Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/200/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305202140
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4305202140.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
povinnému: S. C., nar. XX. XX. XXXX, X. X, T., o vymoženie sumy 638,65 eur s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Er/77/2005 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 4073/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Levice č. k. 16Er/77/2005-29 zo dňa 20. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, s tým, že

o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou
ustanovení § 41 ods. 2 písm. c/, § 44 ods. 6, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovení § 22 ods. 2, § 23, § 39 zákona č. 40/1964 Z. z.
Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 3861/04, NZ 77745/04,
spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave dňa 23. 10. 2004. V predmetnej

notárskej zápisnici je povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom konajúcim na základe
plnej moci, ktorú povinný udelil v zmluve o úvere, ktorú uzatvoril s oprávneným. Na základe uvedeného
splnomocnenia, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, splnomocnený zástupca uznal záväzky vyplývajúce z
uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

Konštatoval, že predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice v zmysle ust. § 41 ods. 2
písm. c/ Exekučného poriadku je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod, predmet
a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne
súhlasí. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou
náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto

prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je
jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho
konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Súhlas povinnej
osoby ako právny úkon nemožno posudzovať podľa predpisov hmotného práva, nakoľko to vylučuje jeho
účel a cieľ. Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s kategóriou
procesnéhopráva.Uvedenýmprejavomvôlepovinnéhosatedazavršujevznikexekučnéhotitulu,ktorým

je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu.V prípade notárskej zápisnice ako exekučného titulu je hlavný dôraz kladený na výslovný „súhlas
povinnej osoby s exekúciou“. Uvedené je na vôli povinnej osoby, ktorá však nesmie byť postihnutá
žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Skutočnosť, že povinný

nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú
osobu (pričom súd poukázal na to, že plnomocenstvo bolo spísané priamo v predtlači zmluvy o úvere,
čo možno považovať aj za obmedzenie slobodnej voľby advokáta, ako aj na skutočnosť, že dohoda
o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, no samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je,
dlžník svojím podpisom len prejavil súhlas s prijatou sumou, jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas

so všeobecnými podmienkami) je nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za
materiálne vykonateľný exekučný titul.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd považuje samotnú notársku zápisnicu za neplatný právny úkon a
na základe tohto neplatného právneho úkonu sa vedie exekučné konanie, súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a túto zastavil.

Nakoľko súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekučné konanie, návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora zamietol, nakoľko by to odporovalo hospodárnosti exekučného konania.

O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti

tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný
súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal,
že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie
požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie
prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany

dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a chýbajúcu
zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal,
že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade
s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok

všeobecného súdu a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je
exekučným titulom. Uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § ust. § 109 ods.
1 písm. b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44

ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s
princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej
tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné
zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru,
že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto

dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný
ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol
na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Na
základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne
nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal

ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje
o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného
prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením

a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53
Občianskeho zákonníka. Dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po
udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal,
že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základeplnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané
dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania
poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali

viesťkzmenepostojasúdu.Zároveňvpodanomodvolanínavrholprerušiťkonanienazáklade§109ods.
1 písm. c/ OSP a podať prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny
úkonspotrebiteľa,ktorýmámožnosťkedykoľvekodvolaťaktorýmdobrovoľnesplnomocnilfyzickúosobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o

úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu
pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47
ChartyzákladnýchprávEÚtakérozhodnutievnútroštátnehosúdu,ktoréaplikujúcvnútroštátneprocesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby

konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil a Súdnemu dvoru EÚ predložil prejudiciálne otázky.

KrajskýsúdvNitreakosúdodvolacíprejednalvecvmedziachpodanéhoodvolania podľa§212ods.1,§
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 20. 06. 2012 potvrdil ako vo výroku vecne

správne podľa § 219 ods. 1 OSP, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 17. 02. 2005,
kedy bol súdnemu exekútorovi Ing. Karolovi Nagymu doručený návrh oprávneného zo dňa 14. 02. 2005

na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr.
Jarmilou Kováčovou pod sp. zn. N 3861/2004, NZ 77745/2004 dňa 23. 10. 2004. Súd prvého stupňa
udelildňa28.02.2005súdnemuexekútoroviIng.Bc.KaroloviNagymupoverenienavykonanieexekúcie
na základe vyššie označeného exekučného titulu. Návrhom zo dňa 07. 06. 2007 oprávnený požiadal o
zmenu súdneho exekútora z Ing. Bc. Karola Nagyho na JUDr. Rudolfa Krutého. K tomuto návrhu sa

písomne dňa 22. 01. 2007 vyjadril súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy a uviedol, že súhlasí so zmenou
súdneho exekútora. Súd prvého stupňa uznesením č. k.16Er/77/2005-20 zo dňa 05. 12. 2007 žiadosti
oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému vec postúpil na ďalšie konanie. Písomným podaním zo dňa 21. 09.
2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý informoval súd o jeho pomere k spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o. (oprávnený). Dňa 20. 06. 2012 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal
napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, s tým, že o trovách exekúcie
rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,

§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých

je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potrebe jej zastavenia
a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však

odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému
je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený
výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 08.
2005, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 17. 02. 2005.
Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 23. 10. 2004 spísanú notárom JUDr.

Jarmilou Kováčovou pod sp. zn. N 3861/2004, NZ 77745/2004, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2
vyššiecitovanéhozákonaavktorejadvokátMgr.TomášKušnírvystupujúciakozástupcapovinnejosoby
(na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 25. 03. 2004) uznal dlh
voči oprávnenej osobe v sume 19.240,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 15.420,- Sk, ktorá
sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 13. 08. 2004 do zaplatenia a celý dlh

pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie
zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania dňa 25. 03. 2004, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžník
splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na
to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora, bolo preveriť vykonateľnosť spísanej
notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v
dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo

predpísaná zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú
osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym
inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o
uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného

zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný
právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa
hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o
jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme

notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného

titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný
titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu
by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob
vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých
treba bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho Mgr. Tomáš
Kušnír na základe splnomocnenia udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 25. 03. 2004.
Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri

poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený
súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný
pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto
zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskehozákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto
plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j.
musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v

zmluve o úvere zo dňa 25. 03. 2004 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný
dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu
predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Plnomocenstvo zo dňa 25. 03. 2004 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno
na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je

toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako
zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 25. 03. 2004 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa
pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i
predtlačenýtext,žedlžníksplnomocňujeadvokátaMgr.TomášaKušníra.Užtátoskutočnosťpreukazuje,

že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa
(oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra
nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2
Občianskehozákonníkajeprávnyúkontakejtoosobyabsolútneneplatný(§39Občianskehozákonníka),

a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej
veci je totiž povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom
na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje
opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom
činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 23. 10.
2004akonespôsobilýexekučnýtitul,atoztohohľadiska,že Mgr.TomášKušnírnemoholprijejspisovaní
konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto
otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a

v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal
zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej ďalšie
pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu

prerušiť exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením konania (§ 109 ods. 1 písm. c/
OSP) považuje za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu
oprávneného obsiahnutého v podanom odvolaní zo dňa 08. 08. 2012 súd nezistil žiadnu okolnosť,
ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť tomuto návrhu na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu,
že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní už boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskejrepubliky(sp.zn.3Cdo/164/1996zodňa27.01.2007)iÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
(sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010).

Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý
spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho

práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.

V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na judikatúru
Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger
Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou,
či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka
druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho

dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo
EditorialaSalvatEditores(C-240/98ažC-244/98,Pohotovosť(C-76/10),zktorýchjezrejmé,žeustálená
judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok
v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalostitakejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je
zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči
spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny
súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom
toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva
a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd

spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho
posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie
jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných
otázok Súdnemu dvoru EÚ.

K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/
OSP odvolací súd poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný a poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36
ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno

podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP,
ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to
výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V
tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné
vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP. V

zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku
zákonom osobitným, kde platí zásada „lex specialis derogat legi generali“, tzn. že ak iba ak Exekučný
poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danej

vecimožnosťprerušeniaexekučnéhokonaniavylučujesamotnýExekučnýporiadok(§36ods.5),ktorým
je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť
prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.