Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/233/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811210362
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7811210362.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EX CREDIT, a. s., so sídlom v Košiciach, Werferova ul.
č. 3, IČO: 36 572 586, zastúpeného JUDr. Richardom Plichcikom, advokátom Advokátskej kancelárie
so sídlom v Košiciach, Urbánkova č. 6 proti žalovanej U. L.K., nar. X. X. XXXX, bytom Č. Č.. XXX, o
zaplatenie 154,50 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.
5. 2012, sp. zn. 8C/28/2012-66 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu
trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 154,50 eur s príslušenstvom, ktorý
tentozakladalnatvrdení,žesožalovanouuzavrelZmluvuofinančnomprenájmeprístrojaBODYDETOX
v hodnote 403,99 eur, pričom žalovaná nesplnila svoje zmluvné podmienky uhrádzať splátky podľa

splátkového kalendára vo výške 30,90 eur mesačne v období od 20. 2. 2008 do 20. 1. 2009.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá Zmluva o finančnom prenájme č.
9011080023 dňa XX. X. XXXX o predaji na splátky, predmetom ktorej bol výrobok BODY DETOX v
celkovej hodnote 12.165,- Sk. Konštatoval, že žalovaná sa zaviazala pravidelne podľa splátkového
kalendára uhrádzať splátky vo výške 30,90 eur mesačne počínajúc mesiacom februárom 2008 a končiac

januárom 2009. Žalovaná uhradila pri podpise zmluvy akontáciu vo výške 33,19 eur a následne uhradila
aj ďalších 7 splátok v celkovej výške 216,30 eur. Konštatoval, že ďalšie splátky už neuhrádzala a v
dôsledku toho sa stal splatným celý jej záväzok.

S poukazom na ust. § 52 ods. 1 až 3, ako aj § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa konštatoval, že medzi účastníkmi bola uzavretá Zmluva
o finančnom prenájme, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej tovar v celkovej hodnote 4.500,-

Sk, ktorú posudzoval ako skutočnú - nenavýšenú hodnotu výrobku BODY DETOX a konštatoval, že
žalovaná za predmetný tovar uhradila celkovú sumu 7.516,- Sk, t. j. 249,49 eur. Z toho vyvodil, že pri
úhrade uvedených 7 splátok v spojení s úhradou akontácie bola uhradená cena tovaru v plnej výške.
Konštatoval, že z obsahu zmluvy vyplýva, že jednotlivé mesačné splátky boli tvorené príslušnou časťou
istiny, ako aj úrokov, ktoré bola žalovaná povinná platiť. V tejto podobe bol zosplatnený celý „úver“,
zahŕňajúci zvyšok nezaplatených splátok, ktoré by bola odporkyňa povinná zaplatiť v zmysle zmluvy.Pri posudzovaní nároku sa súd prvého stupňa v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonníka zaoberal
podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v rámci toho skúmal, do akej miery možno považovať
podmienky uzavretej zmluvy za prijateľné, resp. neprijateľné a či teda je možné podmienky vyplývajúce

zo zmluvy hodnotiť ako rovnovážne, čo do práv a povinností účastníkov. V tejto súvislosti skúmal
prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky úroku vo vzťahu k poskytnutému úveru a konečnej výške úveru
predstavujúcej sumu 12.170,- Sk (403,99 eur). Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala výšku
50,99 %. Konštatoval, že porovnával priemerné úrokové miery bánk v čase uzavretia zmluvy, pričom
zistil, že v danom období bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery pre domácnosti vo

výške 13,65 %.

Na základe toho prepočtom podľa primeraných úrokových sadzieb zistil, že primeraný ročný úrok z
úveru podľa priemerných bankových úrokov (13,65 % ) by predstavoval zo sumy 4.500,- Sk (hodnoty
tovaru) sumu 614,25 Sk, t.j. 20,38 eur. Pri odpočte skutočne uhradených splátok žalovanou vo výške
249,49 eur dospel k záveru, že táto preplatila hodnotu tovaru vrátane úrokového navýšenia (5.114,25
Sk), keď uhradila 7.516,- Sk ( 249,49 eur). Konštatoval, že ak by vychádzal z pôvodne poskytnutého

úveru vo vzťahu ku konečnej výške úveru, by predstavovalo navýšenie o úrok z úveru 50,99 %, čo
niekoľko násobne presahuje priemerné úrokové miery poskytované bankami v čase uzavretia úverovej
zmluvy a hodnotu tovaru by v zmysle Zmluvy žalovaná uhrádzala niekoľkonásobne.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že v prejednávanom prípade nešlo o žiadne individuálne
dojednanie zmluvných podmienok. Medzi účastníkmi bola uzavretá tzv. formulárová zmluva s vopred

určenými podrobnými podmienkami a s nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, z čoho si spotrebiteľ -
žalovaná zrejme vyvodila záver o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, pokiaľ chce získať finančné
prostriedky formou úveru. Súd prvého stupňa na základe toho uzavrel rozpor s dobrými mravmi, ak sa
poskytuje spotrebiteľský úver za cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných
úverov poskytovaných bankami, pričom veriteľ vlastne využil nedostatočnú informovanosť, neskúsenosť

spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy. Z toho vyvodil, že zmluvná podmienka, obsahom ktorej bol
neprimerane vysoký úrok z úveru je podmienkou neprijateľnou pre rozpor s dobrými mravmi, a teda v
tejtočastisúdpovažovaluzavretúúverovúzmluvuzaabsolútneneplatnúvzmysleust.§39Občianskeho
zákonníka. S poukazom na tieto dôvody nárok žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uzavrel žalobca ako
dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľkou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (nazvanej ako Zmluva o
finančnom prenájme, pričom právne úkony je potrebné vykladať podľa ich obsahu) a to formou odloženej
platby - splátky a takto jej umožnil nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu zmluvy. Poukázal na to,

že zmluva obsahuje údaj o RPMN vo výške 50,99 %. Konštatoval, že ako to vyplýva zo štatistických
údajovuverejnenýchnastránkeMinisterstvafinanciíSRonovoposkytovanýchspotrebiteľskýchúveroch
veriteľmiza 1.štvrťrok2008,priemernáhodnotaRPMNprinezabezpečenýchúverochdovýšky50.000,-
Sk so splatnosťou od 6 - 12 mesiacov predstavovala sumu 112,45 %. Na preukázanie tohto svojho
tvrdenia pripojil aj informáciu o údajoch o novo poskytovaných spotrebiteľských úveroch veriteľmi za

1. štvrťrok 2008 uverejnený na stránke Ministerstva financií SR. Zároveň poukázal na ust. § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa ustanovenia o neprijateľných podmienkach podľa odseku 1
§ 53 Občianskeho zákonníka nevzťahujú na predmet a cenu plnenia.

Z obsahu takto naformulovaného odvolania odvolací súd vyvodil, že toto sa zakladá na ust. § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p., teda na tvrdení, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(vzhľadom k tomu, že rozsudok zrušuje) a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoj zamietavý výrok na nesprávnom právnom posúdení pokiaľ aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach na cenu plnenia v
rozpore s ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu v časti
ceny úveru aplikoval nesprávny právny predpis.

Z dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou

spotrebiteľskou a preto na tento záväzkový právny vzťah aplikoval ust. § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho
zákonníka a § 53 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že napriek tomu, že z obsahu
samotnej zmluvy vyplýva hodnota výrobku v sume 10.000,- Sk bez bližšieho zdôvodnenia v ďalšej časti
dôvodov konštatoval, že žalobca poskytol žalovanej tovar v celkovej hodnote 4.500,- Sk, ktorú považoval
za skutočnú nenavýšenú hodnotu výrobku BODY DETOX. Z uvedeného je zrejmé, že aplikoval ust. § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach na cenu dohodnutého plnenia,
keď túto nepovažoval za dôvodnú v účastníkmi dohodnutej výške 10.000,- Sk, ale iba vo výške 4.500,-
Sk. Takýto postup súdu prvého stupňa je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, teda ku dňu 15. 1. 2008.

Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia a cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dojednania spotrebiteľskej zmluvy týkajúcej sa
predmetuplneniaacenyplnenianemožnopovažovaťzaneplatnéajzapredpokladu,žebudúobsahovať

neprijateľné podmienky.

Odvolací súd má preto za to, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ svoj záver o neprijateľných
zmluvných podmienkach aplikoval na samotnú cenu plnenia v zmluve dohodnutú vo výške 10.000,- Sk
a z tohto dôvodu túto znížil na sumu 4.500,- Sk, ktorú považoval za skutočnú - nenavýšenú hodnotu
výrobku BODY DETOX. Ide teda o nesprávne právne posúdenie nároku, ktoré malo za následok aj

nesprávne rozhodnutie v tejto časti konania.

Odvolací súd vo vzťahu k posudzovaniu obsahu spotrebiteľskej zmluvy v časti jej predmetu a ceny
považuje za potrebné uviesť, že platnosť týchto dojednaní je možné posudzovať iba podľa § 39
Občianskeho zákonníka, a to aj s poukazom na ustanovenie o dobrých mravoch. Ustanovenie o cene
tovaru by bolo totiž možné považovať za neplatné iba v prípade preukázania, že takto dohodnutá cena

je s poukazom na konkrétne technické vlastnosti výrobku zjavne nadhodnotená a teda odporuje dobrým
mravom. Takýto záver však možno vykonať iba na základe vykonaného dokazovania, ktoré sa zrejmé
nezaobíde bez osobitných odborných znalostí.

Z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento posudzoval z hľadiska prijateľnosti
zmluvných podmienok aj samotnú cenu úveru, teda jeho časť presahujúcu výšku hodnoty tovaru a

primeranosť zmluvných podmienok v tejto časti posudzoval porovnaním priemernej úrokovej miery bánkv čase uzavretia zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že platnosť zmluvy v tejto časti posudzoval súd prvého
stupňa podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 6. 2010 (prijaté novelou
OZ zákonom č. 129/2010 Z.z.). S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. Zmluva

bola medzi účastníkmi uzavretá dňa 15. 1. 2008 a teda aj obsah je potrebné posudzovať podľa právnej
úpravy účinnej v čase jej uzavretia.

Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 5. 2010 ak predmetom
spotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovanejdeospotrebiteľskýúverpodľazákona
o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvyklé požadovanú bankami

za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že toto bolo možné pri posudzovaní výšky odplaty za
poskytnutý úver aplikovať iba v prípade preukázania, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa
nevzťahuje úprava zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Na výpočet odplaty za spotrebiteľský úver sa vzťahovala úprava ust. § 3 ods. 10 citovaného zákona,
podľa ktorého odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú

nariadením vlády. Týmto nariadením bolo nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje
výška, ktorú nesmie prekročiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Podľa § 1 ods. 1 citovaného nariadenia výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru s výnimkou
podľa odseku 2 nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej
percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platný ku dňu podpisu zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá
zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery
nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi (15. 1. 2008) sa výpočet

odplaty pri spotrebiteľských zmluvách riadil dvomi právnymi úpravami a to v závislosti od toho, či išlo
o odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahovala úprava nariadenia vlády č.
238/2008 Z.z. alebo či išlo o zmluvu, na ktorú sa nevzťahovala úprava o spotrebiteľskom úvere a iba
v takomto prípade sa výška odplaty vypočítavala podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31. 5. 2010.

Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa posudzoval spornú otázku výpočtu odplaty za úver podľa
nesprávneho právneho predpisu a v dôsledku toho nevykonal dokazovanie na výpočet odplaty podľa
účinnej právnej úpravy a teda v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav.

S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť nárok žalobcu tak čo sa týka
samotnej ceny plnenia (výrobku BODY DETOX), ako aj posúdenia správnosti výšky odplaty a to podľa
správnych právnych predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.