Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/415/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409206777
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4409206777.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Milan Komlóši, Hurbanova 833/25, Vráble, IČO: 18
023 606, zastúpený JUDr. Libušou Péteriovou, advokátka, so sídlom Farská 1, Nitra, proti povinnému:
WEST CARGO LINE, spol. s r.o., so sídlom Továrenská 1, Štúrovo, IČO: 36 537 527, o vymoženie sumy
2.621,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 10Er/403/2009-17 zo dňa 4. augusta 2011, v časti trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Er/403/2009-17 zo dňa 4. augusta 2011
v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Zároveň poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom exekútorského úradu
1. mája 1053, Vráble, náhradu trov exekúcie nepriznal. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z

účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení
exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie
súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenia § 197 ods. 1 a § 203 ods. 1 a 2 Exekučného

poriadku.

Uviedol, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, nakoľko nastal iný dôvod, pre ktorý nie je
možné exekúciu vykonať. Týmto je výmaz povinného z obchodného registra. Z výpisu z obchodného
registra mal súd prvého stupňa za preukázané, že dňa 27.03.2010 došlo ex offo k výmazu povinného,
nakoľko uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR/18/2007-94 zo dňa 25.01.2010, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 12.03.2010 bola zrušená spoločnosť WEST CARGO LINE, spol. s r.o. bez likvidácie
a následne dňa 01.06.2011 vymazaná z obchodného registra.

Vo vzťahu k náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa uviedol, že skúmal splnenie zákonných
predpokladov na uloženie povinnosti uhradiť trovy exekúcie oprávnenému, keďže došlo k zastaveniu
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku, čo má za následok nemožnosť uloženia oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa sa preto musel vysporiadať s otázkou zavinenia
oprávneného na zastavení exekúcie oprávneným a či ho teda možno zaviazať na náhradu trov podľa
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Ďalej súd prvého stupňa dospel k záveru, že v situácii, keď
povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, zastavenie nijakým spôsobom
nezavinil oprávnený, nakoľko zánik obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného registra nemohol

predpokladať ani predvídať. Konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku nie je možné
vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto,že súdny exekútor nemôže niesť trovy sám. Záverom poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 272/08, v ktorom ústavný súd konštatoval, že súdny exekútor vystupuje pri svojej
činnosti v postavení podnikateľa. Rovnako poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. III. ÚS 432/08-16, v ktorom ústavný súd konštatoval, samotná skutočnosť, že v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,
nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej
miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.

O trovách konania rozhodol podľa § 251 ods. 4 OSP k § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor, v časti výroku o náhrade trov exekúcie, v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Konštatoval, že činnosť súdneho exekútora má špecifickú povahu,
účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti, určenej v exekučnom titule, za
splnenia zákonom stanovených podmienok a pod zákonnou kontrolou. Ide o konanie vykazujúce

znaky sporového konania, kde proti sebe stoja oprávnený a povinný. Mal za nelogické, aby súdnemu
exekútorovi z dôvodu vymáhania pohľadávky oprávneného vznikli náklady, ktoré bude nútený znášať
sám. Poznamenal, že oprávnený po procesnej stránke zavinil zastavenie konania, pretože ak by
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal, nezačalo by sa exekučné konanie a súdnemu
exekútorovibynevzniklianinákladyvsúvislostistýmtoexekučnýmkonaním.Dodal,žeoprávnenýznáša

trovy exekúcie v prípade nemajetnosti povinného alebo zastavenia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 31/04-30 zo dňa 17.12.2004, podľa ktorého sa náhrada trov konania, ktorá patrí súdnemu
exekútorovi po zastavení súdnej exekúcie, považuje za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným
výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd priznal

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie a povinnosťou ich úhrady zaviazal oprávneného.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), t. j v časti výroku o náhrade trov exekúcie
a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 01.06.2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého
stupňa dňa 08.06.2009 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom exekútorského

úradu 1. mája 1053, Vráble, poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia
- Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 14Cb 43/06-40 zo dňa 07.07.2006. Písomným podaním,
doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.12.2010 súdny exekútor návrhol zastavenie exekúcie podľa § 57
Exekučného poriadku z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra a na náhradu trov exekúcie
vo výške 70,44 eura žiadal zaviazať oprávneného. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté

uznesenie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 196 citovaného zákona, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 citovaného zákona, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 199 citovaného zákona, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za

stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzalazistil,ženiejevovýrokuvecnesprávne.Ajnapriekskutočnosti,žeodvolacísúdpreskúmal
napadnuté rozhodnutie iba v časti výroku týkajúcej sa náhrady trov exekúcie, je potrebné poznamenať (z
hľadiska dôležitosti pre ďalšie rozhodovanie), že súd prvého stupňa nesprávne zastavil exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko súd mal správne aplikovať ustanovenie § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku.

V predmetnej exekučnej veci uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR/18/2007-94 zo dňa
25.01.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2010, bola obchodná spoločnosť WEST CARGO
LINE, spol. s r.o. zrušená bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu v Nitre sa vymazala
dňom 27.03.2010. Odvolací súd vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie poukazuje na

ustanovenie § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka podľa ktorého, súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení
spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný
majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora,
rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. V prípade, ak súd pred vydaním rozhodnutia
o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu

primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (§
68 ods. 9 prvá veta citovaného zákona). Už samotná skutočnosť, že v tomto prípade súd rozhodol o
zrušení spoločnosti práve bez likvidácie nasvedčuje zisteniu o tom, že spoločnosť nemala obchodný
majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora
(spoločnosť teda nemala obchodný majetok). Súd prvého stupňa mal preto exekúciu zastaviť z dôvodu

uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku bolo nesprávne.

Súd prvého stupňa vzhľadom na nesprávne vyhodnotenie dôvodov zastavenia exekúcie následne
nesprávne rozhodol aj o trovách exekúcie konštatujúc, že keďže došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nemožno uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie
podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom oprávnený zastavenie exekúcie nijakým spôsobom ani
nezavinil, keďže zánik obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného registra nemohol predpokladať
ani predvídať.

Povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 ods. 1 a 2
Exekučného poriadku). Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť
zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť
oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je však určitá

forma procesného zavinenia oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo nedostatok
majetku povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší len ak, súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne preskúma
podmienky uvedené v § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a rozhodne o trovách exekúcie v zmysle

vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.

Súdprvéhostupňa,ktorémusavecpodľa§221ods.2OSPvracianaďalšiekonanie,jeviazanýprávnym
názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.