Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10Er/558/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809206985
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Petrovič
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7809206985.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpená: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811
09 Bratislava proti povinnému: K. J., R. XX.XX.XXXX, I. Č.. XXX, XXX XX, vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, o vymoženie 210,90 € s príslušenstvom, o
zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.

II. O trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky
vo výške 210,90 € s príslušenstvom od povinného, na základe vykonateľného rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 06146/09 zo
dňa 01.07.2009.

Súd vydal v konaní poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 022772 * zo dňa 29.09.2009, pre súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“),
sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,
a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné
konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu

(uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15). Súdna exekúcia môže byť
nariadenálennazákladetitulu,ktorýjevykonateľnýpostránkeformálnejamateriálnej.Akbudeexekúcia
podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom
štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Na základe uvedeného súd skúmal podmienky prebiehajúcej exekúcie z úradnej povinnosti.Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo

postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZRK“) tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej
republiky.

Podľa § 45 ods. 1 ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov16)nanávrhúčastníkakonania,protiktorémubolnariadenývýkonrozhodcovskéhorozsudku,

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd na základe uvedených ustanovení preskúmal listinné dôkazy: rozhodcovský rozsudok, Úverovú
zmluvu a všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom zistil, že medzi účastníkmi bola dňa
17.06.2008 uzatvorená Zmluva o úvere č. 7520387, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo
výške 5.000,00 Sk, pričom tento mal povinný splácať v 10-tich mesačných splátkach vo výške 900,00 Sk
pri konečnej výške úveru 9.000,00 Sk. Zo zmluvy nevyplýva, aké boli dohodnuté úroky a nie je uvedený

údajoRPMN.ZoVšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveruzbodu17-riešeniesporov-rozhodcovská
doložka vyplýva:

„Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené:

a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“
Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a bol v omeškaní so

splácaním úveru, oprávnený podal v zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na
rozhodcovskom súde žalobu.

V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol v Slovenskej republike
prijatý zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s
poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.Ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sú „lex specialis“ k ustanoveniam § 497 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), ktorý upravuje

zmluvu o úvere. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o právach a povinnostiach
spotrebiteľských vzťahov, treba na prípady spotrebiteľských úverov podporne použiť ustanovenia piatej
hlavy OZ t.j. § 52 a nasl..

Podľa ust. § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v znení

účinnom do 31.10.2008 (ďalej len „OZ“):
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 OZ :
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za
neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami
pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a
spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ

je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Súd posúdil Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi ako takú, na základe ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver, nakoľko sa v danom prípade jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme. Z výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného v obchodnom registri vedeného Okresným

súdom Bratislava I vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je okrem iného poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. Na strane druhej, povinným je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla
reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu na formulári predloženom oprávneným. Preto na právny
vzťah medzi oprávneným a povinným z predmetnej zmluvy o úvere je potrebné aplikovať zákon o
spotrebiteľských úveroch a nie ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka o zmluve o úvere.

Podľa ust. § 54 OZ:
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v OZ pomenovaná), ale možno
ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné
podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv.

neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí
právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv.
spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ
zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom

alebo dodávateľom.

Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom
tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej

spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu ako celku.Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú

nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na
obsah § 53 ods. 4 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť
svojeprávapredvšeobecnýmsúdomvprípade,akoprávnenýpodážalobunarozhodcovskýsúd.Znenie
rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza („in

fraudem legis“). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom
vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe
exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.

Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 17. uzatvorenej Zmluvy o úvere je

v rozpore so znením § 53 ods. 5 OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného
dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 EP písm g) súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto

alebo osobitného zákona.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 53 ods. 5 OZ, § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného

poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Rožňava (§ 204 ods. 1 OSP).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.