Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/321/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712207008
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712207008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Dany

Ferkovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu D. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, proti
žalovanému C. N. X..H..E.. so sídlom v P., A. X. Č.. XX, IČO:XX XXX XXX o zaplatenie 1.465,80 eur, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.4.2013 č.k. 19C 81/2012-100
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.

Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.465,80 eur, ktorej sa žalobca

domáhal na základe zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom pozemku na poľnohospodárske
účely a tvrdenia, že žalovaný si nesplnil zmluvnú povinnosť zaplatiť mu zmluvne dohodnutú odmenu.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že z nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania
dňa 1.1.2008 zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme pôdy na
poľnohospodárske účely na základe ktorej prenajal žalovanému svoje spoluvlastnícke podiely X/XX-
G. z parcely č. XXX/X ornej pôdy o výmere XXXXX m2 s tým, že výmera podielu žalobcu predstavuje
XXXXXm2, s dohodnutou výškou nájmu v sume 500,-Sk za 1 ha pozemku ročne, čo za prenajatú výmeru
predstavuje sumu 545,-Sk ročne. K zmluve boli uzavreté dodatky podľa ktorých sa zmenila výmera

prenajatej plochy a to postupne na výmeru XXXXX m2 a z takejto sumy predstavovalo ročné nájomné
za obdobie od 1.1.2009 42,22 eur ročne.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca v konaní predložil aj Zmluvu o poskytovaní služieb
súvisiacich s nájmom pozemku na poľnohospodárske účely, v ktorej ako poskytovateľ je uvedený on
a ako príjemca žalovaný. Predmetom zmluvy mali byť údržbárske práce, poskytované žalobcom pre
žalovaného na príjazdovej ceste, nachádzajúcej sa na pozemku, ktorý je predmetom nájomnej zmluvy.
Hodnota prác, ktoré boli predmetom zmluvy bola ocenená na sumu 58.880,-Sk ročne.Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní uzavrel, že nebolo preukázané, aby došlo k uzavretiu
takejto zmluvy, táto bola síce vypracovaná písomne, je však podpísaná iba žalobcom a nie je podpísaná
žiadnym zástupcom zo strany žalovaného. Mal teda za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola

platne uzavretá iba jedna zmluva a to zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov vrátane dodatkov.
K tvrdeniam žalobcu o tom, že žalovaný za predchádzajúce obdobie mu poskytol na základe tejto zmluvy
finančné plnenie, súd prvého stupňa uzavrel, že medzi účastníkmi konania prebehli jednania v rámci
ktorých bolo vyhotovených niekoľko návrhov zmlúv, týkajúcich sa pozemku a viacero zmlúv riešenia
vzájomnýchvzťahovvsúvislostisriešenímsituácie,podľaktorejžalovanýmalzáujemusporiadaťvzťahy

k časti pozemkov pod svojimi hospodárskymi budovami, ku ktorým nemal usporiadané vlastníctvo,
pričom žalobca mal byť osobou, ktorá mala zabezpečiť odkúpenie spoluvlastníckych podielov aj od
iných spoluvlastníkov, resp. tento mal aj záujem o odkúpenie prevádzky v uvedených budovách a v tejto
súvislosti mu žalovaný poskytol v 2 prípadoch jednorázové peňažné plnenia.

K tvrdeniam žalobcu, že Zmluva o poskytovaní služieb, súvisiacich s nájmom pozemku nebola zmluvou
s obsahom ktorý je uvedený v jej písomnom vyhotovení, ale v skutočnosti mala byť nájomnou zmluvou

a účastníci takýto postup zvolili z dôvodu, aby ostatní podieloví spoluvlastníci neboli informovaní o
skutočnej výške nájomného, ktorú žalovaný žalobcovi poskytuje. Súd prvého stupňa uzavrel, že ani
toto tvrdenie žalobcu v konaní nebolo preukázané a ak by aj jeho tvrdenie v tomto smere bolo pravdivé,
mal za to, že takáto zmluva by bola zastretým právnym úkonom podľa § 41a ods. 2 Obč. zákonníka
pre platnosť ktorého je potrebné, aby boli splnené zákonné podmienky. Za jednu z nich považuje aj

vôľu účastníkov zmluvného vzťahu, pričom mal za to, že žalovaný poprel, aby mal úmysel zastretý
právny úkon uzavrieť. Bez ohľadu na jeho vôľu však mal za to, že platnosti takejto zmluvy neboli splnené
zákonné podmienky uvedené v zákone č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Mal
totiž za to, že nebola v tomto smere splnená podmienka písomnej formy, keďže takáto zmluva nebola
podpísaná žalovaným a z tejto skutočnosti vyvodil aj absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. S

poukazom na tieto dôvody žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že žiada napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť okresnému súdu na rozhodnutie v zmysle jeho návrhu. V odvolaní uviedol, že skutkové
závery súdu prvého stupňa nepovažuje za správne, keďže má za to, že konatelia žalovaného potvrdili
uzavretie zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely, ktorá bola uzavretá platne a sledoval

sa ňou dohodnutý zámer utajiť pred ostatnými spoluvlastníkmi pozemku skutočnú výšku nájmu, ktorá
bola v skutočnosti premietnutá do Zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom pozemku na
poľnohospodárske účely, teda do tej zmluvy, z ktorej uplatňuje svoj nárok. Ohľadne záverov súdu prvého
stupňa o tom, že aj v prípade pravdivosti jeho tvrdení by išlo o uzavretie tzv. zastretého právneho úkonu,
teda neplatného právneho úkonu uviedol, že považuje jeho záver za nesprávny, keďže za zastretý

právny úkonoznačilZmluvuoposkytovaníslužiebsúvisiacichsnájmompozemkunapoľnohospodárske
účely, v ktorej bola dohodnutá reálna cena za prenájom pozemku a nie zmluvu o nájme pozemku
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, ktorá bola zastieracia a jej účelom bolo utajiť
výšku nájmu pred ostatnými spoluvlastníkmi. Za ďalšie pochybenie súdu považuje konštatovanie, že
zmluva, z ktorej si nárok uplatňuje je neplatným právnym úkonom a to napriek tomu, že žalovaný sa jej

neplatnosti nedomáhal. Má za to, že zákon neurčuje, aby zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich s
nájmom pozemku na poľnohospodárske účely mala mať písomnú podobu a ak ju v tomto prípade má, jej
nepodpísanie zo strany žalovaného nemá právny význam. Za jej akceptáciu možno považovať plnenie
žalovaného uhrádzaním dohodnutej ceny, čím sa prejavila dostatočne vôľa žalovaného. Za nesprávny
považuje postup súdu, ktorý považoval za irelevantnú skutočnosť, že žalovaný z tejto zmluvy od jej

uzavretia v roku 2008 do roku 2011 riadne poskytoval plnenie uhrádzaním dohodnutých štvrťročných
splátok a na preukázanie tejto skutočnosti dodatočne dokladá ďalšie účtovné doklady vyňaté z jeho
účtovníctva z roku 2009, ktoré potvrdzujú plnenie zo strany žalovaného podľa dohodnutých podmienok.
Za nesprávny považuje aj záver súdu o tom, že ním preukázané úhrady vyhodnotil ako cenu na
budúce odkúpenie pozemkov a to z dôvodu, že žalovaný dokázal, že v čase poskytovania údajných

finančných záloh už bol skoro výlučným vlastníkom podielov a teda nemal dôvod ho takto stimulovať
k odkúpeniu podielov. Má za to, že ak žalovaný mal v skutočnosti záujem odkúpiť podiely od ďalších
spoluvlastníkov, prostredníctvom neho mohol tak urobiť inou formou, napr. zmluvou o budúcej zmluve,
v ktorej si svoje práva a nároky mohol uplatniť zodpovednejšie. Má teda za to, že súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie nedostatočne a neobjektívne vyhodnotil niektoré tvrdenia.Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K
odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že považuje za správny jeho záver o tom, že žalobcom označená
zmluva o poskytovaní služieb uzavretá nebola. Uviedol, že medzi účastníkmi prebiehali rokovania a boli

pripravené viaceré návrhy zmlúv a to nájomná zmluva, zmluva o budúcej zmluve, zmluva o poskytovaní
služieb a zmluva o zriadení vecného bremena, nakoniec však bola uzavretá iba nájomná zmluva.
Za dôkaz o prebiehajúcich jednaniach a vypracovaniach týchto návrhov zmlúv svedčí aj emailová
korešpondencia medzi účastníkmi.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa

ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci v súlade
s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. vykonané dôkazy aj vyhodnotil v súlade s úpravou § 132 O.s.p., vec správne
právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého

stupňa.

Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku, preto sa v
súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a vzhľadom na obsah
odvolacích námietok žalobcu považuje za potrebné k týmto dodať:

Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že medzi ním a

žalovaným bola platne uzavretá zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom pozemku na
poľnohospodárske účely z ktorej by mu vyplýval nárok na plnenie vo vzťahu k žalovanému ako zmluvnej
strane. Z obsahu dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa možno považovať za nesporné, že
zmluva s takýmto obsahom v písomne vyhotovenej forme, ktorú žalobca v konaní predložil nebola
žalovaným podpísaná a teda ani nemohla založiť takýto právny vzťah. Rovnako sa odvolací súd zhoduje

so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal uzavretie takejto zmluvy ani ústnou formou.
Dôkazy na ktorých zakladal svoje tvrdenia v tejto otázke a to peňažné plnenie zo strany žalovaného,
boli konateľmi žalovaného odôvodnené inými skutočnosťami a žalobca ktorého v tomto smere zaťažuje
dôkazné bremeno takéto ich tvrdenia nevyvrátil.

K tvrdeniam žalobcu o uzavretí tzv. zastretého právneho úkonu (§ 41a ods. 2 Obč. zákonníka) odvolací

súd udáva, že pokiaľ by žalobcom predložená zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom
pozemku mala byť zastieracím právnym úkonom a skutočnou vôľou účastníkov mala byť uzavretá
zmluva o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely, chýba pre platnosť takejto zmluvy zákonná
podmienka vyplývajúca z ust. § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. a to jej písomná forma. Skutočnosť,
že návrh takejto zmluvy bol vypracovaný v písomnej forme nebol však podpísaný jedným z účastníkov

má za následok neexistenciu písomnej formy.

K dôkazom, ktoré žalobca predložil až v odvolacom konaní odvolací súd udáva, že účastníci konania
boli na pojednávaní dňa 15.4.2013 pred ukončením dokazovania zo strany súdu prvého stupňa poučení
v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy sú povinní predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a preto na dôkazy a skutočnosti predložené a

označené neskôr súd neprihliada. Z tohto dôvodu odvolací súd už nemohol prihliadnuť na dôkazy, ktoré
žalobca pripojil k odvolaniu.

K obsahu odvolania žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zistenia nedostatku
právneho úkonu, ktorý má za následok jeho absolútnu neplatnosť nie je podmienkou, aby sa takejto
neplatnosti domáhal niektorý z účastníkov konania, keďže k absolútnej neplatnosti právneho úkonu je

súd povinný prihliadnuť bez ohľadu na to, že táto nebola namietaná ani jedným z účastníkov konania.S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v

odvolacomkonaníúspešný,pretomupatrízásadneajnáhradatrovkonania,ktorévpísomnomvyjadrení
k odvolaniu aj žiadal priznať. Z tohto dôvodu odvolací súd vo vyhlásenom znení výroku odvolacieho
rozsudkupriznalžalovanémuajnáhradutrovkonania.Žalovanývšaknesplnilpovinnosť,vyplývajúcumu
z ust. § 151 ods. 2 O.s.p. vyčísliť trovy konania najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku,
pričom z obsahu spisu odvolací súd iné trovy nad rámec trov právneho zastúpenia nezistil a preto v

písomnom vyhotovení rozsudku žalovanému náhradu trov konania nepriznal vychádzajúc z toho, že za
takejto situácie nie je viazaný vyhláseným rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.