Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoPr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111243994
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111243994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej navrhovateľa: F.. P. Š., J. XX.XX.XXXX, G. Z.
Z. Č..XXXX/XX, Y. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava,
o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie
navrhovateľa, odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 6Cpr 3/2011 - 345 zo dňa

21.októbra 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru č.p.:
OU-PP-6-30/2011 daná odporcom - služobným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a
doručená navrhovateľovi dňa 9. augusta 2011 je neplatná. Odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 8.721,45 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo

zvyšku / navrhovateľ sa domáhal náhrady mzdy vo výške 24.226,25€ / prvostupňový súd návrh zamietol
a rozhodol, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 4, § 46 ods. 1, 2, § 47 písm. b/ , § 48 ods.
1,2,3, § 52 ods. 3, § 56, § 120, § 125 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, ustanoveniami § 38
ods. 1, § 74, § 77 Zákonníka práce v znení v čase výpovede, keď vyhodnotil vykonané dôkazy dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

výpoveďou č.p.: OU-PP-6-30/2011 daná odporcom navrhovateľovi dňa 9. augusta 2011 je dôvodný a
preto návrhu vyhovel. Navrhovateľovi bola výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru doručená na
pracovisku dňa 09.08.2011. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Navrhovateľ zákonom
stanovenú lehotu na uplatnenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou v
zmysle § 77 Zákonníka práce dodržal. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou bolo
navrhovateľovi doručené dňa 09.08.2011 na pracovisku, výpovedná doba dva mesiace začala plynúť
dňom 01.09.2011 a uplynula dňa 31.10.2011. Navrhovateľ podal návrh na určenie neplatnosti skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou dňa 27.12.2011. Skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru výpoveďou bolo prerokované s zástupcami Odborového zväzu polície v SR, Základná
organizácia č. 8/65 pri Sekcii KM a CO MVM SR dňa 22.07.2011 (zástupcami zamestnancov) v zmysle
§ 74 ods. 1 Zákonníka práce dňa 31.05.2011. Podmienkou použitia výpovedného dôvodu v zmysle §
47 písmeno b/ Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a
služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. K zrušeniu

štátnozamestnaneckého miesta môže dôjsť v dôsledku organizačnej zmeny. Organizačná zmena prijatá
za účelom zefektívnenia práce môže spočívať vo vnútorných organizačných zmenách za účelom
znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce ale i v zmene skladbyzamestnancov z hľadiska profesií a kvalifikácie. Nie je teda vylúčené, aby zamestnávateľ pri nedostatku
zamestnancov určitej profesie alebo kvalifikácie uzavieral pri organizačných zmenách nové pracovné
pomery, a tým zvyšoval počet zamestnancov, a súčasne aby zrušil iné štátnozamestnanecké miesta.

Rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa štátnozamestnanecké miesto zruší nie je
súd oprávnený preskúmavať a služobný úrad nie je zákonom obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s
ktorým štátnym zamestnancom štátnozamestnanecký pomer skončí. Aj v prípade, ak pracovnú činnosť
rovnakého druhu, ktorá sa stala pre zamestnávateľa nadbytočná, vykonáva viacero zamestnancov, o
výbere štátneho zamestnanca, s ktorým skončí štátnozamestnanecký pomer, rozhoduje služobný úrad

výlučne sám a súd tiež nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať. Zákon nevyžaduje, aby
sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď. Musí však byť o nej
určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že štátnozamestnanecké miesto sa ruší resp.
bolo zrušené.
Prvostupňový súd ďalej uviedol, že sa zaoberal skutočnosťou či u odporcu došlo k organizačnej
zmene v dôsledku, ktorej došlo zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta, na ktoré bol navrhovateľ

zaradený. Dňa 30.06.2011 bol vydaný personálny rozkaz ministra vnútra SR číslo 257 na zabezpečenie
kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služobných činností na útvaroch Ministerstva vnútra SR podľa,
ktorého minister vnútra vykonal okrem iného dňom 1. septembra 2011 organizačné zmeny v tabuľke
zloženia počtov Sekcia integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu MV SR a dňom
1. augusta 2011 vydal tabuľku zloženia počtov Odbor vedecko-technického rozvoja MV SR a uložil

generálnym riaditeľom a vedúcim, ktorí obdržali personálny rozkaz, aby zabezpečili jeho realizáciu. Z
dôvodovej správy vyplýva, že generálny riaditeľ sekcie integrovaného záchranného systému a krízového
manažmentu MV SR navrhol s účinnosťou od 1. septembra 2011 za účelom vytvorenia podmienok
pre reštrukturalizáciu sekcie integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu MV SR
a plnenie nových odborne náročných úloh vykonať organizačné a systemizačné v tabuľkách zloženia

počtovsekcie./1zmeniťnázovsekciena"sekciuintegrovanéhozáchrannéhosystémuacivilnejochrany
MV SR; 3. zmeniť názov odboru civilnej ochrany obyvateľstva na "odbor civilnej ochrany a krízového
riadenia"; 4. zmeniť názvy oddelení na organizačnom odbore, na odbore integrovaného záchranného
systému a na odbore civilnej ochrany a krízového riadenia/. Navrhovateľ bol rozhodnutím o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru - trvalé preloženie Č.p.:OU-32-335/1-PR-2007 zo dňa 31.08.2007 s

účinnosťou od 01.09.2007 trvale preložený zo štátnozamestnaneckého miesta funkcia: štátny radca,
odbor štátnej služby: 1.08 krízové riadenie, pravidelné miesto výkonu štátnej služby: odbor krízového
plánovania a hospodárskej mobilizácie úradu krízového manažmentu MV SR, Pribinova 2, Bratislava na
štátnozamestnanecké miesto: funkcia: hlavný štátny radca, odbor štátnej služby: 1.08 Krízové riadenie,
pravidelné miesto výkonu štátnej služby: oddelenie krízového riadenia odboru krízového manažmentu

sekcie krízového manažmentu a civilnej ochrany MV SR, Pribinova 2, Bratislava. Podľa tabuľky zloženia
a počtov k 31.08.2011 štátnozamestnanecké miesto ID 3363 hlavný štátny radca, platová trieda 10,
miesto výkonu Bratislava, teda štátnozamestnanecké miesto, ktoré navrhovateľ zastával, bolo na Sekcii
integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu, Odbor: Integrovaného záchranného
systému, oddelenie krízového riadenia.

Prvostupňový súd mal za preukázané, že rozhodnutím ministra vnútra SR došlo v zmysle § 5
ods. 5 zákona č. 575/2001 Z.z. k zmene organizačného poriadku s účinnosťou od 01.09.2011. K
prijatiu rozhodnutia ministra podľa vyjadrenia odporcu došlo z dôvodu zefektívnenia zabezpečenia
úloh integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany. Zmenené bolo nielen členenie sekcie
záchranného systému a civilnej ochrany, ale aj jej úlohy. Uvedeným došlo k zrušeniu viacerých

organizačných útvarov na sekcii a tým aj k zrušeniu niektorých štátnozamestnaneckých miest pričom
toto tvrdenie nebolo nijakým spôsobom vyvrátené resp. nebol preukázaný opak. Prvostupňový súd
skúmal platnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu či boli splnené hmotnoprávne
predpoklady podľa § 47 písmeno b) zákona o štátnej službe teda či odporca splnil povinnosť ponúknuť
navrhovateľovi iné voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré v čase podania výpovede mal. Ide o

hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede zo strany služobného úradu, ktorá musí byť splnená ešte
pred daním výpovede štátnemu zamestnancovi. Splnenie tejto podmienky musí preukázať služobný
úrad. Služobný úrad teda musí štátnemu zamestnancovi ponúknuť iné vhodné štátnozamestnanecké
miesto, ktoré je k dispozícii v dobe výpovede. Ponuku iného štátnozamestnaneckého miesta musí
služobný úrad vykonať pred tým ako dá štátnemu zamestnancovi výpoveď, musí tu byť časová

postupnosť. Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa štátnemu
zamestnancovi dáva výpoveď. Musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo
nepochybné, že zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa
nadbytočným. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa,jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím
o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť práce. Pri ponuke štátnozamestnaneckého
miesta neprichádza do úvahy ktorékoľvek štátnozamestnanecké miesto, ale iba v odbore štátnej služby,

kde dovtedy navrhovateľ vykonával funkciu štátneho zamestnanca. Pokiaľ ust. § 47 písm. d) Zákona
o štátnej službe hovorí o zaradení na tú istú funkciu obsahuje v zátvorke spresnenie (§ 29 ktoré
ustanovenie upravuje platovú triedu tej ktorej funkcie). Navrhovateľ bol zaradený vo funkcii hlavný
štátny radca. Každá funkcia podľa § 29 má pridelenú platovú triedu. Navrhovateľovi teda mala byť
ponúknutá funkcia hlavný štátny radca.

Prvostupňový súd vo vzťahu ku skúmaniu či odporca mal v čase skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru s navrhovateľom iné voľné štátnozamestnanecké miesto mal zato, že odporca
neuniesol dôkazné bremeno, že v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru iné voľné
štátnozamestnanecké miesto nemal. Odporca v rámci uvádzania dôvodov, pre ktoré novovytvorené
štátnozamestnanecké miesto ID 3363 na Sekcii integrovaného záchranného systému a civilnej
ochrany MV SR, oddelenie stratégii a systémovej podpory neponúkol navrhovateľovi uviedol,

že toto štátnozamestnanecké miesto nemalo charakter iného vhodného štátnozamestnaneckého
miesta, nakoľko došlo k zmene obsahu činnosti pôvodného štátnozamestnaneckého miesta a aj
k zmene pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, došlo k zmene opisu činnosti a bola
zapracovaná aj požiadavka znalosti aspoň jedného svetového jazyka, ktorú navrhovateľ nespĺňal.
Prvostupňový súd mal za preukázané, že organizačnou zmenou vykonanou u odporcu došlo k

zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta pre evidenčné účely označeného v tabuľke počtov ako
ID 3363, štátnozamestnaneckého miesta, ktoré zastával navrhovateľ na Sekcii integrovaného
záchranného systému a krízového manažmentu, Odbor: Integrovaného záchranného systému,
oddelenie krízového riadenia a zároveň, že bolo vytvorené štátnozamestnanecké miesto na Sekcii
integrovanéhozáchrannéhosystémuacivilnejochranyMVSR,oddeleniestratégiiasystémovejpodpory

a to štátnozamestnanecké miesto ID 3363 hlavný štátny radca, platová trieda 10, miesto výkonu
Bratislava. Porovnaním opisu činností pred vykonanou organizačnou zmenou a po jej vykonaní je
zrejmé, že zostala zachovaná funkcia hlavný štátny radca, platová trieda 10, opis najnáročnejšej
činnosti, kvalifikačné predpoklady a na viac boli zrušené špeciálne požiadavky na výkon práce, keď pred
vykonaním organizačnej zmeny bola stanovená špeciálna požiadavka na výkon práce a to oprávnenie

na oboznamovanie sa s utajenými skutočnosťami pre stupeň Dôverné a ovládanie práce s osobným
počítačom.Povykonanejorganizačnejzmenedošlokzmenevosobitnýchkvalifikačnýchpredpokladoch
a to znalosť 1 svetového jazyka. Odporca teda mal v čase skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a to práve novovytvorené štátnozamestnanecké
miesto. Odporca nepreukázal dôvody, pre ktoré by novovytvorené štátnozamestnanecké miesto

ID 3363 na Sekcii integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany MV SR, oddelenie
stratégii a systémovej podpory a to štátnozamestnanecké miesto nebolo vhodné. Ako je uvedené
vyššie išlo o totožné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a s tou istou
funkciou. Navrhovateľ bol zaradený do 10 platovej triedy a táto bola stanovená i na novovytvorenom
štátnozamestnaneckom mieste a podľa prílohy 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe 10. platová

trieda predpokladá funkciu hlavný štátny radca a kvalifikačný predpoklad vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa čo navrhovateľ spĺňal. Navrhovateľ tiež v konaní preukázal splnenie osobitného
kvalifikačného predpokladu a to znalosť cudzieho jazyka, keď uviedol, že angličtinu ovláda a predložil
osvedčenie o získanom vzdelaní s celoštátnou platnosťou zo dňa 03.04.2008 o absolvovaní jazykovej
prípravy zamestnancov verejnej správy - anglický jazyk pre začiatočníkov a certifikát o jazykovej

skúške. Podľa zoznamu voľných štátnozamestnaneckých miest u odporcu mal odporca voľné i ďalšie
štátnozamestnanecké miesta s platovou triedou 10, kvalifikačným predpokladom vysokoškolského
vzdelania II. stupňa a s miestom výkonu práce v Bratislave ako to vyplýva z odporcom predložené
zoznamu voľných štátnozamestnaneckých miest a to miesto Id 13 na odbore parlamentnej, vládnej
agendy a poradenských činností oddelenie poradenských činností, na odbore zahraničnej pomoci,

na Sekcii integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu oddelenie medzinárodnej
spolupráce a financovania. Prvostupňový súd mal za preukázané, že odporca mal iné vhodné
voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré však navrhovateľovi neponúkol a zároveň v konaní nebolo
preukázané, že by navrhovateľ s trvalým preložením nesúhlasil a že by sa so služobným úradom -
odporcom dohodol inak, návrhu navrhovateľa z dôvodu, že neboli splnené podmienky § 47 písmeno b)

zákonač.400/2009Z.z.oštátnejslužbevyhovelaurčil,ževýpoveď zoštátnozamestnaneckéhopomeru
č.p.: OU-PP-6-30/2011 daná odporcom - služobným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a
doručená navrhovateľovi dňa 9. augusta 2011 je neplatná.V časti náhrady mzdy svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 79 ods. 1, 2,
§ 251i ods. 4 Zákonníka práce, ustanoveniami § 55, § 56 zákona č. 400/2009 Z,z, o štátnej službe,
keď uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zároveň domáhal aj náhrady mzdy a to vo výške 969,05 €

mesačne od 01.11.2011 a to až do času, keď odporca mu umožní pokračovať v práci. Rozhodné obdobie
pre priznanie nároku na náhradu mzdy prvostupňový súd určil obdobie od 01..11.2011 teda odo dňa
uplynutia výpovednej doby, keď navrhovateľ listom zo dňa 27.10.2011 oznámil odporcovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní a to za dobu 9 mesiacov v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce v znení do
31.12.2012. Navrhovateľ mal v čase pred daním výpovede funkčný plat vo výške 1.390,50 € ako to

vyplýva z oznámenia o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca a teda by mu patrila
náhrada spolu vo výške 12.514,50 € (9 x 1.390,50 €). Navrhovateľ si však uplatnil náhradu mzdy vo
výške 969,05 eur za mesiac a keďže súd nemôže priznať viac ako si navrhovateľ uplatnil a tak priznal
navrhovateľovi spolu náhradu mzdy vo výške 8.721,45 €. Prvostupňový súd s odkazom na ustanovenie
§ 153 ods. 2 O.s.p. viazaný návrhom účastníka konania - ktorý nesmie prekročiť priznal navrhovateľovi
náhradu mzdy vo výške 8.721,45 € a zamietol návrh v časti uplatnenej náhrady za obdobie nad 9

mesiacov, nakoľko podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce účinného do 31.12.2012 patrí náhrada mzdy
len za 9 mesiacov.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu v konaní, ale
úspešnému navrhovateľovi v konaní náhradu trov konania nepriznal nakoľko navrhovateľ si právo na
náhradu trov konania výslovne neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporca.
Odvolanie navrhovateľa smerovalo proti výroku, ktorým prvostupňový súd návrh vo zvyšku zamietol
a navrhovateľ žiadal aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže odporcu
k povinnosti zaplatiť mu čistý príjem funkčných platov - náhradu mzdy za obdobie od 1.11.2011 do
30.11.2013 vo výške 24.226,25€. Vo svojom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nesprávne právne

posúdil vec v napadnutej časti podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce , keď mal správne právne posúdiť
vec podľa hmotnoprávneho predpisu pre určenie, realizáciu práv a povinností štátneho zamestnanca v
štátnozamestnaneckom pomere, resp. pri jeho neplatnom skončení, t. j. podľa § 55 zákona č. 400/2009
Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Postup
súdu aplikovaním § 79 ods. 2 v spojení s § 79 ods. 1 Zákonníka práce je právne nesprávny, pretože ide o

nenáležité, neprimerané použite § 79 ods. 2 Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy v spojení
s ustanovením § 120 zákona č. 400/2009 Z. z., ktoré ustanovenie konkrétnym spôsobom neurčuje,
ktorý odsek § 79 Zákonníka práce je možné primerane použiť na štátnozamestnanecké vzťahy, keď v
mnohých ustanoveniach je takáto konkretizácia odsekov niekoľkokrát určená. Aplikovaním ustanovenia
§ 79 ods. 2 dochádza k porušeniu jeho práv ako štátneho zamestnanca, keď ustanovenie § 55 zákona

č. 400/2009 Z. z. (hmotnoprávneho predpisu pre štátneho zamestnanca v štátnozamestnaneckom
pomere)totižnijakýmspôsobomčasovonelimitujeobdobieposkytnutiafunkčnéhoplatu(náhradu mzdy)
zdôvoduneplatnéhoskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeru. Ustanovenie§55zákonač.400/2009
Z. z. ako hmotnoprávneho predpisu má prednosť pred ustanovením § 79 ods. 2 Zákonníka práce a
prvostupňový súd pri neakceptovaní tejto prednosti hmotnoprávneho predpisu zásadným spôsobom

nesprávne právne posúdil vec v napadnutej časti výroku v rozsudku. Ďalej uviedol, že si v súlade s
ustanovením § 55 zákona č. 400/2009 Z. z. uplatňoval nárok na funkčný plat, funkčné platy - náhradu
mzdy od 1. 11. 2011 až do času umožnenia pokračovania v štátnozamestnaneckom pomere, a to v
petite návrhu žaloby, ako aj v návrhu navrhovateľovej záverečnej reči a z citovaných textov je zrejmé,
že si neuplatňoval len náhradu mzdy vo výške 969,05 € za mesiac (čistý príjem - čistá mzda jeho

funkčného platu), ale si uplatňoval aj funkčný plat - funkčné platy, a to od 1. 11. 2011 až do času kedy mu
bude zo strany odporcu umožnené pokračovať v štátnozamestnaneckom pomere. Vyplácaný funkčný
plat štátneho zamestnanca (podľa dokumentu „Oznámenie o výške a zložení funkčného platu štátneho
zamestnanca“) nie je jeho čistý príjem, ale hrubý príjem. Po odpočítaní všetkých zrážok vo forme
príslušných sociálnych odvodov a daní, je štátnemu zamestnancovi v rámci funkčného platu vyplácaný

jeho čistý príjem - čistá mzda a nie hrubý príjem - hrubá mzda. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
ohľadne funkčného platu je zrejmé, že neobstojí konštatovanie okresného súdu, že „Navrhovateľ mal
v čase pred daním výpovede funkčný plat vo výške 1.390,50 € ako to vyplýva z oznámenia o výške a
zložení funkčného platu štátneho zamestnanca a teda by mu patrila náhrada spolu vo výške 12.514,50
€ (9 x 1.390,50 €)“, pretože funkčný plat v sume 1.390,50 € bol jeho hrubý príjem a nie čistý príjem.

Navrhovateľ ďalej namietal, že okrem porušenia jeho práv štátneho zamestnanca podľa
hmotnoprávneho všeobecne záväzného právneho predpisu - zákona č. 400/2009 Z. z. došlo v
napadnutej časti výroku rozsudku aj k porušeniu jeho ľudského práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a to z dôvodu, že nebola v napadnutej časti výroku vecspravodlivo prejednaná, a to hlavne neaplikovaním § 55 zákona č. 400/2009 Z. z. (tiež aj § 59 ods. 1
písm. b/ a § 81 písm. a/ zákona č. 400/2009 Z. z.) ako aj nedodržaním primeranej lehoty prejednania,
ktorá bola v trvaní až 22 mesiacov, napriek skutočnosti, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva sa z hľadiska rýchlosti vyžaduje „osobitná rýchlosť“ konania aj v pracovnoprávnych sporoch.
V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v napadnutej časti výroku rozsudku okresného súdu,
by mu v prípade jeho právoplatnosti vznikla od 1. 11. 2011 do 30. 11. 2013 finančná škoda vo výške
15.504,80 (25 - 9 t. j. neposkytnutie 16 funkčných platov - čistého príjmu, resp. čistej mzdy - 16 x 969,05
€) a ony by v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy č. 460/1992 Zb. mal právo žiadať o náhradu predmetnej

finančnej škody.
Odporcu svojím odvolaním napadol rozsudok okrem výroku, ktorým prvostupňový súd návrh zamietol
a žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobný návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietne. Vo svojom odvolaní poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku a uviedol,
že štátnozamestnanecké miesto označené po organizačnej zmene ako ID 3363 nie je totožné so
štátnozamestnaneckým miestom označeným ako ID 3363, na ktorom navrhovateľ vykonával štátnu

službu, pred organizačnou zmenou nie je totožné. Na osobnom pohovore dňa 3. 8. 2011 informoval
navrhovateľa, že organizačnou zmenou došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom
vykonával štátnu službu, a že štátnozamestnanecké miesta, ktoré boli u neho voľné, resp. dočasne
uvoľnené, nie sú také, ktoré majú charakter iného vhodného štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom
by navrhovateľ mohol vykonávať štátnu službu na základe trvalého preloženia u odporcu. Rovnako

navrhovateľa oboznámil s tým, že nemá ani iné štátnozamestnanecké miesto, na ktorom by mohol
vykonávať štátnu službu. Keďže k dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo, bol
nútený skončiť štátnozamestnanecký pomer žalobcu výpoveďou.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý mala zato, že v rámci totožnosti boli
zachované všetky, t. j. aj ďalšie atribúty štátnozamestnaneckého miesta označené ako ID 3363 pred

vykonanou organizačnou zmenou a po jej vykonaní ako napr. KF, t. j. kód funkcie 24503, CHP, t j.
charakter práce - 2421, MVS, t. j. miesto výkonu služby - Bratislava, KZAM, t. j. klasifikácia zamestnaní
- 242103. Odporca mal k dispozícii vhodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré mu mohol ponúknuť,
t. j. už okresným súdom spomínané novovytvorené štátnozamestnanecké miesto ID 3363 hlavný
štátny radca PT 10, a to konkrétne na oddelení stratégii a systémovej podpory organizačného odboru

sekcie integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany MV SR. V rámci splnenia osobitného
kvalifikovaného predpokladu, t. j. znalosť 1 svetového jazyka on preukázal okrem znalosti anglického
jazyka aj znalosť ruského jazyka. Ďalej zdôraznil, že novovytvorené štátnozamestnanecké miesto ID
3363 ktoré bolo pre neho vhodné pre vykonávanie štátnej služby bolo voľné v čase výpovednej lehoty
od 1. 9. 2011 do 31. 10. 2011. Vzhľadom na nespochybniteľnú argumentáciu súdu, vyplývajúcu z jeho

rozsudku v časti odôvodnenie, v otázke totožnosti predmetného štátnozamestnaneckého miesta, pred
a po organizačnej zmene, ako aj v otázke iného vhodného štátnozamestnaneckého miesta a tiež na
základe skutočností a dôkazov, ním uvedených je zrejmé, že odvolanie odporcu je bezdôvodné.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.,(rozsudokbolodvolacímsúdomverejne
vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa ani
odporcu nie je dôvodné.
Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníplatnomaúčinnomdo31.8.2011/ďalejlen„zákona“/naštátnozamestnaneckévzťahysavzťahuje

Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 46 ods. 1 písm. b) citovaného zákona štátnozamestnanecký pomer možno skončiť výpoveďou.
Podľa § 47 ods. 1 písm. b) citovaného zákona služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi
výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho
zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým

preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.
Podľa § 52 ods. 3 citovaného zákona písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru na základe zákona, ktoré vydá vedúci úradu, obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa § 55 ods. 3 citovaného zákona ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto

zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme 41) alebo vykonával
inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby,
za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončeniaštátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi
tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.
Podľa § 56 citovaného zákona ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3. Ak podľa právoplatného
rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky
štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého
pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 55.

Podľa § 114 ods. 2 citovaného zákona ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo
na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom
zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu
zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
Podľa § 114 ods. 3 citovaného zákona ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie

sa tým čistý funkčný plat. Čistý funkčný plat sa zisťuje u štátneho zamestnanca z funkčného
platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v
nezamestnanosti, zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti vypočítaných
podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa čistý funkčný
plat zisťuje.

Podľa § 120 citovaného zákona na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia §
10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1, 2, 3, 5 a 8, § 52, § 55
ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 až 5, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72,
§ 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3 a 5, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86
až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117,

§ 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7, § 156, § 157
ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192
až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce platného a účinného do 30.11.2011 / ďalej len „ Zákonník práce“/ ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer

okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do

času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.
Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov.
Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa vzhľadom na

vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Prvostupňový súd
vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie zákona č. 400/2009 Z.z.
o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákonníka práce dospel k záveru keď
uvedené skutočnosti medzi účastníkmi ani sporné neboli, že výpoveď bola navrhovateľovi riadne
doručená do vlastných rúk dňa 9.8.2011 a dĺžka výpovednej doby bola zachovaná. Navrhovateľ podal

návrh na určenie neplatnosti výpovede v zákonnej dvojmesačnej lehote uvedenej vo vyššie cit. § 56
zákona č. 400/2009 Z.z., keďže Potvrdenie o štátnej službe mu bolo doručené dňa 31.10.2011 a návrh
na určenie neplatnosti výpovede zo 9.8.2011 podal dňa 27.12.2011. Predmetná výpoveď spĺňa všetky
formálne náležitosti, keďže bola navrhovateľovi daná písomne, s uvedením dôvodu výpovede, ktorý je
jasný a určitý. Výpoveď bola taktiež v súlade s požiadavkami uvedenými v § 74 ods. 1 Zákonníka práce

riadne prerokovaná s odborovým orgánom.
V danom prípade bola pre posúdenie veci a vzhľadom na obranu odporcu v konaní rozhodujúca
otázka, či si odporca voči navrhovateľovi splnil ponukovú povinnosť v zmysle citovaného ust. § 47
ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z.. Splnenie ponukovej povinnosti je hmotnoprávnou podmienkou
výpovede zo strany služobného úradu - odporcu podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009

Z.z.., pričom splnenie tejto povinnosti ešte pred daním výpovede musí v konaní preukázať služobný
úrad ( odporca ). Ak služobný úrad neponúkne štátnemu zamestnancovi pred daním výpovede / t.j. v
čase od rozhodnutia o organizačnej zmene do doručenia výpovede / prechod na inú pre neho vhodnú
prácu, hoci tak urobiť môže, nie je splnená ponuková povinnosť a výpoveď je preto neplatná. Inoupre štátneho zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu,
schopnostiam, kvalifikácii, funkcii štátneho zamestnanca v zmysle § 29 zákona č. 400/2009 Z.z.. Otázku
vhodnostikonkrétnychvoľnýchštátnozamestnaneckýchmiestjenutnévykladaťextenzívne,abysapríliš

zužujúcim výkladom, ktorý by mohol zvádzať zo strany zamestnávateľa k splneniu ponukovej povinnosti
čisto len formalisticky, neobchádzal sledovaný účel a zmysel ponukovej povinnosti zamestnávateľa, ako
jednej z hmotnoprávnych podmienok a predpokladov platného skončenia pracovného pomeru. Takýto
extenzívny výklad zodpovedá aj aktuálnej judikatúre (napr. rozsudok NS SR č. 6Sžo/232/2010 zo dňa
28.09.2011).

Odvolací súd má zato, že prvostupňový súd aj v otázke splnenia si ponukovej povinnosti zo strany
služobného úradu vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a dospel k správnemu právnemu
záveru, že štátnozamestnanecké miesto označené po organizačnej zmene ako ID 3363 je totožné
so štátnozamestnaneckým miestom označeným ako ID 3363, na ktorom navrhovateľ vykonával štátnu
službu, pred organizačnou zmenou a to vzhľadom na porovnanie opisu činností pred vykonanou
organizačnou zmenou a po jej vykonaní z ktorých zrejmé, že zostala zachovaná funkcia hlavný

štátny radca, platová trieda 10, opis najnáročnejšej činnosti, kvalifikačné predpoklady a na viac boli
zrušené špeciálne požiadavky na výkon práce, keď pred vykonaním organizačnej zmeny bola stanovená
špeciálna požiadavka na výkon práce a to oprávnenie na oboznamovanie sa s utajenými skutočnosťami
pre stupeň Dôverné a ovládanie práce s osobným počítačom. Po vykonanej organizačnej zmene došlo
k zmene v osobitných kvalifikačných predpokladoch a to znalosť 1 svetového jazyka, keď navrhovateľ

v konaní preukázal splnenie tohto osobitného kvalifikačného predpokladu a to znalosť cudzieho
jazyka. Odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdu prvého stupňa, že odporca mal voľné i ďalšie
štátnozamestnanecké miesta s platovou triedou 10, kvalifikačným predpokladom vysokoškolského
vzdelania II. stupňa a s miestom výkonu práce v Bratislave ako to vyplýva z odporcom predložené
zoznamu voľných štátnozamestnaneckých miest a to miesto Id 13 na odbore parlamentnej, vládnej

agendy a poradenských činností oddelenie poradenských činností, na odbore zahraničnej pomoci,
na Sekcii integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu oddelenie medzinárodnej
spolupráce a financovania. Odvolací súd v tejto časti poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého
rozsudku s ktorým sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje.
Zhrňujúcuvedenépotomodvolacísúdkonštatuje,žeodporcasinesplnilponukovúpovinnosťpreddaním

výpovede z dôvodu podľa ustanovenia § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. neponúkol navrhovateľovi
žiadne štátnozamestnanecké miesto, ktoré mal v čase dania výpovede k dispozícii a z tohto dôvodu
je potom výpoveď daná navrhovateľovi, ako štátnemu zamestnancovi dňa 9.8.2011 z dôvodu podľa
ustanovenia § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe neplatná.
Prvostupňový súd rovnako správne rozhodol o náhrade mzdy - náhrady funkčného platu v celkovej

výške 8.721,45€, keď vzhľadom na oznámenie navrhovateľa o trvaní na ďalšom zamestnávaní a
trvaní štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 27.10.2011, ktoré bolo odporcovi ako služobnému
úradu doručené dňa 28.10.2011 priznal náhradu mzdy od 1.11.2011 za 9 mesiacov v zmysle §
79 ods. 2 Zákonníka práce, ktorá sa primerane s poukazom na ustanovenie § 120 použije aj na
štátnozamestnanecké vzťahy. Prvostupňový súd mal pri rozhodovaní o náhrade mzdy - náhrady

funkčného platu vychádzať z priemerného čistého funkčného platu za III štvrťrok 2011 vo výške 969,05€
s poukazom na ustanovenie § 114 ods. 3 zákona 400/2009 Z.z. podľa ktorého ak sa na účely výpočtu
peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého
zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý funkčný plat. V tomto smere bola nesprávna jeho úvaha,
že pri náhrade mzdy treba vychádzať z funkčného platu vo výške 1.390,50 €. Prvostupňový súd ale s

poukazom na návrh navrhovateľa a ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého je viazaný návrhom
účastníka konania vychádzal fakticky pri svojom výpočte priemerného čistého funkčného platu za III
štvrťrok 2011 vo výške 969,05€ a preto je rozhodnutie o náhrade mzdy v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.
vo výroku vecne správne.
Nedôvodná je námietka navrhovateľa uvedená v odvolaní, že prvostupňový súd nesprávne právne

posúdil vec v napadnutej časti podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce , keď mal správne právne posúdiť
vec podľa hmotnoprávneho predpisu pre určenie, realizáciu práv a povinností štátneho zamestnanca v
štátnozamestnaneckom pomere, resp. pri jeho neplatnom skončení, t. j. podľa § 55 zákona č. 400/2009
Z. z. a že aplikovanie § 79 ods. 2 je právne nesprávne, pretože ide o nenáležité, neprimerané použite
§ 79 ods. 2 Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy v spojení s ustanovením § 120 zákona č.

400/2009 Z. z., ktoré ustanovenie konkrétnym spôsobom neurčuje, ktorý odsek § 79 Zákonníka práce
je možné primerane použiť na štátnozamestnanecké vzťahy, keď v mnohých ustanoveniach je takáto
konkretizácia odsekov niekoľkokrát určená.Odvolací súd už vyššie uviedol, že ustanovenie § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. deleguje
pôsobnosťou vybraných ustanovení Zákonníka práce. V prípade nárokov z neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru sú to príslušné ustanovenia Zákonníka práce § 77 až 80, t.j. aj

ustanovenie § 79 a to obidvoch odsekov t.j. ods. 1 aj 2, keď v opačnom prípade by bolo rovnako ako
napr. pri ustanovení § 17 výslovne uvedené, že je možné aplikovať len ods. 1 a 3 toho ustanovenia.
Čo sa týka použitia ustanovenie § 55 zákona č. 400/2009 Z.z. , na ktoré sa odvoláva navrhovateľ,
toto ustanovenia špeciálne na rozdiel od Zákonníka práce upravuje situáciu, kedy je možné doplatenie
funkčného platu v prípade neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom

a v prípade, ak k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, znížiť alebo
nepriznať. Konkrétne pôjde o situácie, kedy štátny zamestnanec v čase, za ktorý mu má byť doplatený
funkčný plat, vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, prácu
vo verejnom záujme pre služobný úrad alebo inú závislú prácu pre služobný úrad. Takáto úprava
vychádza z myšlienky, že štátny zamestnanec síce na jednej strane prišiel o prácu, ktorú vykonával
pre štát (služobný úrad), na druhej strane mu však štát (služobný úrad) opätovne poskytol inú prácu.

V prejednávanej veci, navrhovateľ po uplynutí výpovednej doby nevykonával štátnu službu podľa tohto
zákona alebo podľa osobitného predpisu, prácu vo verejnom záujme pre služobný úrad alebo inú závislú
prácu pre služobný úrad a preto aplikácia ustanovenia § 55 zákona č. 400/2009 Z.z. je vylúčená. S
poukazom na uvedené potom ani nemohlo dôjsť k porušeniu jeho ľudského práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako to namietal v odvolaní to z dôvodu, že

nebola v napadnutej časti výroku vec spravodlivo prejednaná, a to hlavne neaplikovaním § 55 zákona
č. 400/2009 Z. z.
Čo sa týka ďalších námietok navrhovateľa uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd nezaoberal,
keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia
relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa

s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS
117/05, IV. ÚS 112/05).
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p.

s poukazom na rovnaký čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní / navrhovateľ bol úspešný v
častiodvolaniapodanéhoodporcom,odporcabolúspešnývčasti odvolaniapodanéhonavrhovateľom/
tak, žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.