Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/84/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5403899936
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5403899936.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom
ml., Exekútorský úrad so sídlom H., H. D.. XXX, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému: U. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom - hlásený pobyt bezdomovca N. N., toho času na neznámom mieste, zastúpený ustanoveným
opatrovníkom Mestom Banská Bystrica, pre vymoženie sumy 509,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5Er/688/2003-21 zo dňa 8. októbra
2010 a uzneseniu č. k. 5Er/688/2003-96 zo dňa 15. marca 2013, čo do trov konania, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu č. k. 5Er/688/2003-21 zo dňa 8. októbra 2010 vo výroku, ktorým súd vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti, ktorou nevyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, zostáva
uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .

Uznesenie okresného súdu č. k. 5Er/688/2003-96 zo dňa 15. marca 2013 p o t v r - d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 5Er/688/2003-21 zo dňa 08. 10. 2010, vydaným vyšším súdnym
úradníkom, okresný súd nevyhovel návrhu oprávneného zo dňa 02. 09. 2010, ktorým žiadal, aby súd
poveril vykonaním exekúcie namiesto súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad N., R. XX. Súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné

konanie, ktoré sa začalo na základe návrhu oprávneného zo dňa 28. 07. 2003, doručeného súdnemu
exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi, Exekútorský úrad v čase doručenia v H., H. D. XXX, dňa 07.
08. 2003, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vymáhanej od povinnému na základe notárskej
zápisnice č. N 632/2003, NZ 44135/2003 vyhotovenej dňa 04. 06. 2003 JUDr. Ondrejom Ďuriačom,
notárom so sídlom v A., B. Z., vo výške 509,86 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie,
zastavil.

Napadnutým uznesením č. k. 5Er/688/2003-96 zo dňa 5. 03. 2013, vydaným vyšším súdnym úradníkom,
okresný súd oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi ml.,
Exekútorský úrad H., H. D. XXX trovy exekúcie vo výške 175,36 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Okresný súd rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 4 a § 58 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 23, § 22 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka.Konštatoval, že notárska zápisnica vydaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom (t. j. exekučný titul č.
N 632/2003, NZ 44135/2003) je materiálne vykonateľným exekučným titulom, pretože bola spísaná
na základe absolútne neplatnej a neúčinnej plnej moci. Konštatoval, že notárska zápisnica obsahuje

vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Vyhlásenie v mene povinného urobil splnomocnenec advokáta Mgr. Tomáša Kušníra (advokátsky
koncipient Mgr. Bruno Žlnay), ktorého povinný na tento úkon splnomocnil. Z obsahu zmluvy uzavretej
medzi oprávneným a povinným však vyplynulo, že splnomocnenie udelené povinným advokátovi Mgr.
Kušnírovi bolo súčasťou formulárovej zmluvy, bolo predtlačené s vopred určeným advokátom Mgr.

Tomášom Kušnírom. V tomto prípade sa jednalo o zmluvné zastúpenie. V zmluvnom zastúpení sa
však rozlišuje existencia zmluvy, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia (zmluva o plnomocenstve),
z ktorej vyplývajú vzájomné práva a povinnosti medzi zástupcom a zastúpeným. Plnomocenstvo je
potom osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia. Súd mal preukázané, že v tejto veci
plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, bolo spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej
prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a povinným. V konaní tak

nebolo preukázané, že dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon bola platne uzavretá.
Dlžník svojím podpisom úverovej zmluvy vyjadril, že súhlasí s tým, že uzatvára úverovú zmluvu,
prijíma sumu, ktorá ako úver mu bola zo strany oprávneného poskytnutá a že v súlade so všeobecnými
podmienkami úveru sa zaväzuje požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 5.360,- Sk vrátiť.
Nie je však zrejmé, čo mienil okrem týchto skutočností dlžník prejaviť vo vzťahu k existencii zmluvy

o plnomocenstve. Nemožno teda konštatovať, že dlžník podpísaním zmluvy o úvere mienil uzavrieť
zmluvu o plnomocenstve s určeným advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom. Z vykonaného dokazovania
súd nemal preukázané, že mal povinný možnosť prejaviť svoju vôľu pri výbere advokáta, ktorý by hájil
výlučne len jeho záujmy. V prípade, že by aj takáto dohoda existovala skutočnosť, že Mgr. Tomáš
Kušnír zastupoval oprávneného v prevažnej väčšine exekučných konaní vedených na Okresnom súde

v Dolnom Kubíne, by sa takáto dohoda o plnomocenstve priečila dobrým mravom, pretože nie je možné,
aby advokát nestranne zastupoval v tomto exekučnom konaní povinného, keďže v tomto, ale aj v iných
exekučných konaniach vedených na tomto súde zastupoval zároveň aj oprávneného. V danom prípade
preto súd považoval notársku zápisnicu aj ako exekučný titul za materiálne nevykonateľnú, pretože bola
spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Vzhľadom na zistené skutočnosti, keď súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie, ktorá začala na návrh
oprávneného podaný prostredníctvom advokáta Mgr. Tomáša Kušníra a jej následnom zastavení súd
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nevyhovel, nakoľko zmena súdneho exekútora v
tomto štádiu konania je neúčelná.

Okresný súd uznesením č. k. 5Er/688/2003-96 zo dňa 15. 03. 2013 zaviazal oprávneného k povinnosti

uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 175,36 eur do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

V tomto smere poukázal na ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), §
151 ods. 1 veta prvá O. s. p., § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 196 a § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku. Pri určení výšky priznaných trov exekúcie vychádzal z § 14 ods. 1, 2, 3 a § 15 vyhlášky č.

288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008. Zároveň
vychádzal aj z ust. § 22 ods. 1 a § 25 citovanej vyhlášky.

Mal za to, že v danom prípade trovy exekúcie uhrádza oprávnený, lebo zavinil zastavenie exekúcie,
keďže sa domáhal exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpel materiálnou nevykonateľnosťou,
ktorej mohol pri náležitej opatrnosti predísť.

Pokiaľvychádzalzustanovenívyhláškyč.288/1995Z.z.,prihliadolnaodmenupodľapočtuhodínúčelne
vynaložených na exekúciu a čas, ktorý mohol exekútor reálne, účelne a hospodárne vynaložiť na ním
špecifikované úkony exekučnej činnosti.

Súd sa nestotožnil s vyúčtovaním predloženým súdnym exekútorom a pri rozhodovaní o odmene
určenej podľa počtu hodín sa nestotožnil s názorom a do súčtu času pre priznanie odmeny podľa

počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu nezapočítal čas, ktorý mal exekútor vynaložiť na úkon
špecifikovaný ako založenie spisu a prijatie návrhu, nakoľko uvedený úkon svojím charakterom je
skôr administratívnym úkonom, ktorý je podľa poukazu na § 25 vyhlášky zahrnutý v odmene súdneho
exekútora. Do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín nezapočítal čas, ktorý mal exekútorvynaložiť na úkon - vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko tento úkon je možné považovať
za administratívny úkon, výsledkom ktorého je vydanie poverenia, a preto exekútorovi za takýto úkon
neprislúcha odmena podľa § 14 ods. 1 a 2 citovanej vyhlášky. Do súčtu času pre priznanie odmeny podľa

počtu hodín súd nezapočítal čas exekútorovi, vynaložený na úkon - vypracovanie žiadosti o udelenie
poverenia, nakoľko tento úkon bolo možné považovať za administratívny úkon, výsledkom ktorého je
podanie poverenia, a preto exekútorovi za takýto úkon neprislúcha odmena aj podľa § 14 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 vyhlášky, nakoľko za získanie poverenia na vykonanie exekúcie prislúcha exekútorovi paušálna
odmena vo výške 3,32 eur podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Do súčtu

pre priznanie odmeny podľa hodín súd nezapočítal čas exekútorom vynaložený na úkony - súčinnosti,
nakoľko za uvedené úkony prináleží exekútorovi paušálna odmena vo výške podľa § 14 ods. 3 vyhlášky,
ako za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. g/, h/, i/ a j/ citovanej vyhlášky, ktorú odmenu si v rámci paušálnej
odmeny súdny exekútor za uvedené úkony uplatnil a súd mu ju v uplatnenom rozsahu priznal. Súd
napokon do súčtu času nezapočítal čas vynaložený súdnym exekútorom na vyúčtovanie trov a zviazanie
spisu, nakoľko tento úkon svojím charakterom už nie je úkonom exekučnej činnosti.

V rámci paušálnej odmeny súd nepriznal exekútorovi odmenu za úkony doručovania, ktorú si uplatnil
spolu za 5 úkonov podľa § 15 ods. 1 písm. b/, c/, d/ vyhlášky, nakoľko súd mal zo spisu súdneho
exekútora preukázané, že všetky listiny - príkaz na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí
exekúcie, exekučné príkazy boli všetkým účastníkom konania doručované poštou, za čo exekútorovi
prináleží náhrada nákladov vynaložených na poštovné.

Po preskúmaní dôvodnosti a opodstatnenosti priznal súd exekútorovi náhradu hotových výdavkov
vynaložených na poštovné s tým, že súd vychádzal z exekútorom predloženého vyúčtovania.

Celkové trovy exekúcie vzhľadom na uvedené predstavovali tak spolu sumu 175,36 eur a k ich úhrade
zaviazal oprávneného.

Proti uzneseniu č. k. 5Er/688/2003-21, ako i uzneseniu č. k. 5Er/688/2003-96 zo dňa 15. 03. 2013, čo

do trov konania, podal odvolanie, čo do výroku II., oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní namietal, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania súdu už pri rozhodovaní o udelení
poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto
následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Namietal v súvislosti s plnomocenstvom, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzavretí zmluvy
o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení
odvolať, pričom tak nikdy neurobil. Pokiaľ zákonodarca sa rozhodol zaviesť do právneho poriadku
notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov
medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom a ak by mal exekučný súd

vykonávať také preskúmanie veci v rámci exekučného konania, ako to urobil súd. V tomto prípade
muselo by to byť zákonne výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmavania
formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Poukázal na skutočnosť, že podľa § 392 ods.
1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonníka), na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa,
keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Z uvedeného vyplýva,

že predmetným uznesením súdu, ktorým sa predmetná exekúcia vyhlásila za neprípustnú, hoci nedošlo
počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového, ani právneho stavu, nastane v prípade
nadobudnutia jeho právoplatnosti a následného zastavenia exekúcie situácia, kedy si oprávnený už
nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná.

Pokiaľ súd rozhodol o trovách exekúcie uznesením č. k. 5Er/688/2003-96 zo dňa 15. 03. 2013

namietal, že toto rozhodnutie je predčasné, lebo nebolo právoplatné uznesenie o zastavení exekúcie.
Exekúcia podľa neho naďalej prebieha a z dôvodu čakania na rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení
exekúcie nie je dôvod vydať akékoľvek ďalšie uznesenie v predmetnej veci. Z toho dôvodu navrhol
uznesenie okresného súdu zrušiť.

Povinný sa k podaným odvolaniam oprávneného nevyjadril.Napadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca okresného súdu
postupom podľa § 374 ods. 4 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) nemienil
odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť a predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 202 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 písm. c/ O. s. p.),
preskúmal rozhodnutia v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s.
p.) a uznesenia okresného súdu podľa ust. § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil z nasledovných

dôvodov.

Podľa. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že sa stotožňuje so závermi okresného
súdu o nevykonateľnosti exekučného titulu - notárskej zápisnice, založenom na absolútne neplatnej
plnej moci udelenej povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, t. j. na vyhodnotení plnomocenstva
ako absolútne neplatného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila,

Obsahom notárskej zápisnice je osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou určitého

záväzku. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v
dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna
stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2
písm. c/ Exekučného poriadku. Aby teda notárska zápisnica ako exekučný titul spĺňala podmienky
materiálnej vykonateľnosti, musí okrem označenia účastníkov, právneho dôvodu, predmetu a času

plnenia obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by
vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila
a bola uzrozumená s právnymi následkami neplnenia si svojich povinností. Až súhlas povinného robí
z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej

obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda zavŕši vznik exekučného titulu, ktorým je inak
len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Až v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý
musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a ktorý je vzhľadom na svoj cieľový účel
procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké
právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Absencia riadneho súhlasu povinného s

vykonateľnosťou notárskej zápisnice spôsobuje jej materiálnu nevykonateľnosť.

Nakoľko v tomto prípade urobil vyhlásenie o uznaní záväzku z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice nie priamo dlžník, ale osoba konajúca v jeho mene na základe plnomocenstva
obsiahnutého v zmluve o úvere č. 5260125 zo dňa 06. 02. 2003 uzavretej medzi oprávneným
a povinným, okresný súd sa správne zaoberal skutočnosťou, či takto udelené splnomocnenie je

vôbec platné. Z tohto splnomocnenia obsiahnutého v zmluve o úvere vyplýva, že dlžník (povinný)
ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru vyššie uvedeného, tak aby sa
notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O. s.
p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku na celý majetok dlžníka, do výšky

vzniknutej pohľadávky, resp. jej zostatku, a jej príslušenstva.Podľa § 22 O. s. p., zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému (ods. 1). Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného

(ods. 2) .

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Odvolací súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že dohoda o plnomocenstve neobsahuje

všetky podstatné náležitosti právneho úkonu zákonom vyžadované pre jeho platnosť, v dôsledku čoho
je nutné tento právny úkon považovať za absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
je súd povinný prihliadať ex offo. Zo splnomocnenia je zrejmé, že zmluvná voľnosť u povinného pri
voľbe zástupcu na základe splnomocnenia bola obmedzená vzhľadom k tomu, že v splnomocnení,
zakomponovanom do už vopred pripravenej zmluvy o úvere, bolo predtlačené meno konkrétneho

zástupcu - advokáta Mgr. Kušníra, a preto nebola preukázaná slobodná vôľa povinného pri zvolení
si zástupcu. Zároveň je potrebné súhlasiť s konštatovaním okresného súdu, že toto splnomocnenie
nespĺňalo ani požiadavku uvedenú v cit. ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je
možné, aby advokát nestranne zastupoval povinného pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného
titulu a zároveň oprávneného v iných exekučných konaniach, keďže podľa konštatovania okresného

súdu Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval oprávneného v prevažnej väčšine exekučných konaní vedených
na tamojšom súde. Uvedenými skutočnosťami je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej
moci, t. j. že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba povinného pri výbere
splnomocnenca.

Vzhľadom k uvedenému, plnomocenstvo nemôže byť platné a preto z neskorších právnych úkonov

uskutočnených na jeho základe „splnomocneným zástupcom“ nemohli vyplynúť pre splnomocniteľa -
povinného žiadne právne účinky.

Notárska zápisnica spísaná na základe takéhoto plnomocestva nemôže byť materiálne vykonateľným
exekučným titulom. Exekúcia vedená na základe takéhoto exekučného titulu je neprípustná, čo je dôvod
na jej zastavenie.

Vovzťahuknámietkeoprávneného,podľaktorejokresnýsúdskúmalpredmetnýrozhodcovskýrozsudok
už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a uznal exekučný titul za súladný so
zákonom, na základe čoho udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, je potrebné
zdôrazniť, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také rozhodnutie, ktoré by vylučovalo
čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie (predstavuje iba listinu preukazujúcu oprávnenie exekútora

vykonať exekúciu v konkrétnom prípade) a teda vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí
prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo 23. novembra 2011, okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania
a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia

existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Zároveň odvolací
súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú
splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu a v prípade zistenia, že
nie sú, musí nezákonne vedenú exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Ak je exekučný súd podľa zákona
oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu - ex offo, urobí tak aj bez vyjadrenia účastníkov

exekučného konania.

S poukazom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že okresný súd neprekročil rámec
preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, tak ako to namietal oprávnenýv podanom odvolaní. Poukaz oprávneného v odvolaní na to, že plnomocenstvo preskúmal aj notár pri
spísaní notárskej zápisnice, nijako neobmedzuje exekučný súd v rozsahu jeho prieskumu.

Pre uvedené sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu v napadnutom výroku, a

tento v plnom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Vo zvyšnej časti zostalo rozhodnutie okresného súdu, ktorým súd nevyhovel návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora ako nenapadnuté odvolaním nedotknuté.

Pokiaľ sa týkalo uznesenia o úhrade trov súdnemu exekútorovi, odvolací súd s poukazom na ust. §
219 ods. 1 a § 219 ods. 2 O. s. p. sa plne stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a v bližších
podrobnostiach poukazuje na jeho podrobné zdôvodnenie. Odvolací súd sa stotožnil s výškou trov

priznaných súdnemu exekútorovi, ktorá bola určená správne v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Pokiaľ
oprávnený namietal, že nebolo doposiaľ právoplatné uznesenie o zastavení exekúcie, odvolací súd
poukazuje na znenie uznesenia, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 5Er/688/2003-21 zo
dňa 08. 10. 2010 s tým, že podľa § 202 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy konania.

Vzhľadom na citované ustanovenie okresný súd rozhodol na pokyn odvolacieho súdu zo dňa 31. 08.
2012 o trovách súdneho exekútora, a preto jeho rozhodnutie považuje odvolací súd za správne a
odvolanie oprávneného za nedôvodné aj pokiaľ sa týka výroku o náhrade trov súdnemu exekútorovi.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto m u podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.

1 O. s. p. právo na náhradu trov konania neprislúcha. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania
nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnili.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.