Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, June 26, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201943
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201943.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ pána S. B., bytom A.Á. XX, I., (pri podaní
návrhu zastúpeného Z. B. B., bytom ako navrhovateľ 1/), 2/ pani B. B., bytom A. XX, I., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNESRS, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava
proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom primaciálne nám. 1, Bratislava
v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa 18.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu Číslo:

MAGS SNM-39131/2012-386238, Číslo konania: 16/SK zo dňa 7.9.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Navrhovateľom v 1/ a 2/ rade nepriznáva právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.10.2012 bol konajúcemu Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len súd) doručený návrh - opravný
prostriedok z 18.10.2012, ktorým sa navrhovatelia domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu

Číslo: MAGS SNM-39131/2012-386238, Číslo konania: 16/SK zo dňa 7.9.2012 z dôvodov, uvedených
v návrhu. Uviedli v ňom, že navrhovateľ v 1/ rade je, nevidomou, slepou osobou, teda osobou so
zníženou možnosťou pohybu a orientácie v dôsledku čoho má nárok na bytovú náhradu - nájomný
byt spĺňajúci požiadavky na stavby užívané osobou s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Uviedli, že je známou osobnosťou a že je známe jeho zrakové postihnutie. Namietali, že odporca v
konaní nepostupoval v súlade s ust. § 3 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny

poriadok), keď nepoučil navrhovateľku v 2/ rade pri spísaní žiadosti o bytovú náhradu v zmysle zák. č.
260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon“) o tom, že osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie môže žiadať o poskytnutie
bytovej náhrady, ktorá spĺňa požiadavky na stavby užívané osobou s obmedzenou schopnosťou pohybu
a orientácie. V ďalšom namietal nedostatočné zistenie stavu veci, skutočnosť, že navrhovatelia sa

nemohli oboznámiť s obsahom spisu odporcu pred vydaním napadnutého rozhodnutia. K návrhu pripojili
o. i. písomnosti, preukazujúce zrakové postihnutie navrhovateľa v 1/ rade.

Dňa 10.1.2013 doručila navrhovateľka v 2/ rade súdu uplatnenie nároku na náhradu trov zastúpenia
v zmysle ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), ako aj ich vyčíslenie (v celkovej
výške 358,50 eur) a súčasne súdu oznámila, že odporca 3.12.2012 vydal rozhodnutie Číslo: MAGS-
SNM-39131/2012-446544/16/SB, Číslo konania: 16/SB z 3.12.2012, ktorým pôvodné rozhodnutie zo

7.9.2012 zrušil v rámci autoremedúry a súčasne navrhovateľom v 1/ a 2/ rade priznal nárok na bytovú
náhradu - náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami, ktorý spĺňa všeobecné technické
požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.Odporca k návrhu na náhradu trov konania listom z 18.3.2013 uviedol, že konanie o bytovej náhrade
podľa zákona sa začalo až podaním žiadostí, že v administratívnom spise sa okrem listín predložených
žiadateľmi (navrhovateľmi) nenachádzajú žiadne iné. Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že v

žiadosti a ani v inej listine niet zmienky o tom, že navrhovateľ je osobou so zdravotným postihnutím
v dôsledku čo by mu mala byť priznaná náhrada, spĺňajúca osobitné technické požiadavky. Poukázal
na skutočnosť, že až po vydaní napadnutého rozhodnutia navrhovatelia uviedli, že požadujú priznať
bytovú náhradu, spĺňajúcu osobitné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, teda že navrhovatelia pochybili, ak pridelenia práve takej bytovej

náhrady nežiadali, hoci s nimi odporca komunikoval písomne a aj ústne.

Súd si zabezpečil pripojenie kompletného administratívneho spisu odporcu z ktorého zistil, že
navrhovateľka v 2/ rade 23.3.2012 doručila odporcovi písomnosti: rozhodnutie o schválení dohody o
výmene bytov, evidenčný list, zápis o odovzdaní a prevzatí bytu a výpoveď z nájmu bytu. Tiež žiadosti o
bytovú náhradu navrhovateľa v 1/ a navrhovateľky v 2/ rade z ktorých je zrejmé, že navrhovateľ v 1/ rade
žiadosť podpísal. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú doklady, deklarujúce a identifikujúce

majetok navrhovateľov, originál rozhodnutia odporcu zo 7.9.2012 s doručenkami (prevzatie zásielky
s rozhodnutím adresovanej navrhovateľovi v 1/ rade podpísal tento navrhovateľ) . Dňa 28.9.2012
doručili navrhovatelia odporcovi výzvu na vydanie nového rozhodnutia v ktorej poukázali (a prílohami
preukazovali), že navrhovateľ v 1/ rade je zrakovo postihnutý slepotou a z tohto dôvodu navrhli
odporcovi vydať rozhodnutie nové, zohľadňujúce túto skutočnosť. V spise odporcu sa nachádza podaný

opravný prostriedok a právoplatné rozhodnutie odporcu Číslo: MAGS-SNM-39131/2012-446544/16/SB,
Číslo konania: 16/SB z 3.12.2012 v ktorom odporca pri priznaní bytovej náhrady zohľadnil zdravotné
postihnutie navrhovateľa v 1/ rade .

Podľa ust. § 250l ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) podľa ustanovení tejto hlavy
sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa ust. ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije
sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250 a.

Podľaust.§250oO.s.p.aksprávnyorgán,ktoréhorozhodnutiesúdpreskúmava,vydánovérozhodnutie,
ktorým návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví.

Podľa ust. § 246c ods. 1 veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa ust. § 146 O.sp.

(1) Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie

a) mohlo sa začať i bez návrhu;

b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;

c) bolo zastavené,

d) začalo na návrh prokurátora.

(2) Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania

odporca.Pretože z vyššie zisteného a opísaného stavu je zrejmé, že odporca po podaní opravného prostriedku
voči svojmu pôvodnému rozhodnutiu (Číslo: MAGS SNM-39131/2012-386238, Číslo konania: 16/SK zo
dňa 7.9.2012) potom, ako sa dozvedel o zdravotnom postihnutí navrhovateľa v 1/ rade vydal v rámci

autoremedúry rozhodnutie nové (Číslo: MAGS-SNM-39131/2012-446544/16/SB, Číslo konania: 16/SB
z 3.12.2012), ktorým podanému opravnému prostriedku v celom rozsahu vyhovel, súd za použitia cit.
ust. § 250o O.s.p. konanie v ktorom sa preskúmavalo pôvodné rozhodnutie zastavil.

Navrhovateľka 2/ si v súvislosti s vydaním nového- právoplatného rozhodnutia odporcu z 3.12.2012
uplatnila náhradu trov zastúpenia, ktoré vyčíslila sumou 358,50 eur a to s poukazom na ust. § 146 ods.

2 O.s.p. Podľa názoru súdu pre postup podľa tohto zákonného ustanovenia niet dôvodu:

a/ Je faktom, že konanie podľa zákona je konaním návrhovým, ktoré sa začína podaním žiadosti (ust.
§ 9 ods. 1 zákona). Preto obsah a údaje podanej žiadosti záležia výlučne na žiadateľovi. Pokiaľ si
navrhovatelia v súčasnosti obývaný byt prispôsobili zdravotnému postihnutiu navrhovateľa v 1/ rade (ako
to uvádzajú v podanom návrhu), logicky mali túto skutočnosť akcentovať pri podaní žiadosti o bytovú
náhradu. Takúto požiadavku však neuplatnili.

b/ Žiaden z navrhovateľov odporcovi neprezentoval zdravotný stav - postihnutie navrhovateľa v 1/
rade, teda odporca nemal objektívne žiadnu vedomosť o tomto postihnutí. Naviac navrhovateľ v 1/
rade sám žiadosť o bytovú náhradu podpísal, podobne ako sám podpisoval do administratívneho spisu
odporcu zakladané písomnosti, sám prevzal napadnuté rozhodnutie. Teda ani z takéhoto správania sa
navrhovateľa v 1/ rade odporca nemohol vyvodzovať jeho závažné zrakové postihnutie.

c/ Poučovacia povinnosť odporcu v zmysle ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku podľa názoru súdu
súvisí s procesnými právami, resp. povinnosťami účastníka konania. Poučovacia povinnosť, zakotvená
v citovanom zákonnom ustanovení nezahŕňa postup správneho orgánu, ktorý by mal spočívať v
tom, aké dôvody a aké skutočnosti má účastník konania uvádzať, aby mu v konaní následne
vydaným rozhodnutím bolo vyhovené. Teda podľa názoru súdu poučovacia povinnosť hmotnoprávneho

charakteru nie je povinnosťou správneho orgánu (odporcu).

d/ S poukazom na uvedené preto skutočnosť, že až na základe podkladov (informácií) predložených
odporcovi navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade po vydaní pôvodného rozhodnutia došlo (po podaní opravného
prostriedku) v rámci autoremedúry k zrušeniu pôvodného a k vydaniu aktuálne právoplatného
rozhodnutia v ktorom bol zohľadnený zdravotný stav navrhovateľa v 1/ rade nie je podľa názoru

skutočnosťou, ktorú by zapríčinil odporca. Preto zrušenie pôvodného a vydanie nového rozhodnutia
odporcom, dôsledkom čoho súd musel zastaviť prebiehajúce súdne konanie, nie je zavinením odporcu
v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p..

S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že nepriznal žiadnemu z navrhovateľov, teda ani
navrhovateľke v 2/ rade právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie

treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvéhostupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).