. v znení novely č. 230/2012 Z. z. bolo zrejmé, že v predmetnej exekučnej veci
bolo nevyhnutné nariadiť pojednávanie. Primerane sa tak použijú ustanovenia prvej hlavy štvrtej časti
Občianskeho súdneho poriadku, teda aj ustanovenie § 206 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak ten, kto je

na to oprávnený, včas podá odvolanie, rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, pokiaľ odvolací súd o
odvolaní právoplatne nerozhodne. Podanie odvolania má teda odkladný (suspenzívny) účinok - odkladá
sa právoplatnosť uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, a tiež devolutívny
účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o odvolaní prechádza na odvolací súd. Pre rozhodnutie
odvolacieho súdu, rovnako ako pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, je v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. v

spojení s ustanoveniami § 167 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd opätovne preskúmal spisový materiál, oboznámil sa s rozhodnutím krajského súdu a dospel k
rovnakému záveru, ako v skoršom rozhodnutí, napadnutým opravným prostriedkom, a to že exekúcia
na podklade predloženého exekučného titulu je neprípustná a je potrebné ju zastaviť. Súd o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení rozhodol podľa ustanovenia § 58 ods. 2 Exekučného poriadku

v znení účinnom ku dňu rozhodovania súdu bez nariadenia pojednávania, pretože súd môže nariadiť
pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. V posudzovanej exekučnej veci nie je podľa
názoru exekučného súdu nariadenie pojednávania potrebné, pretože pre objasnenie veci postačia
listinné dôkazy, ktoré sa už v spise nachádzajú. Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania preto,
pretože oproti právnemu stavu účinnému v čase rozhodnutia krajského súdu o odvolaní došlo k zmenev Exekučnom poriadku, keď bolo novelou - zákonom č. 335/2012 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 586/2003 Z. z. o advokácii

a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zavedené do Exekučného poriadku nové ustanovenie
§ 58 ods. 2, podľa ktorého ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak
rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre
objasnenie veci. K zmene oproti predchádzajúcej právnej úprave došlo v tom, že v exekučnej veci, v
ktorej súd dospeje k záveru, že je exekúcia neprípustná a je potrebné exekúciu zastaviť, nemusí súd

vždy nariaďovať pojednávanie. Súd má možnosť (nie povinnosť) nariadiť pojednávanie vtedy, ak je to
nevyhnutné pre objasnenie veci. Citovaná novela vrátila teda do Exekučného poriadku s účinnosťou
od 1.1.2013 možnosť vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju aj bez nariadenia pojednávania.
Uvedený zákon neobsahuje prechodné ustanovenia. Keďže ide o procesnú normu (upravuje postup
súdu pri rozhodovaní o zastavení exekúcie), aplikuje sa na všetky rozhodnutia, ktoré sú vydané odo

dňa účinnosti citovaného zákona, teda aj na rozhodnutie v tejto exekučnej veci. Keďže rozhodnutie
krajského súdu vychádza z iného právneho stavu, ako je účinný v čase súčasného rozhodovania súdu,
súd v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku bez nariadenia pojednávania opätovne
posúdil otázku prípustnosti respektíve neprípustnosti predmetnej exekúcie v spojení s príslušnými
ustanoveniami právneho poriadku chrániacimi spotrebiteľa, pričom postupoval podľa ustanovení zákona

účinných v čase súčasného rozhodovania.

Súd preskúmaním spisového materiálu zistil nasledujúci skutkový stav:

Oprávnený sa domáha proti povinnej návrhom zo dňa 27.1.2006 vykonania exekúcie na podklade
notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 22.10.2005 pod sp. zn. N
5242/2005, NZ 49712/2005, NCRls 19090/2005. Domáha sa vymoženia istiny 8200,- Sk, trov notára

2463,- Sk, trov exekúcie 500,- Sk, trov právneho zastúpenia 800 Sk, trov právneho zastúpenia v
exekučnom konaní 1350 Sk, poplatku za zasielanie upomienok 120 Sk a úrokov z omeškania 0,25%
denne zo sumy 8200 Sk od 23.7.2005 do zaplatenia.

Úkon do notárskej zápisnice nechal spísať v mene povinnej splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát
v Bratislave. Splnomocnenec povinnej vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 11583

Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 8200 Sk, pričom suma sa bude úročiť úrokom z omeškania
0,25% denne od 23.7.2005 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku
z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Zároveň povinnú zaviazal
uvedený dlh splatiť v lehote do 23.11.2005.

Plná moc advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na uznanie záväzku povinnej vyplýva zo splnomocnenia, ktoré

je integrálnou súčasťou zmluvy o úvere, ktorú dňa 14.3.2005 uzavreli oprávnený a povinná. Zmluva
má povahu zmluvného formulára, v ktorom je predtlačené splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra na
uznanie záväzku z úveru. Na splnomocnení je predtlačený podpis splnomocnenca. Splnomocnenie je
včlenené do ostatného textu zmluvy, nie je osobitne podpísané a podpisom zmluvy dlžník automaticky
udelil advokátovi plnú moc. Z toho, že splnomocnenie je súčasťou zmluvného formulára je zrejmé, že

splnomocnenca vybral veriteľ - oprávnený, pretože bol to práve oprávnený, kto vopred pripravil text
formulára zmluvy. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinná mala možnosť neudeliť splnomocnenie pre
advokáta vybraného oprávneným, respektíve že by mala možnosť splnomocniť na uvedený úkon inú
osobu ako advokáta vybraného oprávneným.

Podľa § 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ak povinný dobrovoľne nesplní,

čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu (ďalej len
„EP“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 58 ods. 2 EP ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje
podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci.

Podľa § 46 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom
ku dňu 22.10.2005 (ku dňu spísania notárskej zápisnice, predloženej ako exekučný titul) notári spisujú
účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych

úkonoch.

Podľa § 47 Notárskeho poriadku Notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok
spísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum
narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť

účastníkov a svedkov, f) obsah právneho úkonu, g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi
schválená, h) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a
tlmočníkov, ch) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Podľa článku 153 Zmluvy založení Európskeho spoločenstva Spoločenstvo v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,

bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri
definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Spoločenstva. Spoločenstvo prispieva k dosiahnutiu
cieľov uvedených odseku 1 prostredníctvom: a) opatrení prijatých podľa článku 95 v kontexte zavŕšenia
tvorby vnútorného trhu, b) opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov. Rada

v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijme
opatrenia uvedené v odseku 3 písm. b). Opatrenia prijaté podľa odseku 4 nebránia žiadnemu členskému
štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia. Takéto opatrenia musia byť zlučiteľné s
touto zmluvou. Komisia o nich bude upovedomená.

Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi v procesnom spise dospel k záveru, že je potrebné exekúciu

vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná.

Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa Exekučného poriadku aj notárska zápisnica, za
predpokladu že obsahuje náležitosti predpokladané v Notárskom poriadku. Aby bola notárska zápisnica
v exekučnom konaní formálne vykonateľná, musí obsahovať miesto, deň, mesiac a rok spísania, meno,
priezvisko a sídlo notára, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko

účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na
právne úkony, údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, obsah právneho úkonu
(právny záväzok, oprávnená osoba, povinná osoba, právny dôvod záväzku, predmet a čas plnenia a
súhlas povinnej osoby s exekúciou), údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov

a odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Ak notárska zápisnica obsahuje všetky uvedené
náležitosti, možno ju považovať za formálne vykonateľnú. V posudzovanej exekučnej veci tomu tak je,
predložená notárska zápisnica z formálneho hľadiska ako exekučný titul obstojí.

Notárska zápisnica ako exekučný titul obsahuje okrem formálnej stránky aj materiálnu stránku. Jej
obsahom je hmotnoprávny úkon (spravidla uznanie dlhu). Ak nie je daný hmotnoprávny základ na

plnenie, uvedený v notárskej zápisnici, nemožno hovoriť o slobode vôle pri prejave, ktorý je obsahom
notárskej zápisnice. Exekučný súd môže a musí skúmať, či je predložená notárska zápisnica nielen
formálne, ale aj materiálne vykonateľná. V prípade, ak exekučný súd dospeje k záveru, že hmotnoprávny
základ uvedený v notárskej zápisnici ako exekučnom titule nie je daný, nemôže pripustiť na podklade
takejto notárskej zápisnice exekúciu a už začatú exekúciu musí zastaviť.Z procesného spisu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania, na podklade ktorého bol vydaný
exekučný titul (spísaná notárska zápisnica), je právnym vzťahom spotrebiteľským. Vyplýva to z povahy
účastníkov zmluvy o úvere zo dňa 14.3.2005 - na jednej strane oprávnený - veriteľ - podnikateľ, na

strane druhej povinná - dlžník - nekonajúci v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Preto
je potrebné na obsah zmluvy o úvere nazerať prísnejšie, rešpektujúc zásady ochrany spotrebiteľa v
právnych vzťahoch.

Podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutýchna
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa článku 6 ods. 1 citovanej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 ods. 1 citovanej smernice členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy
a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 1994.
Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po

31. decembri 1994.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V právnom vzťahu medzi účastníkmi je podľa názoru súdu splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o
úvere zo dňa 14.3.2005, v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, a teda ide o neplatný

právny úkon, pretože svojím účelom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Súd vykladal citované
ustanovenie zákona s prihliadnutím na princípy ochrany spotrebiteľa upravené v smernici 93/13.

Európsky súdny dvor judikoval (vec C-243/08 Pannon GSM), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať
ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti
potrebné na tento účel. Exekučný súd preto ex offo preskúmal exekučný titul v súvislosti s predloženou

zmluvou o úvere a zistil, že exekúciu na podklade predloženej notárskej zápisnice je potrebné vyhlásiť
za neprípustnú a zastaviť.

Udelenésplnomocnenie,napodkladektoréhoadvokátakosplnomocnenecuznalzapovinnéhovoforme
vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne dojednané. Je súčasťou zmluvného formulára, je
predtlačené a nebolo možné ho meniť. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez splnomocnenia.

Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na
splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho, aby o tom
dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Umožnenie spísania notárskej
zápisnice ako exekučného titulu je dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé splnomocnenie
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod
hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto
ho súd považuje jednak za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ale zároveň aj za rozporné s
dobrými mravmi a ipso facto za neplatné (čl. 6 ods. 1 citovanej smernice, § 39 Občianskeho zákonníka).
V rozpore s dobrými mravmi je podľa názoru exekučného súdu preto, pretože bez primeraného dôvodu

významne zvýhodňuje veriteľa na úkor dlžníka tým, že veriteľovi, ktorého záujmy sú v priamom rozpore
so záujmami dlžníka, dáva možnosť vopred určiť právneho zástupcu dlžníka, ktorý v mene a na ťarchu
dlžníka uzná dlh dlžníka voči veriteľovi. Takýmto spôsobom sa dlžník nemusí ani dozvedieť o tom,že veriteľ získal voči nemu exekučný titul a stráca reálnu možnosť brániť sa voči nárokom veriteľa.
Podľa názoru exekučného súdu nie je možné hovoriť o dobrovoľnosti právneho úkonu dlžníka, pretože
splnomocnenie sa zo zmluvy o úvere nedalo vyčleniť a zároveň aj preto, že spísanie notárskej zápisnice

je zabezpečené zmluvnou pokutou (čl. 7 Všeobecných podmienok). Veriteľ takto v podstate donútil
dlžníka strpieť spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu, hoci je takéto uznanie v rozpore s jeho
záujmami (je výlučne na prospech veriteľa). Tým využil svoje silnejšie postavenie v zmluvnom vzťahu s
dlžníkom výlučne vo svoj prospech, čo je podľa názoru exekučného súdu v rozpore s dobrými mravmi.

Keďže exekučný súd posúdil splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice, na podklade ktorej bol

spísaný exekučný titul, za absolútne neplatné, nemôže byť notárska zápisnica spísaná na podklade
takého exekučného titulu materiálne vykonateľná. Keďže splnomocnenie je neplatné, Mgr. Tomáš Kušnír
nekonal pri spisovaní zápisnice v mene a na účet povinnej, a teda jeho konanie nemôže mať voči
povinnej žiadne právne účinky. Notárska zápisnica v skutočnosti neobsahuje vôľu povinnej uznať
záväzok voči oprávnenému, ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v exekučnom konaní.
Obsahuje len prejav vôle Mgr. Kušníra, ktorý povinnú nezaväzuje.

Keďže v konaní absentuje vykonateľný exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné viesť
exekúciu, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Poverená súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie v písomnom podaní zo dňa 24.4.2012, ktoré bolo

súdu doručené dňa 27.4.2012. Trovy exekúcie vyčíslila na 190,27 € a pozostávajú z odmeny 126,16 €,
náhrady hotových výdavkov za poštovné v sume 32,40 € a z DPH 31,71 €.

Poverená súdna exekútorka vo svojom podaní nevyčíslila osobitne časovú odmenu a osobitne odmenu
paušálnu (§ 14 cit. vyhl.), ale za každý z úkonov si uplatnila odmenu v sume 6,64 €.

Podľa§200ods.1EPtrovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotovýchvýdavkovanáhradaza

stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 EP Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej

hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V posudzovanej exekučnej veci si uplatnil súdny exekútor trovy exekúcie v sume 247,91 €. Trovy
špecifikoval ako časovú odmenu za 9 hodín exekučnej činnosti v sume 59,76 €, paušálnu odmenu za

20 úkonov exekučnej činnosti v sume 66,40 €, náhradu hotových výdavkov v sume 75,81 € a náhradu
za stratu času v sume 4,62 €.

Podľa § 14 ods. 1,2,3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. účinnej do 30.4.2008, v znení vyhlášky č. 569/2008 Z.z.,
ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:

a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Základná hodinová sadzba podľa odseku l písm. a/ je 200,-- Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu,
podľa odseku 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie

b) doručenie príkazu na začatie exekúciec) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

d) doručenie exekučného príkazu

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní

g) každé zisťovanie bydliska povinného

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného

i) každé zisťovanie účtu povinného

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 ods. 1 citovanej vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 citovanej vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú
polhodinu.

Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súd po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie a pripojeného exekučného spisu priznal súdnej

exekútorke trovy exekúcie nasledovne:

1/ časovú odmenu podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky za úkony a v rozsahu:

- preštudovanie a zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie 10 minút

- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a výzvy na vyhlásenie o majetku

45 minút

- vypracovanie výzvy na úhradu pohľadávky v splátkach 10 minút

- vypracovanie urgencie výzvy 10 minút

- výzva na poskytnutie súčinnosti povinnou 10 minút

- vypracovanie výzvy na úhradu pohľadávky v splátkach 10 minút

- vypracovanie súhlasu na úhradu pohľadávky v nižších splátkach 10 minút

- výzva na poskytnutie súčinnosti povinnou 10 minút

- vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu 60 minút

- vypracovanie podnetu na čiastočné zastavenie exekúcie 10 minút

- úprava exekučného príkazu - vylúčenie sumy z exekúcie 10 minút

SPOLU čas účelne vynaložený na exekúciu: 195 minút, t.j. 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu

po 6,64 € za hodinu 26,56 €2/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky za úkony:

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a) cit. vyhl.) 3,32 €

- zisťovanie platiteľa mzdy povinnej (Soc. poisťovňa) (§ 15 ods. 1 písm. h) cit. vyhl.) 3,32 €

- zisťovanie majetku povinnej (dopravný inšpektorát) (§ 15 ods. 1 písm. j) cit. vyhl.)

3,32 €

- zisťovanie bydliska povinnej (mesto) (§ 15 ods. 1 písm. g) cit. vyhl.) 3,32 €

- zisťovanie platiteľa mzdy povinnej (Soc. poisťovňa) (§ 15 ods. 1 písm. h) cit. vyhl.) 3,32 €

- zisťovanie bydliska povinnej (GR ZVJS) (§ 15 ods. 1 písm. g) cit. vyhl.) 3,32 €

- zisťovanie platiteľa mzdy povinnej (Soc. poisťovňa) (§ 15 ods. 1 písm. h) cit. vyhl.) 3,32 €

- zisťovanie platiteľa mzdy povinnej (Soc. poisťovňa) (§ 15 ods. 1 písm. h) cit. vyhl.) 3,32 €

SPOLU počet úkonov paušálnej činnosti 8 po 3,32 € za úkon 26,56 €

Súd priznal za každý jednotlivý úkon vždy buď odmenu paušálnu, alebo odmenu časovú, za jeden úkon
nepriznal odmenu dvakrát. V prípade, ak ten - ktorý úkon je jedným z úkonov podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl.,
súd zaň priznal odmenu paušálnu, v prípade, ak nejde o jeden z úkonov podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. súd

zaň priznal odmenu časovú. Paušálnou odmenou sa odmeňujú jednotlivé úkony uvedené v § 15 ods.
1 písm. a) až j) citovanej vyhlášky. Ak súdny exekútor vykoná niektorý z týchto úkonov, patrí mu zaň
odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Ak sa odmena za výkon exekučnej činnosti určuje a) podľa
počtuúčelnevynaloženýchhodínnaexekučnúčinnosťab)paušálnousumouavyhláškaurčuje,zaktoré
jednotlivé úkony sa priznáva odmena určená paušálnou sumou, podľa výkladu citovaných ustanovení

exekučným súdom, za tieto jednotlivé úkony (odmeňované paušálnou sumou) už nie je možné priznať
odmenu časovú. Odmena súdneho exekútora za vykonanie týchto úkonov je už totiž uspokojená podľa
§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Zákonodarca taxatívne stanovil rozsah úkonov, za ktoré je súdny exekútor
odmeňovaný paušálnou odmenou. Ak súdny exekútor vykonal niektorý z týchto úkonov, je na určenie
odmeny zaň potrebné aplikovať § 15 ods. 1 vyhlášky. Z toho vyplýva, že časovú odmenu je možné

priznať len za úkony iné ako uvedené v ustanovení § 15 ods. 1 písm. a) až j) citovanej vyhlášky.

Poverená súdna exekútorka si za každý jednotlivý úkon uplatnila odmenu v sume 6,64 €. To znamená,
že za každý z úkonov si uplatnila časovú odmenu v rozsahu 1 hodiny účelne vynaloženej na exekúciu.
Takýto postup nie je správny. Časovú odmenu je možné súdnemu exekútorovi priznať len v rozsahu
skutočne a účelne vynaloženého času potrebného na vykonanie jednotlivých úkonov. Nie je možné

paušalizovať čas každého jednotlivého úkonu na jednu hodinu. Čas trvania jednotlivých úkonov, za ktoré
sapriznávačasováodmena,jepotrebnésčítať,rešpektujúcnázorNajvyššiehosúduSRpublikovanýpod
č. R 69/2007, podľa ktorého pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky
č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov je určujúci
čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Sčítanie

časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa
§ 14 ods. 2 vyhlášky je v súlade s jej ustanovením § 14 ods. 1 písm. a). Rozsah vykonaných úkonov (t.j.
čas potrebný na vykonanie toho- ktorého úkonu) súd určil podľa § 136 Občianskeho súdneho poriadku
vlastnou úvahou. Súd sám vykonáva úkony konania a rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov.
Preto má prehľad o administratívnej náročnosti úkonov konania a dokáže dostatočne posúdiť, aký čas

je približne potrebný na vypracovanie toho- ktorého úkonu.

Súd nepriznal odmenu za úkon „oznámenie oprávnenému“, pretože ide o úkon vykonaný neúčelne.
Obsahom tohto úkonu bolo oznámenie oprávnenému, že súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. K
zamietnutiu žiadosti došlo uznesením súdu, ktoré bolo doručené aj právnemu zástupcovi oprávneného.
Oprávnený teda vedel priamo z uznesenia súdu, ktoré mu bolo zákonným spôsobom doručené, že

žiadosť bola zamietnutá. Oznámenie súdnej exekútorky o tejto skutočnosti bolo teda úplne zbytočné.Ďalej súd nepriznal odmenu za úkon „oprava povinnej“, pretože ide o úkon, ktorého vykonanie zavinil
výlučne exekútorský úrad. Obsahom bolo oznámenie, že v predchádzajúcej písomnosti bolo nesprávne
uvedené číslo účtu, na ktorý je potrebné vymáhanú pohľadávku uhradiť. Pochybenie v čísle účtu

spôsobilexekútorskýúrad.Aktotopochybenienapravilďalšoupísomnosťou,nemožnovyhotovenietejto
písomnosti považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu a priznať za tento úkon odmenu.

Súd nepriznal odmenu za úkon „súčinnosť soc. poisťovňa“ vykonaný dňa 18.6.2008, pretože podľa
názoru exekučného súdu bolo vykonanie uvedeného úkonu neúčelné. Súdna exekútorka lustrovala
zamestnávateľa povinnej v sociálnej poisťovni lustráciou zo dňa 27.5.2008, na ktorú jej bola doručená

odpoveď dňa 12.6.2008 a vzápätí nato aj 18.6.2008. Medzi doručením odpovede a ďalšou lustráciou
uplynulo len 6 dní. Z procesného spisu nevyplýva, že by sa v období týchto šiestich dní udiala taká
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala predpoklad, že sa zmenili údaje o povinnej registrované v sociálnej
poisťovni. Okrem toho, druhá žiadosť bola zaslaná do pobočky Prievidza, hoci povinná mala a aj má
miesto bydliska v územnom obvode pobočky Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch (kam aj bola zaslaná
skoršia žiadosť). Ostatné lustrácie zamestnávateľa povinnej boli vykonané s dostatočným časovým

odstupom ( s odstupom dvoch rokov), preto súd za ne odmenu priznal.

Ďalej súd nepriznal odmenu za úkon uplatnenie trov exekúcie, pretože nejde o úkon exekučnej činnosti
(nesmeruje k vymoženiu pohľadávky), podľa názoru súdu ide len o úkon administratívny podľa § 25
cit. vyhl., za ktorý je náhrada zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd nepriznal odmenu ani za
úkonyžiadosťovyznačenieprávoplatnosti,zrušenieblokácie,oznámenieozastaveníkonaniaavrátenie

poverenia súdu, pretože tieto úkony zatiaľ neboli vykonané.

3/ náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 25,40 €. Súd nepriznal náhradu poštovného za
doručenie opravy povinnej, pretože ide o úkon zavinený exekútorským úradom (napravenie pochybenia
exekútorského úradu), preto je exekútorský úrad povinný znášať aj trovy súvisiace s vykonaním tohto
úkonu. Ďalej súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za poštovné, ktoré doteraz nebolo vynaložené

(za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti, zrušenie blokácie, oznámenie o zastavení konania a vrátenie
poverenia), pretože priznať náhradu hotových výdavkov je možné len za tie hotové výdavky, ktoré boli
preukázateľne a účelne v súvislosti s exekučnou činnosťou vynaložené. Ak doteraz vynaložené neboli,
nie je za ne možné náhradu priznať vôbec, pretože nie je známe ani to, či vôbec vynaložené budú, ani
aká bude ich skutočná výška.

4/ DPH vo výške 20% zo základu, ktorým je súčet priznanej odmeny a náhrad podľa zákona, t.j. 20%
zo sumy 78,52 € v sume 15,71 €.

Spolu súd priznal poverenej súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 94,23 €.

S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 EP k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal
oprávneného, pretože zastavenie exekúcie procesne zavinil tým, že predložil exekučný titul, ktorý nebol

spôsobilý na vedenie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia
nie je prípustné.

Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh (3), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.