Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 10, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/236/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711210651
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711210651.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: W.. R. O., I.. XX.X.XXXX, Z. O. X, B., zastúpená:
NIKU &partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava proti odporcovi: R.. O. O., I..
XX.XX.XXXX, Z. O. X, B., zastúpený JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka so sídlom Lachova 32,
Bratislava o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Y. O.,
I.. XX.XX.XXXX F. S. O., I.. XX.XX.XXXX, obaja bytom Veltlínska 2, Pezinok, zastúpení kolíznym

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu v Pezinku zo dňa 8.1.2013, č.k. 4C 227/2011-72 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 8.1.2013, č.k. 4C 227/2011-72 v
napadnutej časti z r u š u j ea vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa navrhovateľku a odporcu rozviedol, maloletú Leu a

maloletého S. O. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia. Zároveň zaviazal odporcu prispievať na
výživu maloletej Y. sumou 350 € mesačne, na výživu maloletého S. O. sumou 250 € mesačne. Návrh
navrhovateľky na určenie výživného na tvorbu úsporu u maloletej Y. zamietol. Zároveň rozhodol, že
odporca je oprávnený stretávať s maloletou Y. F. W. S. O. bez obmedzenia po dohode s navrhovateľkou.
O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi navrhovateľkou
a odporcom je dlhodobý manželský konflikt, pričom ani návštevy poradensko-psychologických služieb
neviedli k obnoveniu manželského spolužitia. Súd prvého stupňa uviedol, že pri rozhodovaní o úprave
práv a povinností rodičov k maloletým deťom, vychádza z dokazovania vykonaného jednak v tomto
rozvodovom konaní ako aj z dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok
sp. zn. 28P 96/2012 o úprave a práv a povinností rodičov na čas do rozvodu, pričom v prvom rade sa

vysporiadal s návrhom odporcu, aby bol maloletý S. O. zverený do striedavej osobnej starostlivosti a
maloletá do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Konštatoval, že obaja rodičia by vedeli maloletému S.
riadne zabezpečiť všetky jeho biologické potreby, pričom v súvislosti s nariadením striedavej osobnej
starostlivosti u maloletého by došlo k situácii, že maloletý S. by býval dlhšiu dobu u odporcu bez
svojej sestry, pričom takéto rozdelenie detí by nebolo na prospech maloletého a narušilo by to jeho
psychologické potreby a stabilitu výchovného prostredia. V súvislosti s maloletou S. súd prvého stupňa

pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov zobral jej názor do úvahy.

V časti, týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom, súd uviedol, že
vychádzal z dokazovania vykonaného v konaní vedenom pred Okresným súdom Pezinok o úprave
a práv a povinností navrhovateľky a odporcu k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.
Konštatoval, že v pomeroch maloletých detí ani v majetkových pomeroch navrhovateľky a odporcu sa od

rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu (rozsudok
vyhlásený 9.11.2012) nič nezmenilo, a preto súd prvého stupňa sa v plnom rozsahu pridŕžal vykonanéhodokazovaniaaodôvodneniarozsudku.Skutočnosť,ževmajetkovýchpomerochodporcuanivpomeroch
maloletých detí nedošlo k zmenám, deklarovali na pojednávaní obidve právne zástupkyne účastníkov
konania, a preto duplicitné dokazovanie súd prvého stupňa v tomto smere považoval za nadbytočné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, a to proti jeho výroku,
týkajúceho sa určenia výživného na maloletú Y. v sume 350 € mesačne a proti výroku týkajúceho

sa určenia výživného na maloletého S. v sume 250 € mesačne. Odporca žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uviedol, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil tým, že vychádzal z
rozsiahleho dokazovania vykonaného v konaní pred Okresným súdom v Pezinku o úprave práv a
povinností navrhovateľky a odporcu k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Mal zato, že súd
prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, pričom vo veci o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas
do rozvodu manželstva nebolo zatiaľ rozhodnuté. Uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava dôvodov
odvolania zo dňa 5.12.2012, ktoré dôvody preberá do tohto odvolania v plnom znení.

Mal zato, že súd prvého stupňa v súvislosti s určením výšky výživného znevýhodnil postavenie otca

maloletých detí v porovnaní s ich matkou, ak totiž vzal do úvahy majetkové a príjmové pomery otca,
mal rovnakým spôsobom zohľadniť majetkové a príjmové pomery matky. Pri hodnotení dôkazov u matky
toleroval to, čo u otca rozporoval. Súd prvého stupňa nezohľadnil nepeňažné plnenia otca deťom, ktoré
brával na dovolenky, koncerty, čo potvrdila i maloletá Lea.

Príjem matky (asi 640 € čistého) je v porovnaní s príjmom otca (540 € hrubého) vyšší, napriek tomu súd
zaviazal otca platiť výživné v celkovej výške 600 €, ktorá presahuje jeho mesačný príjem a dosahuje
mesačný príjem matky. Súd na jeho nevyhnutnú potrebu mu z jeho príjmu nenechal ani sumu rovnajúcu
sa sume životného minima, preto je otec nútený kompenzovať svoje osobné výdavky z úspor. Podiel
matky na plnení vyživovacej povinnosti voči deťom je nižší ako podiel otca. Súd inak vyhodnotil situáciu

týkajúcu sa matky a inak u otca, keď konštatoval, že otec opustil dobre platené zamestnanie zo
zdravotných dôvodov, čo nie je možné zo strany súdu vyhodnotiť ako akceptovateľné. Odporca uviedol,
že doma zostal po dohode s matkou maloletých detí ešte v roku 2010, teda v čase, keď sa účastníci
nerozvádzali,aležiliakokompletnárodina.Otecpotom,čozostaldomamalpríjemzpodporyokolo1000
€, ktorý matka ani z ďaleka nedosahoval v zamestnaní ako učiteľka, napriek tomu, že by mohla robiť

tlmočníčku z hľadiska jej osobných schopností a mohla dosiahnuť vyšší príjem. Túto skutočnosť však
súd nevyhodnotil tak nepriaznivo ako u otca. U matky mal zato, že je v poriadku, ak vykonáva slabšie
platenú prácu, u otca nie. Matka má pozastavenú činnosť od 30.8.2006 do 31.3.2014, keď jej predmetom
podnikania sú tlmočenia, prekladateľská činnosť z a do jazyka anglického, ruského, bulharského a výuka
cudzích jazykov - anglický a ruský. Matka pokiaľ išlo o zdravotný stav otca, túto skutočnosť nijakým

spôsobom v konaní nespochybňovala, napriek tomu prvostupňový súd uvádza, že otec nepreukázal
svoje zdravotné problémy. Odporca uviedol, že začal vykonávať prácu, ktorá je pre neho nová. Okrem
toho sa pripravoval na skúšku v mesiaci december 2012 (diplom asociácie finančných trhov), zároveň
sa pripravuje na skúšku v júni 2013 (2. Level CFA), avšak predpokladá, že od nového školského roka
2013/2014 sa mu skrátiť doba prípravy na prednášky, čím sa vytvorí priestor na väčší úväzok v závislosti

od toho mu stúpne aj jeho plat, z ktorého bude môcť plniť vyživovaciu povinnosť v primeranej výške.

K sume úspor vo výške 200.000 € uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ktorým
spochybňuje jeho vyhlásenie o použití týchto finančných prostriedkov, pretože išlo o dobu pred podaním
návrhu matky v tejto veci a prostriedky boli minuté bežným spôsobom zodpovedajúcim životnému

štandardu rodiny a v dobe rozchodu účastníkov to nemalo žiaden negatívny dopad na maloleté deti.
Mal zato, že stanovená výška výživného je u obidvoch detí neprimeraná až nadštandardná, keď
negatívne zasahuje do jeho osobnej sféry, čo môže prerásť až do jeho existenčných problémov. Na
druhej strane je narušená rovnováha účastníkov konania na plnení vyživovacej povinnosti. Súd prvého
stupňa nezohľadnil ani jeho vlastné náklady na živobytie. Jeho príjem je ako vysokoškolského učiteľa

v súčasnosti nižší, avšak túto situáciu považuje odporca za dočasnú, pretože očakáva zlepšenie v
závislosti od viacerých faktorov. Odporca navrhol, aby súd stanovil jeho vyživovaciu povinnosť vo výške
130€mesačnenamaloletúY.anamaloletéhoS.,abyvyživovaciuneurčil,pretožetopovažujezhľadiska
ostatne reálne vynaložených nákladov a osobnej starostlivosti za primerané.K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Keďže prvostupňový súd odôvodnenie

rozsudku v časti výroku o výživnom odkázal na rozsiahle dokazovanie vykonané v konaní vedenom pred
Okresným súdom Pezinok v právnej veci o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas do rozvodu manželstva a odporca predložil odvolanie obsahovo totožné s odvolaním,
ktorým napadol rozsudok súdu prvého stupňa sp. zn. 28P 96/2012, navrhovateľka sa v plnom rozsahu
pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 18.1.2013, ktoré predložila v konaní sp. zn. 28P 96/2012 a je

obsahom i odvolania v tejto veci. Mala zato, že prvostupňový súd vo veci vykonal dôkladné dokazovanie
na zistenie skutkového stavu a vo veci správne právne rozhodol.

Poprela, že by súd pri hodnotení dôkazov postupoval diferencovane a zvýhodňoval navrhovateľku a jej
postavenie. Odporca dobrovoľne opustil domácnosť a presťahoval sa k svojej matke, pričom pri odchode
zo spoločnej domácnosti prispieval na byt, v ktorom zostala bývať navrhovateľka spolu s deťmi sama, vo

výške iba 70 €. Po vyhlásení rozhodnutia súdu prvého stupňa odporca fyzicky napadol navrhovateľku,
následne navrhovateľka na odporcu podala trestné oznámenie, čo malo za následok, že odporca sa z
domácnosti opäť dobrovoľne odsťahoval. K argumentom odporcu, že súd nezohľadňoval jeho tvrdenia
v súvislosti s nepeňažnými plneniami uviedla, že odporca tieto riadne nielenže nepreukázal, ale ich
vynaloženie ostalo iba v polohe odporcových verbálnych vyhlásení. Pokladničné doklady predložené

odporcom v priebehu konania preukazujú iba minimálne výdavky, ktoré odporca na deti použil. Odporca
mal z celkových úspor, s ktorými disponoval vo výške 200.000 € použiť napríklad sumu 10.000 € na
reparáciu jeho vlastného chrupu, 2.000 € na zariadenie jeho garáže, opravy jeho auta a motorky sumu
3.000 €, jeho štúdium 4.000 € a podobne. Ak teda odporca požíva takúto životnú úroveň súd prvého
stupňa správne konštatoval, že jeho maloleté deti majú rovnako právo sa na takejto životnej úrovni

podieľať. Ak odporca míňa spoločné úspory, ktoré patria do spoločného majetku obidvoch účastníkov,
takéto jeho konanie možno hodnotiť ako odporujúce dobrým mravom.

Odporcabolriadiacimzamestnancombankyavroku2010sadobrovoľnerozhodolsvojpracovnýpomer,
v ktorom dostával mzdu v sume 10.000 € mesačne netto, ukončiť. Toto rozhodnutie s navrhovateľkou

nekonzultoval, oznámil len jej, že sa potrebuje ďalej vzdelávať, a preto z práce odchádza. Ak odporca
namieta, že by navrhovateľka vzhľadom na jej kvalifikáciu mohla dosiahnuť vyšší príjem, napríklad za
vykonávanie tlmočníckych prác, tento argument neobstojí, pretože maloletý S. má toho času 5 rokov a
osobne zabezpečuje jeho starostlivosť. Ak odporca tvrdil, že dôvodom skončenia pracovného pomeru
bol jeho zdravotný stav, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť súdu preukázať. Navrhovateľka nemá

vedomosť o výraznom zhoršení zdravotného stavu odporcu ani pred odchodom zo zamestnania, ani po
ňom. Tvrdenie odporcu o aktuálnej vyťaženosti v súvislosti so štúdiom (CFA) navrhovateľka hodnotí za
účelové,sodporcomžilaodroku1997avie,žeakbyodporcamalúprimnúsnahu,mákapacitynato,aby
finančne zabezpečil rodinu a súčasne úspešne absolvoval ním zvolené štúdium na zvýšenie kvalifikácie.
Uviedla, že návrh na rozvod podpísala pod nátlakom odporcu a práve z dôvodu, že sa nestotožnila s

jeho obsahom, následne v krátkej dobe návrh doplnila, upresnila a predložila súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu v súlade s
ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, s poukazom na ust. § 214 ods. 1 O.s.p.,
po nariadení pojednávania dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia v časti, týkajúcej sa určenia výživného na maloleté
deti citoval ust. § 62 ods. 1 až 5 Zák. o rodine, v spojení s ust. § 75 ods. 1 a ust. § 76 ods. 1 Zák. o
rodine, ktoré ustanovenia upravujú vznik a dobu plnenia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ako
aj základ pre určenie výšky, resp. rozsahu, ako jednej zo zložiek rodičovskej zodpovednosti upravenej

v § 28 ods. 1 písm. a/ Zák. o rodine.

Odvolacísúduvádzato,ževzmyslevyššieuvedenýchzákonnýchustanovení,základomprehodnotenie
schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, je jednak zistenie ich
skutočných príjmov, ale podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich

telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym
možnostiach ich uplatnenia a tiež závisia od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom
zmysle. Rovnako z nich vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené
na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti v konkrétnom prípade, má súd vychádzať
jednak zo všeobecných hľadísk, to znamená zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa - rozsah, ktorý

je rôzny vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolenie, nadanie, záujmy a
jednak musí vychádzať zároveň aj z objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov rodičov
dieťaťa plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.

V predmetnej právnej veci o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa len v časti výroku, týkajúceho sa určenia výživného
na maloletú Leu a na maloletého Eliho, pričom podľa odvolacieho súd nebolo možné rozsudok súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti ani potvrdiť ani zmeniť, nakoľko má zato, že odôvodnenie tohto
rozhodnutia v napadnutej časti nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a napadnutý
rozsudok v tejto časti je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

V zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v citovanom zákonnom ustanovení je
nepreskúmateľné. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu. Rovnako podľa
judikatúry Ústavného súdu SR (I.ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu SR (4Cdo 25/2007) za porušenie

práva na spravodlivé súdne konanie je potrebné považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ústavný súd SR zároveň vyslovil, že súčasťou práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Dôvody rozhodnutia musia byť jasné a presvedčivé. V rozpore s

požiadavkami tohto ustanovenia je nielen úplný, či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, absencia
zákonnýchustanovení,podľaktorýchbolprávnynárokposúdený,aleajexistenciaextrémnehonesúladu
medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo
skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon ide len o všeobecné súhrnné
zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť

súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníkov konania na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutie súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov konania.
Porušením tohto práva účastníka konania a zároveň povinnosti súdu, sa účastníkovi konania odníma
možnosť reálne konať pred súdom.

Odvolací súd má zato, že rozhodnutie v jeho napadnutej časti nezodpovedá vyššie uvedeným
požiadavkám na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keď súd prvého stupňa v časti určenia
vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom poukázal na dokazovanie vykonané v konaní
vedenom pred Okresným súdom Pezinok, týkajúceho sa úpravy práv a povinností navrhovateľky
a odporcu k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, pričom súd ani nevykonal dôkaz

oboznámením sa s predmetným spisom 28P 96/2012; v tomto konaní, zo zápisnice o pojednávaní zo
dňa 8.1.2013 vyplýva, že súd prvého stupňa len oboznámil obsah rozvodového spisu. V odôvodnení
rozhodnutia súdu prvého stupňa chýba z akých skutkových zistení vychádzal súd prvého stupňa pri
stanovení výšky výživného na obe maloleté deti, chýba informácia, ako bolo rozhodnuté v poručenskom
konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, nestačí len formálne

skonštatovať, že v tomto rozvodovom konaní sa súd prvého stupňa pridŕža vykonaného dokazovania a
odôvodnenia rozsudku 28P 96/2012 bez toho, aby bolo poukázané na listinné dôkazy, zistený skutkový
stav a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov, ak boli v priebehu konania vykonané súd prvého stupňa
riadil. Navyše neboli vyhodnotené listinné dôkazy z č.l. 23, 27, 59, 62 a 63 týkajúce sa navrhovateľky a
č.l. 45, 46, týkajúce sa odporcu napriek tomu, že boli predložené a sú súčasťou spisu. Z odôvodnenia

rozhodnutianevyplýva,zakéhorozhodnéhoobdobiavdanejvecivsúvislostisúpravouprávapovinností
k maloletým deťom a v súvislosti so stanoveným výživným na čas po rozvode manželstva súd prvého
stupňa vychádzal, keď návrh na rozvod manželstva bol na súd prvého stupňa podaný dňa 4.8.2011,
pričom poručenské konanie a návrh v súvislosti s výživným na maloleté deti na čas do rozvodumanželstva bol tak, ako to vyplýva z obsahu spisu podaný pravdepodobne v mesiaci január 2012. Z
odôvodnenia nie je teda zrejmé, aké obdobie súd prvého stupňa skúmal v rozvodovom konaní a aké
obdobie bolo skúmané v konaní vedenom pod sp. zn. 28P 96/2012. Odvolací súd nespochybňuje závery

súdu prvého stupňa v poručenskom konaní, avšak takéto závery musia mať podklad v konkrétnych
skutkových zisteniach a i v tomto konaní a súd prvého stupňa ich musí na základe požiadaviek §
157 ods. 2 O.s.p. uviesť v odôvodnení tohto rozhodnutia, špecifikovať dôkazy, z ktorých tieto zistenia
vyvodil. Nestačí v odôvodnení tohto rozhodnutia len poukázať na vykonané dokazovanie a odôvodnenie
rozsudku v inom konaní bez toho, aby bol predmetný spis oboznámený ako listinný dôkaz v priebehu

tohto konania, a to i napriek tomu, že sa jedná o tých istých účastníkov konania. Poručenský spis vedený
pod sp. zn. 28P 96/2012 a ani rozsudok v poručenskej veci nie je neoddeliteľnou súčasťou rozvodového
rozsudku, pričom v danom prípade súd prvého stupňa rozhoduje o úprave práv a povinností rodičov k
maloletým deťom nie na čas do rozvodu, ale na čas po rozvode.

Vzhľadomnatakétopochybeniesúduprvéhostupňa,(ktorývodôvodneníodkázalnaodôvodnenieiného

rozsudku súdu prvého stupňa), reagoval jednak odporca, ktorý v podstate uviedol dôvody odvolania
totožné s dôvodmi, ktoré použil v súvislosti s odvolaním voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo
veci vedenej pod sp. zn. 28P 96/2012. Takýto postup využila i navrhovateľka. Skutočnosti uvádzané
účastníkmi konania však odvolací súd nemal možnosť, vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmať, odvolací súd totiž nepreskúmava rozhodnutie o výživnom

v poručenskej veci. Súd prvého stupňa len stroho konštatoval a odkázal na dôvody rozhodnutia súdu
prvého stupňa v inej veci, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia svoje závery neoprel o žiadne
konkrétne dôkazy a uvedené nevyplýva ani z obsahu spisu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti

ako nepreskúmateľný s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec podľa odseku 2 tohto
ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226
O.s.p. viazaný. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o určení výživného na maloletú

Y. F. na W. S. s prihliadnutím na obsah spisu, prípadne založiť do spisu ďalšie dôkazy pre rozhodnutie
v predmetnej veci. V rozhodnutí pritom však nesmú absentovať dôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí
byť presvedčivé, preskúmateľné a musí obsahovať náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.

O trovách tohto odvolacieho konanie rozhodne súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.