Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/87/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611206856
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:8611206856.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne R. V., I.. T., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Č. V. B., Š. Č.. XXX/
XX, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR so sídlom v Bratislave,
Pribinova 2, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní R. E.Í., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Č. V. B., Š. Č.. XXX/
XX, proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 14.01.2013 č.k. 11C/1/2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť R. E., I.. V.R., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Č. V.
B., Š. Č.. XXX/XX, aby bola ustanovená za opatrovníčku pre žalobkyňu R. V..

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že dňa 25.10.2011 bola na súde podaná žaloba R. V.
proti Slovenskej republike o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- euro, ktorej sa táto domáha v
súvislostisjejtrestnýmstíhanímprepodozreniezprečinupodvodu,ktoréboloprokurátoromvkonečnom
dôsledku zrušené. V konaní ju zastupuje advokát JUDr. Igor Šafranko na základe plnej moci zo dňa

24.10.2011. Súd prvého stupňa skonštatoval, že na základe výsledku znaleckého posudku č. 16/2012
podané znalkyňou MUDr. R. na posúdenie duševného stavu žalobkyne zistil, že táto trpí psychickou
poruchouadepresívnouporuchoutrvaléhocharakteruvdôsledkupostupnesazvýrazňujúcichpríznakov
demencie, nie je schopná robiť právne úkony. Stav posudzovanej žalobkyne pri znaleckom vyšetrení
v júni 2012 podľa znalkyne bol zhodný so stavom pri jej ambulantných vyšetreniach u obvodného
psychiatra, ktorého navštevuje. Znalecký posudok bol vypracovaný za obdobie od roku XXXX E. R.

XXXX. Vychádzajúc z toho dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobkyni je potrebné ustanoviť
v konaní opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Ďalej konštatoval, že pôvodne ustanovený opatrovník
syn žalobkyne H. V. požiadal o uvoľnenie z funkcie opatrovníka bez uvedenia dôvodu a o ustanovenie
za opatrovníčku požiadala dcéra žalobkyne R. E. s poukazom na to, že táto vykonáva bezprostrednú
starostlivosť o matku, ktorá s ňou spolu býva.

Na základe toho súd prvého stupňa posudzoval v súlade s ust. § 29 ods. 6 O.s.p. vhodnosť osoby na

ustanovenie opatrovníka a mal za to, že osobu R. E. nemožno považovať za vhodnú osobu. Mal totiž
za to, že úlohou opatrovníka v občiansko-súdnom konaní je chrániť práva a oprávnené záujmy danej
osoby. Tento má konať čestne, svedomito a dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať
všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné pre zastúpenú osobu. Poukázal na to, že z
obsahu spisu vyplýva, že v roku 2008 žalobkyňa v spolupráci s dcérou v snahe pomôcť tejto vo finančnej
situácii zobrala od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. úver, ktorý však riadne nesplácala. Z výpovede R. E.

zistil,žematkastoutožijedlhérokyakodôchodkyňavspoločnejdomácnostiamatkasipožičalapeniaze
za tým účelom, aby mohla pomôcť jej rodine splácať kúpnu cenu nového bytu, ktorý matka splácalazo svojho dôchodku. Potom, čo sa zhoršila finančná situácia v rodine a žalobkyňa, ako aj syn R. E.
boli liečení v nemocnici, sa prestal splácať matkin úver. Z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil za
zrejmé,žeužvčaseposkytnutiaúveružalobkyňanekonalasama,alesarozhodovalapodvplyvomsvojej

dcéry. Samotná R. E. potvrdila, že matka úver nepotrebovala pre osobnú potrebu, ale chcela finančne
pomôcť jej rodine. Mal za to, že nie matka, ale práve dcéra, sa následne starala aj o splácanie úveru a
ona odovzdávala jednotlivé splátky dílerovi. Aj z oznámenia advokáta JUDr. Šofranka, ktorý žalobkyňu
zastupuje zistil, že informácie potrebné pre zastupovanie mu neposkytla samotná žalobkyňa, ale práve
jej dcéra, ktorá zabezpečila aj podpísanie plnej moci. Advokát potvrdil, že s osobou žalobkyne sa vôbec

nestretol a o jej zdravotnom stave bol informovaný iba dcérou. Z uvedeného vyvodil, že vzhľadom na
psychický stav žalobkyne podanie žaloby nezodpovedá jej rozumovej a vôľovej úrovni, pričom mal za to,
že R. E. nekonala čestne a svedomito, a preto ju nepovažuje za vhodnú osobu pre zastupovanie matky v
konaní v postavení opatrovníka. Mal totiž za to, že dcéra napriek tomu, že mala možnosť informovať sa
u matkinej psychiatričky o jej zdravotnom stave, ako aj spôsobilosti na právne úkony, takto nekonala, ale
naopak pod jej vplyvom matka uzavrela viacero úverových zmlúv, pričom povinnosti z nich si neplnila,

keďže k tomu nemala ani dostatočné rozumové schopnosti. Mal za preukázané, že na tamojšom súde
prebieha viacero konaní, v ktorých R. V. vystupuje ako účastníka konania bez toho, aby bola patrične v
konaní zastúpená. Má informácie o inej vhodnej osobe pre vykonávanie funkcie opatrovníka.

Proti uzneseniu podala včas odvolanie R. E.. V odvolaní poukázala na to, že o svoju matku sa stará 24
hodín denne, táto je na lôžku, pričom súrodenci nemajú záujem byť opatrovníkmi. Ona najlepšie pozná

potreby matky a nesúhlasí s tým, aby mala iba formálneho opatrovníka. Má za to, že matka má tiež
právo na súdnu ochranu, aj keď je chorá a v rámci toho aj právo na odškodnenie. Má za to, že podľa
znaleckého posudku aj samotné trestné stíhanie malo vplyv na psychiku matky. Pochopila by postup
súdu, ak by bolo zrejmé, že je k dispozícii lepší opatrovník, ktorý by chránil záujem matky. Pokiaľ však
takáto osoba nie, žiada, aby bola za opatrovníčku ustanovená ona. V čase uzavretia úverových zmlúv

bol jej zdravotný stav lepší a matka jej chcela pomôcť. Má za to, že matka môže každú chvíľu zomrieť,
a preto urguje, aby súd konal promptne a matku odškodnil.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa na základe podaného odvolania, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie R. E. nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ v súlade s ust. § 29 ods. 6 O.s.p. posudzoval vhodnosť
osoby R. E. na ustanovenie za opatrovníčku pre žalobkyňu a aj správne rozhodol o jej neustanovení,
vzhľadom na konkrétne okolnosti, ktoré z obsahu spisu vyplývajú.

Podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p., pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj
účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo

ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažkou prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý
duševnou chorou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Podľaods.6zaopatrovníkasúdustanovíosobupôsobiacuvrodinnom,pracovnom,kultúrnom,prípadne
v inom prostredí, ktorý je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že úlohou opatrovníka ustanoveného v občianskom-

súdnom konaní, osobe ktorá pre svoj nepriaznivý duševný stav, nie je schopná realizovať svoje procesné
právaapovinnostijezastupovaťhopritýchtoúkonoch.Zprávnehovzťahuopatrovníctvajezrejmé,žeza
vhodnúosobuprevykonávaniefunkcieopatrovníkanemožnopovažovaťosobu,ktorájevkolíziizáujmov
s osobou opatrovanou. Takáto kolízia záujmov môže vyplývať aj z toho, že vzhľadom na charakterpredmetu konania, opatrovník nemá záujem hájiť skutočné záujmy opatrovanca, ale má záujem chrániť
záujmy svoje. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že osoba R. E. bola zainteresovaná pri uzatváraní úverových
zmlúv zo strany žalobkyne, ktoré viedli aj k trestnému stíhaniu, sama potvrdila, že úver nebol žalobkyňou

vybratý pre jej potreby, ale práve pre potreby rodiny R. E., ako aj jej dcéry a zjavná je aj skutočnosť, že
táto sa podieľala aj na samotnom podaní žaloby žalobkyne v čase, keď táto už zjavne podľa výsledkov
znaleckého dokazovania, vzhľadom na jej nepriaznivý duševný stav, nebola schopná pochopiť zmysel
takéhoto konania. Z takejto situácie teda možno uzavrieť, že osoba R. E. má vlastné osobné záujmy na
výsledku predmetného konania, ktoré môže byť v kolízii so záujmami samotnej žalobkyne. Za takejto

situácie postupoval súd prvého stupňa správne, ak ju vyhodnotil ako osobu nevhodnú pre vykonávanie
funkcie opatrovníka.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako správne podľa § 219
O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.