Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114203008
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114203008.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: TT-KOMFORT

s. r. o., Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, proti žalovanému: Q. Z., narodený XX. X. XXXX,
bytom A. XX, R., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou A. D., zamestnankyňou
tunajšieho súdu, o zaplatenie 200,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 16Ro/40/2014-16 zo dňa 5. 3. 2014.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,96 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 4. 2. 2014 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 200,96
eur, úroku z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 200,96 eur od 5. 2. 2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

Súdvydaldňa5.3.2014platobnýrozkazč.k.16Ro/40/2014-16,ktorýmnávrhuvcelomrozsahuvyhovel.

Uznesením č. k. 8C/111/2014-25 zo dňa 4. 6. 2014 súd ustanovil na konanie opatrovníčku, nakoľko sa

nepodarilo zistiť miesto ich súčasného pobytu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom založených listinných
dokladov, najmä návrhom zo dňa 31. 1. 2014, nájomnou zmluvou zo dňa 5. 5. 2009, vyúčtovaním
nákladov na služby zo dňa 16. 5. 2013, úradným záznamom o vyprataní a odovzdaní bytu zo dňa
22. 3. 2012, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav, keď pojednával
v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Žalobca uviedol, že s domáha zaplatenia žalovanej sumy spolu s príslušenstvom o titulom vydania

bezdôvodného obohatenia. Žalovaný užíval predmetný byt aj v období od 1. 1. 2012 do 22. 3. 2012, keď
predtým mu skončil nájom k 30. 4. 2012. Nová zmluva uzavretá nebola.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 5. 5. 2009 vyplýva, že účastníci sa dohodli, že žalobca ako prenajímateľ
prenecháva žalovanému ako nájomcovi byt č. XX, na ulici Z. L., v R. na dobu určitú do 30. 4. 2010.Z vyúčtovania nákladov na predmetný byt za obdobie 1. 1. 2012 do 22. 3. 2012 vyplýva výška nedoplatku
200,96 eur.

Podľa ustanovenia § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak platobný rozkaz nemožno doručiť

čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz
týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1 O. s. p.). Súd zruší platobný
rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie
končí.

Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanému súd zrušil vydaný platobný rozkaz.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení.

Vychádzajúc zo skutkových zistení bolo v prejednávanej veci nesporné, že Mesto Trnava je vlastníkom
bytového domu nachádzajúceho sa na ulici Z., R., v ktorom sa nachádza byt číslo XX. Správu bytového
domu, ako i bytov v ňom nachádzajúcich, vykonáva žalobca, ktorý bol zriadený pre výkon správy majetku
Mesta Trnava, s poukazom na čo je žalobca v predmetnom spore aktívne legitimovaný. Rozsudkom

tunajšieho súdu číslo konania 16C 7/2011 zo dňa 20. 1. 2011 bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného
vypratať predmetný byt z dôvodu skončenia nájomného pomeru. Žalovaný predmetný byt vypratal dňa
22. 3. 2012. Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 1. 1. 2012 - 22. 3. 2012
predstavovalo sumu 200,96 eur.

Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Žalovaný

užíval predmetný byt bez právneho dôvodu, ktorým užívaním nehnuteľnosti - predmetného bytu
vlastnícky patriacemu Mestu Trnava bez toho, aby s ním, resp. so žalobcom vykonávajúcim správu
majetku Mesta Trnava, mal uzatvorenú nájomnú či inú zmluvu, získal žalovaný bezdôvodné obohatenie.
V prejednávanej veci ide tak o prípad získania bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho
dôvodu s tým, že samotné plnenie, ktorým tak došlo k presunu majetkovej hodnoty z majetkovej sféry

žalobcu do sféry žalovaného, spočívalo v užívaní predmetného bytu a nedostatok právneho dôvodu
na plnenie spočíval v tom, že žalobca plnil neexistujúci záväzok voči žalovanému, nakoľko žalobca
nebol k žalovanému v žiadnom právnom vzťahu, rovnako nekonal za iného. Získaním neoprávneného
majetkového prospechu žalovaným na úkor žalobcu vznikol občianskoprávny zodpovednostný vzťah
medzižalovanýmažalobcomzbezdôvodnéhoobohatenia,obsahomktoréhozodpovednostnéhovzťahu

je povinnosť žalovaného vydať získané bezdôvodné obohatenie a oprávnenie žalobcu ako subjektu,
na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia.
Predmetom konania je tak nárok žalobcu na zaplatenie vyúčtovania nákladov za užívanie predmetného
bytu za obdobie od 1.1. 2012 do 22.3. 2012, keď žalobca požadoval jeho zaplatenie vo výške
skutočných nákladov, ktorý vznikli s užívaním predmetného bytu, ktorý by inak bol prenajímaný. Výšku

bezdôvodnéhoobohateniaspočívajúcehovužívanípredmetnéhobytubezexistencieplatnejnájomnejči
inej zmluvy alebo iného titulu, resp. bez právneho dôvodu, súd určil peňažnou čiastkou, ktorá zodpovedá
čiastke skutočne vyčíslených nákladov za užívanie predmetného bytu, ktoré by nájomca za obvyklých
okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. S prihliadnutím k všetkým vyššie uvedeným
skutočnostiam súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 200,96 eur vyhovel, keďže považoval uplatnený

nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodný vychádzajúc tak zo všeobecne platnejprávnej zásady, že nikto sa nemá bez právneho dôvodu obohacovať na úkor iného a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho výška úrokov je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úrok z omeškania možno priznať žalobcovi iba od toho času, kedy sa dlžník, t. j. žalovaný dostal
do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri bezdôvodnom obohatení nie je ustanovený čas

plnenia, treba podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný bezdôvodné
obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. V prejednávanej veci žalobca
nepreukázal kvalifikované požiadanie žalovaného o vrátenie bezdôvodného obohatenia, a preto súd
žalobcovi nepriznal úrok z omeškania a v návrh v časti úroku z omeškania ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.