Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/436/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411203863
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5411203863.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka
5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyni O. T., nar. X. X. XXXX, bytom J., J. XX/XX, za účasti
vedľajšieho účastníka Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260
086, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1 084,69

Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Dolný Kubín, č.k. 7C/128/2011-113 zo dňa 25. 3. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal,
p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, odvolaním účastníkov nenapadnutej, ponecháva uznesenie okresného súdu n e d
o t k n u t é .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie postupom podľa § 96 O.s.p. zastavil. Odporcovi náhradu
trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal s
tým, že je vecou vedľajšieho účastníka ako združenia na ochranu spotrebiteľa, aby vedel zabezpečiť
ochranu spotrebiteľa vlastnými silami bez potreby právneho zastúpenia predovšetkým v jednoduchých a

obdobných prípadoch, tak ako tomu bolo v predmetnom spore, vedľajší účastník len zotrval na námietke
premlčania, ktorú vznáša v každej spotrebiteľskej veci.

Proti uzneseniu okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie vedľajší účastník na strane
odporcu, Spotrebiteľské združenie OSA, Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpený HKP
Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334 čo do výroku, ktorým okresný súd
mu náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch odvolania uviedol, že pokiaľ i okresný súd aplikoval

na rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi ust. § 150 ods. 1 O.s.p., v
predmetnom konaní dôvod na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia neexistuje, vedľajší účastník v
konaní vystupoval na podporu odporcu, proti ktorému podal navrhovateľ návrh. Zo späťvzatia návrhu na
začatie konania nevyplýva, z akého dôvodu vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Podstatným pre právne
posúdenie veci teda je, že nárok uplatňovaný navrhovateľom nebol uplatňovaný dôvodne a súd mal v
tomtoprípadeotrováchkonaniarozhodnúťpodľaust.§146ods.2,prvávetaO.s.p..Tým,ženavrhovateľ

zobral žalobu v celom rozsahu späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre
správanie odporcu. Zdôraznil, že spoločenské združenie OSA je občianskym združením, založeným zaúčelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, pričom stanovisko okresného súdu popierajúce význam
právneho zastúpenia označil za účelové a zjavne nesprávne, odporujúce zákonom SR a tiež predpisom
EÚ. Pokiaľ je možné, aby sa „silný“ navrhovateľ dal zastúpiť advokátskou kanceláriou a v prípade

úspechu vo veci žiadal náhradu trov právneho zastúpenia, musí byť možné, aby mal takéto oprávnenie
aj vedľajší účastník konania, ktorým je v tomto prípade spotrebiteľské združenie, zriadené za účelom
ochrany práv odporcu ako spotrebiteľa. Zdôraznil, že námietka premlčania nebola daná zo strany
hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Bez vznesenia námietky premlčania zo
strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté a

hlavný účastník by bol vo veci neúspešný, obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od
ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky. Zastal názor, že okresný súd nepriznaním náhrady
trov konania priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní a zasiahol do procesných
práv vedľajšieho účastníka, garantovaných o.i. i v § 93 ods. 4 O.s.p. a znemožnil mu reálny výkon
úloh spotrebiteľského združenia, vymedzených zákonom. V tejto súvislosti poukazoval i na rozsudok
Európskeho dvora EÚ zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C 279/09, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej

súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v
tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z uvedeného vyplýva, že aj
právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. V odvolacom
návrhu žiadal, aby krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu vo výroku o nepriznaní náhrady trov
prvostupňového konania vedľajšiemu účastníkovi, prípadne uznesenie okresného súdu v tejto časti

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Pre prípad, že sa odvolací súd stotožní s názorom
súdu prvého stupňa, žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušil konanie
a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na
plnohodnotné právne zastúpenie, vrátane práva na náhradu trov konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu žiadal uznesenie

okresného súdu ako správne potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
vyčíslil. Zastal názor, že vedľajší účastník združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach,
pričom poukazoval i na rozhodovaciu prax súdov o tejto otázke.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako správne,
podľa § 219 O.s.p. potvrdil. V ostatnej časti, odvolaním účastníkov nenapadnutej, ponechal uznesenie
okresného súdu nedotknuté.

Po preskúmaní veci sa krajský súd plne stotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Zastal názor, že okresný

súd svoje rozhodnutie v tejto súvislosti i dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Je potrebné uviesť, že podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka takej právnickej

osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa
poznámky 10a považuje i zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je účinné od 15. 10. 2008 a bolo
zavedené do O.s.p. zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p..
Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu
ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.

Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav,
rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podánávrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe
plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p..

Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľa a právo

spotrebiteľa chrániť a presadzovať jeho oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu
spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca
účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa, zaoberať tým, či takéto trovy konania boli
účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup združenia na
ochranu občana - spotrebiteľa Spotrebiteľským združením OSA, resp. OZ právna pomoc spotrebiteľom

vo všetkých konaniach, ktoré vzišli zo spotrebiteľských vzťahov bez ohľadu na stav konania, vôľu
spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, vzniká pochybnosť o vôli združenia naplniť
cieľ podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Paušálny vstup týchto združení do konaní za
situácie, keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom, navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia.

Ak zvažuje súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázku, či náklady spojené so zastupovaním
advokátom možno považovať za náklady účelne vynaložené, mal by predovšetkým zohľadňovať
i samotný účel civilného procesu ako takého. Jeho účelom je poskytovanie ochrany porušeným
alebo ohrozeným, subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. V súlade s týmto
vymedzením účelu civilného procesu nie sú situácie, keď sa civilné konanie zneužíva, a to i vzhľadom

na samotný priebeh civilného konania v konkrétnej veci, iba na získanie náhrady trov konania. Nemožno
pripustiť, aby civilné súdne konanie bolo odtrhnuté od jeho skutočného spoločenského poslania a
aby sa miesto poskytnutia ochrany stalo výlučne nástrojom slúžiacim k vytváraniu rýchleho a nijak
neodôvodneného zisku na úkor protistrany. Z tohto hľadiska možno za účelne vynaložené trovy
považovať iba také výdavky, ktoré musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť

svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde.

Náklady spojené so zastupovaním advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú. Tomuto
pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu, môžu sa totiž vyskytnúť i situácie,
za ktorých výdavky spojené so zastupovaním advokátom nebude možné považovať za nevyhnutné k
riadnemu uplatňovaniu alebo bráneniu práva na súde.

Takou situáciou, kedy náhradu trov konania spojených so zastupovaním advokátom nebude možné
priznať, je mimo iného i zneužitie práva na zastupovanie advokátom. Zákaz zneužitia práva je právnou
zásadou, ktorá sa uplatňuje nielen v hmotnom, ale tiež v procesnom práve. V platnom práve ju dokonca
výslovne vyjadruje § 2 O.s.p.. Účelnosť výdavkov spojených so zastupovaním advokátom možno za
zneužitie procesného práva považovať vtedy, pokiaľ konanie procesnej strany je v rozpore s účelom

procesnej normy, či procesného inštitútu, s ktorým sa procesná strana snaží v prospech seba dosiahnuť
výhody, nepredpokladané procesným právom.

Článok 37 ods. 2 Listiny priznáva každému právo na právnu pomoc, mimo iné v konaní pred súdom.
Na úrovni Občianskeho súdneho poriadku je toto právo garantované predovšetkým možnosťou nechať
sa zastupovať v konaní advokátom. Z okolnosti, ktoré presvedčivo popísal okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia, je možno dôvodiť, že združenia na ochranu spotrebiteľa sa nenechali zastúpiť
preto, aby im bola poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc osobou práva znalou, ale jedine za účelom
dosiahnutiabezdôvodnéhozisku.Opätovnézastupovaniezdruženínaochranuspotrebiteľovadvokátom
totiž nezodpovedá účelu, ktorý procesné právo v tomto inštitúte sleduje a združenia na ochranu
spotrebiteľov sa prostredníctvom zastupovania advokátom snažia získať výhody, ktoré procesné

právo nepredpokladá. Takéto správanie možno podriadiť pod kategóriu zneužitia procesného práva.
Vzhľadom k tomu, že združenia na ochranu spotrebiteľov sa usilujú o dosiahnutie bezdôvodného
zisku prostredníctvom náhrady trov spojených so zastupovaním advokátom, je možné takéto konanie
charakterizovať dokonca ako šikanózne, nakoľko je vedené s priamym úmyslom spôsobiť protistrane
škoduvpodobenáhrady,ktorúbymuselazaplatiťnanáhradetrov,spojenýchsozastúpenímadvokátom.Právo na náhradu trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so zastupovaním advokátom sa odvíjajú
od iných predpokladov, než samotná možnosť nechať sa v konaní zastúpiť.

Rovnako, ako nie je porušením práva na právnu pomoc, ak neprizná súd náhradu trov spojených

so zastúpením advokátom účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, nie je jeho porušením ani to, ak
neprizná súd tieto výdavky účastníkovi, na ktoré by mu inak právo vzniklo, ak dospeje súd k záveru, že
sú naplnené zákonné kritéria, za ktorých súd náhradu trov priznať nemôže.

Účelom vstupu do konania vedľajších účastníkov na strane odporcov v danej veci nebolo poskytovanie
právnej pomoci prostredníctvom advokáta, ale účelom vstupu občianskych združení na ochranu
spotrebiteľa bolo zúčastniť sa konania ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

podľa osobitného predpisu (podľa poznámky 10a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) a
takúto ochranu práv podľa osobitného predpisu účastníkovi, popri ktorom takýto vedľajší účastník do
konania vstúpil, poskytnúť.

Vnadväznostinauvedenékrajskýsúduznesenieokresnéhosúduvnapadnutejčasti,pokiaľvedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal, ako správne potvrdil, s prihliadnutím na

znenie ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ktorý uvažuje o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka
takej právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je i
zákon č. 250/2007 Z.z., teda takej, u ktorej sa predpokladá dostatočná odborná vyspelosť a kvalifikácia,
aby takýto predmet činnosti vôbec napĺňať mohla. I krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
považoval za tejto situácie zastupovanie takejto právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka advokátom

za zneužitie práva. Z týchto dôvodov návrhu vedľajšieho účastníka na strane odporcu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nevyhovel a nepovažoval za potrebné ani predkladať
vec Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zodpovedanie vedľajším účastníkom formulovaných
prejudiciálnych otázok.

Krajský súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko

vedľajší účastník na strane odporcu v odvolacom konaní úspešný nebol a iným účastníkom účelne
vynaložené výdavky nevznikli. Tieto si napokon návrhom neuplatnili, ani nevyčíslili. Navrhovateľovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko podľa obsahu jeho vyjadrenia možno usúdiť, že
sa jedná o paušálne podávané vyjadrenia vo všetkých obdobných prípadoch s totožným obsahom, a
preto ním vynaložené trovy nepovažoval za trovy vynaložené účelne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .