Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 2, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/276/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710214278
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7710214278.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľa: C. U. B. P. C., K.. XX.X.XXXX, O. W., S. XXX, zast.
advokátom JUDr. Valerij Podoľskij, AK Humenné, Námestie slobody 1, proti žalovanému: INTERFOOD
OST spol. s r.o. v likv., Strážske, Mládeže 17, IČO: 31 561 446, o ochranu osobnosti, náhradu škody a
náhradu nemajetkovej ujmy, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 14C/143/2010-7 z 13.05.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňauznesenímzamietolnávrhnavydaniepredbežnéhoopatreniaktorýmsanavrhovateľ,
po úprave petitu návrhu, domáhal uloženia povinnosti odporcovi nakladať s nehnuteľným majetkom
vedeným na LV č. XXXX kat. úz. W. parc. č. KNC č.48/1, 48/2, 49, 50, 51,52, 53, 54/1, 54/2, 54/3, 55,
56/4 do právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ svoj druhý návrh na vydanie predbežného
opatrenia odôvodňoval tým, že dňom 21.2.2013 je odporca v likvidácii, pričom ide o takú novú
skutočnosť, ktorá bezprostredne ohrozuje jeho uplatnené nároky a zmarenie neskoršieho výkonu
rozhodnutia.

Vychádzajúc z § 102 ods. 1 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., s prihliadnutím na obsah spisu, dospel
k záveru, že návrh na vydanie predbežného opatrenia je nedôvodný. Mal za to, že neexistuje žiadna
skutočná potreba upraviť pomery účastníkov konania, nie je naliehavý právny záujem, aby súd uložil

odporcovi zákaz nakladať s nehnuteľným majetkom ako aj s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa na
uvedenejnehnuteľnosti,pretopozváženívšetkýchskutočnostínávrhnavydaniepredbežnéhoopatrenia
v celom rozsahu zamietol aj z toho dôvodu, že celkové podanie bolo navrhovateľovi odmietnuté. Mal za
to, že z podaného návrhu a predložených listinných dôkazov nie je možné jednoznačne skonštatovať
predpokladaný výsledok konania určiť a obmedziť odporcovi nakladanie s jeho majetkom napriek tomu,

že odporca vstúpil do likvidácie.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ. Navrhol zmenil napadnuté uznesenie a
návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovieť. Doterajší postup súdu prvého stupňa aj ohľadne
predbežného opatrenia považoval za nezákonný, nakoľko súd svojím konaním porušil jeho práva na
verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tým, že v pracovnoprávnej veci, ktorá je hlavným
predmetom konania nedoručil žalobu protistrane, pričom už raz rozhodol o predbežnom opatrení.
Týmto postupom mu prvostupňový súd odňal ako účastníkovi konania právo konať vo veci, preto že si

neozrejmil rozdiel medzi vecnou legitimáciou v tomto spore a procesnou legitimáciou účastníka konania.
Bol toho názoru, že súd obmedzil jeho právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené
alebo porušené. Závery súdu prvého stupňa sa mu javia prinajmenšom neodôvodnené, nakoľko nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Boltoho názoru, že pokiaľ súd prvého stupňa odôvodňoval zamietnutie návrhu na vydanie predbežného
opatrenia tým, že mu bolo jeho podanie odmietnuté a momentálne rozhoduje krajský súd o odvolaní
proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa, tak potom prejudikoval vec, pričom vie, že mu nedoručil

písomnosti na ktoré sa odvoláva a odňal mu právo konať pred súdom. K tvrdeniu súdu prvého stupňa,
že neexistuje žiadna skutočná potreba upraviť pomery účastníkov, nie je naliehavý právny záujem, aby
súd uložil odporcovi zákaz nakladať s nehnuteľným majetkom uvádzal, že súd nepostupoval v zmysle
§ 102 ods. 1 O.s.p., poukazoval na to, že mal obavu od začiatku, keď podal návrh, že odporca sa bude
všemožne vyhýbať svojej povinnosti vyplývajúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru, pričom

okamžité zrušenie pracovného pomeru považoval za absolútne neplatný úkon, preto nedoručením
návrhu odporcovi porušil súd zásadu rovnosti strán, umožnil odporcovi, aby vyhlásil samolikvidáciu,
pričom likvidátorka nevedela, že nejaký návrh voči odporcovi je podaný na Okresnom súde Michalovce.
Súdprvéhostupňanamiestotohoabysisplnilsvojezákonnépovinnostirozhodolopredbežnomopatrení
a vo veci samej o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žiadal od neho spoplatnenie
aj za vec, ktorá je oslobodená od súdnych poplatkov. Poukázal na to, že aký silnejší dôkaz môže byť

v jeho prospech, že je treba upraviť pomery voči žalovanému v likvidácii. Obava bola a teraz je o
to dôvodnejšia, že prípadné rozhodnutie nebude voči komu vykonať a nebude môcť vymôcť vzniklú
pohľadávku. Preto navrhol, aby odporca v likvidácii nemohol nakladať s vecami, ktoré má vo vlastníctve.
Poukázal na to, že na to, aby bolo možné vydať predbežné opatrenie bol povinný osvedčiť dôvody
na jeho vydanie, potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, odôvodniť svoj nárok, ktorému má

byť poskytnutá predbežná ochrana a ktorému hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
V prípade predbežného opatrenia postačuje osvedčiť, to znamená, že sa zisťujú najvýznamnejšie
skutočnosti, ktoré pre rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia sú dôležité.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 74 O.s.p. súd môže nariadiť predbežné opatrenie okrem iného aj vtedy, ak je obava, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh (§ 75 ods. 1 O.s.p.).

Z ustanovenia § 76 ods. l písm. e/ O.s.p. vyplýva, že súd môže uložiť účastníkovi, aby nenakladal s
určitými vecami alebo právami.

Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je
obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne
vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz (§ 102 ods. 1 O.s.p. ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a
opodstatnené vtedy, ak a/ sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b/ tieto právne

vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, c/ táto dočasná úprava je potrebná, d/ sa v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, e/ sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov
medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Ide o podmienky,
ktoré musia byť splnené všetky, preto pokiaľ čo i len jedna podmienka nie je splnená, nemožno vyhovieť
návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Súdna prax citované ustanovenia vykladá tak, že pod pojem „dočasná úprava pomerov“ možno zahrnúť
aj dočasné obmedzenie dispozície s majetkom v priebehu konania z dôvodu ohrozenia výkonu súdneho
rozhodnutia, ktoré bolo alebo bude v konaní vydané.

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá
ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu

predbežnéopatreniesmeruje.Ochranatoho,protikomumánavrhovanépredbežnéopatreniesmerovať,však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej
strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada. Pred nariadením predbežného opatrenia
nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)

znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi
dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný

stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť
nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto
neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to,
že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Tam, kde
nebolo vôbec vydané rozhodnutie, je treba, aby okrem skutočností, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia
exekúcie, bolo tiež preukázané alebo aspoň osvedčené (kumulatívne), že navrhovateľ má pohľadávku

alebo iný nárok a že tento jeho nárok mu bude priznaný súdnym rozhodnutím.

Nenakladanie s vecami, právami (zákaz disponovať s nimi) je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj
do iných ústavou zaručených práv.

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere.

Z ustanovenia čl. 35 ods. 1 Ústavy vyplýva, že každý má právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú
činnosť.

Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia.

Každý má právo brániť sa pred neoprávneným zasahovaním do rodinného a súkromného života (čl. 19
ods. 2 Ústavy).

Tieto ústavou zaručené práva treba rešpektovať aj pri nariaďovaní predbežného opatrenia podľa §
76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. Z tohto dôvodu je treba pred nariadením predbežného opatrenia venovať
pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásadu do vlastníckych práv
nad nevyhnutnú mieru, prípade až k znemožneniu podnikania alebo inej zárobkovej činnosti odporcu.
Vzhľadom na uvedené predbežné opatrenie, ktorým sa zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho

časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť odporcu
bolo primerané právu, ktorého budúci výkon je ohrozený.

Z upraveného návrhu vydanie predbežného opatrenia tak, ako ho konkretizoval navrhovateľ vyplynulo,
že navrhovateľ sa domáhal, aby odporcovi bola uložená povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd pri posudzovaní, či sú alebo nie sú splnené podmienky pre

nariadenie predbežného opatrenia skúmal aj tú okolnosť, či nariadením predbežného opatrenia tak, ako
ho navrhoval navrhovateľ, by nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva odporcu nad nevyhnutnú mieru k
obmedzeniu podnikania, prípadne zásahu do súkromia. Uložiť odporcovi nenakladať s nehnuteľnosťou
je veľmi široký pojem a vyplývalo by z neho napr. aj to, že vlastník by nemohol vec ani udržiavať, čo
znamená zásah do vlastníckeho práva u odporcu nad nevyhnutnú mieru.

Za takýchto okolností odvolací súd mal za to, že navrhovaným predbežným opatrením by sa
neprimeraným spôsobom zasiahlo do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník by bol obmedzený
spôsobom neprimeraným povahe veci), teda nie je splnená minimálne jedna z vyššie uvádzaných
podmienok, ktorých splnenie sa vyžaduje pre nariadenie predbežného opatrenia.Pretoodvolacísúdrozhodnutiesúduprvéhostupňa,ktorýmbolzamietnutý zamietnutýnávrhnavydanie
predbežného opatrenia i keď z iných dôvodov, považuje za vecne správne.

Z uvedených dôvodov, ako už bolo vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako

vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.