Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611203493
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1611203493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: V. B. A.
Z..F..P.., L. Y. XX, N., L.: XX XXX XXX, zastúpeného: JUDr. Miloslav Šimkovič, advokát, Galandova 3,
Bratislava, proti odporcovi: Slovenská F. - O. W., S. V. F. F. Z. F., D. Z. X, N., L.P.: XX XXX XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: O. Z., C. X/XX, Z., zastúpeného advokátskou kanceláriou 4E
LEGAL, s.r.o., Pernikárska 1, Žilina, IČO: 36 866 351, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13.4.2012, č.k. 27C/166/2011-179, jednohlasne (pomerom
hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho
konania .

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť
odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu
verejnej moci v celkovej XXX.XXX,XX eur.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, § 2, § 3 ods.1 písm. a/, d/,
§ 5 ods.1,§ 6 ods.1, § 9 ods.1,2, § 17 ods.1, § 18 ods.2,3 zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov , keď v danej veci po zhodnotení
skutkového stavu vyplývajúceho z dokazovania a po právnom posúdení veci dospel k záveru, že neboli
preukázané všetky zákonom vyžadované podmienky pre možné priznanie náhrady škody podľa ust.
zák.č. 514/2003 Z.z. v platnom znení.
Súd prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, že v danej veci mal preukázaný nesprávny úradný

postup orgánu verejnej moci (O. Z. ako stavebného úradu) spočívajúci v nečinnosti stavebného úradu,
ktorý do dňa rozhodnutia nevydal rozhodnutie v územnom konaní (nečinnosť stavebného úradu mal
za jednoznačne vyplývajúcu z predloženého spisového materiálu k územnému konaniu na stavbu
navrhovateľa Bytový dom XX b.j. na pozemku p.č. XXXX/X, k.ú. O. X). Mal preukázané, že navrhovateľ
- stavebník podal dňa 28.09.2006 na stavebný úrad Mesto Z. žiadosť o vydanie územného rozhodnutia
o ktorom nebolo doposiaľ s konečnou platnosťou rozhodnuté. Nečinnosť skonštatoval aj prokurátor v
upovedomení o vybavení podnetu navrhovateľa zo dňa 11.06.2009, v ktorom uvádza, že nezákonnosť

v postupe stavebného úradu spočíva predovšetkým v jeho nečinnosti, keď po vydaní rozhodnutia o
prerušení konania a po uplynutí 30 dní od doručenia výzvy na doloženie požadovaného dokladu, ďalej
vo veci žiadnym spôsobom nekonal, hoci dôvody na prerušenie konania týmto pominuli. Tento stav
pretrváva.Prokurátorvupovedomeníďalej uviedol,žepísomnosťMestaZ.zodňa11.10.2006označenáako záväzné stanovisko, nie sú záväznými stanoviskom dotknutého orgánu v územnom konaní - obec
ako stavebný úrad je povinná samostatne posúdiť návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby
predovšetkým (a okrem iného) so základným podkladom pre vydanie - územným plánom obce a v

prípade zistenia nesúladu s týmito podkladmi návrh zamietne ( §37 ods. 4 stavebného zákona). Súd
prvého stupňa v danom konaní nezistil dôvodnosť domáhania sa škody z titulu nezákonného
rozhodnutia, keď v danej veci neexistuje právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, a
ktoré by bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Pri posudzovaní otázky, či navrhovateľovi v súvislosti s nečinnosťou úradu vznikla uplatnená škoda
(pozostávajúca z ušlého zisku, skutočnej škody a škody spočívajúcej v trovách konania) súd prvého
stupňa dospel k záveru o nepreukázaní jej vzniku.

Pokiaľ ide o náhradu škody vo forme ušlého zisku vo výške XXX.XXX,XX eur ( pri určení ktorého
navrhovateľ vychádzal z hodnoty nerealizovaného projektu stanovenej znaleckým posudkom znalca

L.. Ľ. A., č. 25/2010 zo dňa 31.03.2010) konštatoval, že navrhovateľ nemohol oprávnene očakávať v
konaní o umiestnení stavby iba pozitívne rozhodnutie. Zo spisového materiálu k územnému konaniu
vyplynulo, že umiestnenie stavby sa navrhuje na území, pre ktoré v čase konania a rozhodovania na
stavebnom úrade platila regulácia funkčných plôch uvedená v záväznej časti Územného plánu mesta
vyhlásená všeobecne záväzným nariadením mesta Z. č. 1/2006. Zo spisového materiálu a z porovnania

s reguláciou je zrejmé, že navrhovaná stavba sa navrhuje umiestniť v časti na stabilizovanom území
určenom v Územnom pláne mesta pre bytovú výstavbu vo forme bytových domov a v časti T.-N.-XX,
ktorá je z hľadiska funkčného využitia zadefinovaná pre malopodlažnú bytovú zástavbu. Záväzná časť
upravená v časti „D" Územného plánu mesta uvádza pre stabilizované územie celkové možné zvýšenie
existujúceho stavebného objemu v danej ploche 15 % pôvodného stavebného objemu a pre zónu T.-

N.-XX, je určený max. index zastavanosti 0,25, min. index zelených plôch 0,5 a podlažnosť max. 2
podlažia. Podľa názoru súdu prvého stupňa nebolo možné neprihliadnuť k tomu, že návrh podaný
spoločnosťou navrhovateľa na umiestnenie stavby je v rozpore s uvedenou reguláciou. Súd prvého
stupňa túto skutočnosť zohľadnil pri posúdení, či mohol navrhovateľ reálne očakávať rozhodnutie
územného konania, ktoré by ho oprávňovalo následne žiadať o vydanie stavebného povolenia. Za

dôležité mal i to, že územné rozhodnutie ešte neoprávňuje navrhovateľa začať s výstavbou ( k čomu
je potrebné stavebné povolenie ). Nebolo reálne možné očakávať ( ako je to uvedené v znaleckom
posudku) , že by stavba mohla byť ukončená v roku 2007 a následne by mohli byť byty odpredávané
alebo prenajímané. Takýto predpoklad mal súd prvého stupňa za čisto hypotetický bez zváženia
reálneho časového obdobia potrebného na získanie všetkých uvedených právoplatných rozhodnutí

podľa stavebného zákona a správneho poriadku ( vzhľadom na rozsah výstavby, množstvo účastníkov
v konaní, možnosť odvolacieho konania). Pri rozhodovaní o tejto časti návrhu ďalej zohľadnil, že
samotné rozhodnutie o umiestnení stavby ešte neoprávňuje k začatiu výstavby , keď pri podaní návrhu
na vydanie územného rozhodnutia vo veci stavby na príslušný stavebný úrad bolo na slobodnej vôli
navrhovateľa ako podnikateľského subjektu, aby vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti zvážil všetky

možné prípadné riziká, napr. aj časové, a to najmä s prihliadnutím na lehoty správneho konania. Vznik
uplatnenej škody vo forme ušlého zisku predpokladá, že by muselo dôjsť k naplneniu uvádzanej ideálnej
modelovej situácie ( so začiatkom výstavby v druhej polovici roku 2006 a jej ukončenia v roku 2007),
pričom by zároveň muselo dôjsť k ideálnej situácii uzatvárania budúcich kúpnych zmlúv - financovania
odpredaja alebo prenajímania bytov v predmetnom bytovom dome ( neopierajúcej sa o reálne fakty).

Pokiaľ ide o navrhovateľom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo
3586/2006 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 319/2008 zo dňa 28.04.2010 mal za to,
že v danom prípade nie je možné dospieť k záveru, že ak by tu nebola nečinnosť stavebného úradu,
že by k zamýšľanému výnosu skutočne došlo. Porovnávanie s iným projektom v okolí ( spoločnosti
F. Z. - bytový komplex C.) nemal za možné, keďže sa absolútne neberie do úvahy o aké išlo byty,

na akom mieste, za akú cenu sa predávali, o byty akej rozlohy išlo, a pod. a i to, že výstavbu, ktorú
mal navrhovateľ v zámere realizovať nezodpovedá územnému plánu. To že byty v inom projekte boli
predané, ešte neznamená, že oprávnene mohol navrhovateľ očakávať, že aj byty v jeho projekte budú
všetky predané. K navrhovateľom uvádzanej ďalšej výstavbe v období roku 2006 (13 rodinných domov
v oblasti L. O. X, kde bolo v krátkom čase vydané územné rozhodnutie a následne stavebné povolenie)

konštatoval, že sa jedná o úplne neporovnateľný projekt s projektom navrhovateľa a nie je možné
dospieť k záveru, že ak pri tomto projekte stavebný úrad neskúmal súlad s územným plánom, nemá
stavebný úrad ani v predmetnom územnom konaní s poukazom na ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku
skúmať súlad projektu navrhovateľa s územným plánom .V súvislosti s uplatnenou náhradou škody spočívajúcou v nákladoch na vypracovanie projektu pre
územné konanie súd prvého stupňa poukázal na § 35 ods. 1, § 39a ods.1, § 60 stavebného zákona, §

4 písm. a/ vyhlášky ministerstva životného prostredia č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška") a konštatoval, že ten, kto podáva návrh na
umiestnenie stavby musí predložiť k návrhu potrebnú dokumentáciu. Jej zabezpečenie treba chápať
ako jeden z predpokladov uskutočnenia podnikateľského zámeru navrhovateľa. Návrh sa rozhodol
navrhovateľ podať slobodne v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Do náhrady škody spočívajúcej v

nákladoch na vypracovanie projektovej dokumentácie zahrnul navrhovateľ náklady Zmluvy o dielo č
1/2005 uzatvorenej dňa 15.12.2005, na základe ktorej bola dňa 31.07.2006 fakturovaná navrhovateľovi
suma XXX.XXX,-Sk za inžiniersku činnosť a Zmluvy o dielo č. 01/2006 zo dňa 04.03.2006, v ktorej
sa zhotoviteľ zaviazal zabezpečiť dokumentáciu pre územné konanie vrátane konceptu a prípadnej
štúdie, projektu stavby pre stavebné povolenie a realizáciu stavby a výkon odborného a autorského
dohľadu. V čase uzatvorenia zmlúv nebolo ešte vydané územné rozhodnutie, ktoré je pre dokumentáciu

v stavebnom konaní nevyhnutné. Zmluvy o dielo boli uzatvorené s predmetom, ktorý sa vzťahuje k
stavebnému konaniu, ktoré nasleduje až po územnom konaní a to v čase, kedy ešte nebol ani podaný
návrh na územné konanie. Takéto náklady plne spadajú pod podnikateľské riziko navrhovateľa a nemajú
súvislosť s nečinnosťou stavebného úradu v konaní o umiestnení stavby.

Pokiaľideo náhradutrovprávnehozastúpeniavovýškeX.XXX,-eursúdprvéhostupňadospelkzáveru,
že táto nie je uplatnená a vyčíslená podľa ust. § 18 ods.2,3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a nebolo ju možné akceptovať. Na navrhovateľovi bolo, aby
jednoznačne uviedol aké trovy vznikli v súvislosti s nečinnosťou, a ak išlo o trovy právneho zastúpenia
bolo potrebné tieto uplatniť podľa osobitného predpisu ( vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb), čo však navrhovateľ neurobil.

S poukazom na uvedené súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v
posudzovanom prípade nebola v konaní preukázaná existencia škody, ktorá by vznikla v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. pri zohľadnení, že odporca a ani vedľajší účastník
na strane odporcu si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie

súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie poukazujúc na to, že v konaní došlo
k vadám konania uvedeným v § 221 písm. f/ O.s.p.. S poukazom na § 120 ods. 1, § 123, § 127 a § 153
ods. 1 O.s.p. konštatoval že v konaní sa uskutočnilo jediné pojednávanie dňa 13. 4. 2012 a z obsahu
zápisnice z tohto pojednávania nevyplýva, s obsahom ktorých listinných dôkazov sa súd oboznámil a
vykonal dokazovanie uvedené na str. 11 rozsudku . Uvedeným postupom mu súd odňal možnosť konať

pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom , konkrétne k spisu o vydanie územného rozhodnutia
vedeného na stavebnom úrade č.j. Z. -XXXX/XXXX/Pa. Nevykonaním tohto dôkazu oboznámením sa
s označeným spisom na nariadenom pojednávaní tak nebola súdom prvého stupňa zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Závery súdu prvého stupňa na strane
13 a 14 rozsudku obsahujú skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. Prvostupňový súd v konaní

neuviedol, že bude posudzovať súlad spisu s územným plánom a jeho reguláciou. Jeho rozhodnutie tak
záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, v čoho dôsledku mal rešpektovať
§ 127 O.s.p. a v konaní ustanoviť znalca. Odvolateľ poukázal ďalej na nepresvedčivosť napadnutého
rozhodnutia predstavujúcu inú vadu konania , ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v
zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p..

Vodvolanínavrhovateľďalejuviedol,že vdanomkonanísúdprvého stupňaaplikoval§118ods.2O.s.p.
iba formálne, bez väzby na žalobný návrh, vyjadrenia a prednesy účastníkov a formy nezákonného
postupu upravené v § ods, 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Text zápisnice z pojednávania zo dňa 13. 4.
2012 dokazuje že súd prvého stupňa nesplnil svoju procesnú povinnosť v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p.,

ktoré spôsobilo pre navrhovateľa nepredvídateľný rozsudok. Súd prvého stupňa v konaní nepôsobil
výchovne ako mu to ukladá § 100 ods. 1 O.s.p. ( ktoré mu dáva možnosť urobiť to, čo mu § 118 ods.2
ukladá ako povinnosť ) a toto ustanovenie porušil aj vydaním napadnutého rozhodnutia. Konanie v
súdnej veci zjavne nepôsobilo výchovne, nakoľko v konaní č. Z. - XXXX/XXXX/Pa mesto Z. nekonáani od pojednávania. Súd nepoložil vedľajšiemu účastníkovi žiadnu otázku prečo nekoná a prečo je
stále nečinný, čo je inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd
v rozhodnutí jednostranne zohľadnil argumentáciu odporcu a vedľajšieho účastníka zodpovedného za

škodu v rozsahu skutkov uvedených v § 9 ods. 1 a 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. . V konaní nebol
úplne zistený skutkový stav veci, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Súd v napadnutom rozsudku prezentoval závery, ktoré sú v rozpore s
dôkazmi, ktoré bez riadneho odôvodnenia odmietol len s poukazom na ich nadbytočnosť. Spisová
agenda územného konania stavby č. Z. XXXX/XXXX -A., L. O.Á. L. na 13 rodinných domov nie je

nadbytočná vzhľadom na závery prvostupňového súdu. V nadväznosti na toto územné rozhodnutie boli
vydané stavebné povolenia nielen na 13 domov, ale aj vybudovaní cesty, kanalizácie, plynu a vody,
ktoré mali slúžiť aj k pripojeniu stavby 18 b.j. navrhovateľa. Tieto rozhodnutia a spisový materiál mal
konkrétne preukazovať splnenie príčinnej súvislosti medzi nezákonným postupom k podobe vydávania
nezákonných rozhodnutí a nadväzujúcej nečinnosti. Vecne táto dokumentácia a súvisiace stavebné
povolenia a kolaudačné rozhodnutia na cestu, kanalizáciu, plyn a vodu mali preukazovať existenciu

príčinnej súvislosti medzi konaním, resp. nekonaním mesto Z. a uplatňovaním škody. Mesto Z. ani
žiaden orgán nepreukázal, že realizácia stavby 18. b.j. navrhovateľa by bola v rozpore s územným
plánom. Tvrdenie súdu o tom , že z porovnania územného plánu a spisového materiálu v konaní č. Z.
- XXXX/XXXX/ A. vyplýva nesúlad, by vyvrátil spisový materiál konania č. Z. XXXX/XXXX/Pa ( 13
bytových jednotiek).

Odvolateľ napokon poukázal na zodpovednosť mesta Z. vyplývajúcu mu z § 9 ods. 1,2 zák.č.514/2003
Z.z. , ktorý bol ako správny orgán povinný 30 dní po uplynutí lehoty určenej v rozhodnutí o prerušení
konania zo dňa 22.11.2007 vydať rozhodnutie v súlade so zákonom o správnom konaní. Nevydaním
rozhodnutia porušil povinnosť orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote. Odporca opakovane porušil povinnosť orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v lehote 30 dní na základe § 29 ods.2 zákona o prokuratúre v súlade s upozornením
prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky č. PD 26/08-2, čo súd prvého stupňa neberie do úvahy.
Konajúci súd v rozpore s uvedeným posudzoval konanie mesta Z. iba ako nečinnosť podľa § 9 ods. 1,
2 zákona č. 514/2003 Z.z. a nie ako porušovanie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote práva a ani ako iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, čím tak vec nesprávne právne posúdil .

Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa
podľa § 219 O.s.p. ako správne potvrdiť poukazujúc na to, že v konaní nebol preukázaný vznik škody

ako dôsledok nesprávneho úradného postupu a ani existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a tvrdenou škodou. Dôvodom pre nevydanie územného rozhodnutia o umiestnení
stavby bol rozpor návrhu navrhovateľa na umiestnenie stavby so zák.č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku ( stavebný zákon ), ako aj s vyhl. Ministerstva životného prostredia č.
453/2000 Z.z. Táto okolnosť nepochybne vyplýva zo spisového materiálu stavebného úradu a nepriamo

je to možno odvodiť aj z upozornenia prokurátora Okresnej prokuratúry v Malackách (Pd 26/09-8 zo dňa
11.6.2009). Konajúci súd sa otázkou súladu návrhu na umiestnenie stavby s územným plánom mesta
Stupava dokázal jednoznačne a správne vysporiadať bez potreby nariadenia znaleckého dokazovania .
Bolobyvrozporesúčelomazmyslomzákonaozodpovednostizaškoduprivýkoneverejnejmocipriznať
navrhovateľovi nárok na náhradu škody, ku ktorej mu došlo práve príčinou jeho konania a neuváženia

potreby zabezpečenia súladu uskutočňovania stavby so stavebným zákonom a vyhláškou . To, že
tak navrhovateľ neurobil a v dôsledku toho mu vznikli náklady spojené s územným konaním, nemôže
zaväzovať štát k tomu, aby uhradil takto neuvážené a nadbytočne vynaložené náklady .

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že aj keď konajúci súd po
vykonanom dokazovaní dospelk záveru, že v danom prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu
orgánu verejnej moci, nemal za preukázané ostatné predpoklady pre úspešné uplatnenie si náhrady
škody - vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody . Vo
vyjadrení poznamenal, že stavebný úrad nie je nečinný ako to tvrdí navrhovateľ a to najmä z dôvodu, že

postupuje v súlade s odporúčaniami odporcu , ktorým bolo vydanie rozhodnutia o zastavení konania .

Navrhovateľ v písomných podaniach doručených odvolaciemu súdu dňa 24.1.2013 a 4.4.2013 oznámil
nové skutočnosti podľa jeho názoru významné pre rozhodnutie. Uviedol, že dňa 7.1.2013 mu bolodoručené rozhodnutie Krajského stavebného úradu zo dňa 12.12.2012 č. A/2012/2461/KIZ, ktorým
Krajský stavebný úrad ako odvolací orgán zrušil rozhodnutie mesta Z., č.j. Z.-XXXX/XX-XX/Pa zo dňa
19.6.2012 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie . V danom

rozhodnutí odvolací orgán konštatoval nečinnosť stavebného úradu v predmetnom územnom konaní ,
nezákonnosť jeho rozhodnutia o zastavení konania a i to, že v danom prípade nebol naplnený žiaden
zákonný dôvod na zastavenie stavebného konania ( § 35 ods.2,3 Stavebného zákona, § 30 ods.1
Správneho poriadku ). Krajský stavebný úrad nepovažoval požiadavku na doloženie územnoplánovacej
informácie v zmysle výzvy č.k. SÚ - 2944/06/Pa zo dňa 22.10.2007 za dôvodnú. Navrhovateľ mal za

zrejmé, že pokiaľ by stavebný úrad postupoval v zmysle platných právnych predpisov, územné konanie
by nebolo zastavené a stavebný úrad by vydal územné rozhodnutie, nedošlo by k vzniku žiadnej škody
na jeho strane. Poukázal na to, že je vylúčené, aby obec ako autor územnoplánovacej dokumentácie na
jednej strane vydal stanovisko (či už pre územné konanie záväzné, alebo nie ), podľa ktorého konštatuje
súlad navrhovanej stavby s územným plánom obce a súčasne v samotnom územnom konaní tá istá
obec nezákonne rozhodla o zastavení konania z dôvodu nesúladu navrhovanej stavby s územným

plánom. Nie je zrejmé, prečo stavebný úrad - mesto Stupava - nerešpektuje svoje vlastné stanovisko
a výklad k vlastnému územnému plánu mesta, ktoré vydala ako samosprávny orgán, navyše aj z
dôvodu, že v ostatných obdobných prípadoch tak postupuje. Pokiaľ právne predpisy ustanovujú určité
podmienky pre vydanie rozhodnutia, osvedčenia alebo iného správneho aktu a účastník tieto podmienky
splní, je neprípustné, aby správny orgán takéto rozhodnutie, osvedčenie alebo iný správny akt nevydal a

svoj postup riadne, zrozumiteľne a jasne neodôvodnil. Nesúlad navrhovanej stavby s územným plánom
mesta Stupavy boli jediným stavebným úradom uvádzaným dôvodom na zastavenie konania, pričom
tento dôvod bol preukázateľne dôvodom nezákonným. V prílohe označených podaní navrhovateľ doložil
rozhodnutie Krajského stavebného úradu zo dňa 12.12.2012 č. A/2012/2461/KIZ, Územno-plánovaciu
informáciu mesta Z. zo dňa 25.4.2012, zn. 4702/207/2012Vi a rozsudok NS SR zo dňa 12.5.2011, sp.zn.

8Sžo /154/2012.

Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu sa k v predošlom odseku označeným podaniam
navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľa
nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vo vzťahu k predmetu konania riadne zistil skutkový stav veci,
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.)
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci,

výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( §
157 ods. 2 O.s.p.).

S poukazom na ust. § 219 ods.2 O.s.p. , prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci

skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods.3 O.s.p.), v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na náhradu škody
spôsobenej mu orgánom verejnej moci; z uvedeného dôvodu odvolací súd využíva možnosť danú mu

ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia .

Odvolací súd sa s prihliadnutím na obsah odvolania ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením, či
súd prvého stupňa svojim postupom neodňal odvolateľovi možnosť konať pred súdom - odňatím
možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému

všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných
práv účastníka občianskeho súdneho konania. Vo vzťahu k odvolateľom namietanej nepresvedčivosti
rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). V danom
prípadeprvostupňový súdvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiauviedolstručnerozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebehkonania,stanoviskáobochprocesnýchstránkprejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil, a to i vo vzťahu

k nevykonaniu dokazovania navrhnutého navrhovateľom. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, a ani navrhovateľom tvrdená nepresvedčivosť.
Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním

napadnutéhorozsudkuprvostupňovéhosúduakocelokspĺňaparametrezákonnéhoodôvodnenia(§157
ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
v žiadnom prípade nemožno považovať to, že prvostupňový súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv navrhovateľa . Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa napadnutom rozsudku v
dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata námietok účastníkov majúcich pre vec podstatný
význam a okolnosti medzi účastníkmi sporné ( otázka splnenia zákonných predpokladov pre daný

zodpovednostný vzťah ) a dostatočne sa s nimi skutkovo a právne vyporiadal .

Vo vzťahu k námietke navrhovateľa namietajúceho nerešpektovanie postupu uvedeného v § 118
ods.1,2, § 100 ods.1, § 127 O.s.p. a o vykonaní listinných dôkazov v rozpore s ust. § 129 O.s.p. je
treba uviesť, že podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Podľa ust. § 129 ods.1 O.s.p. sa
dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaním listinu alebo jej časť
prečíta alebo oznámi jej obsah. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvého stupňa
navrhovateľovi spolu s predvolaním na pojednávanie nariadené na deň 27.1.2012 doručil vyjadrenie
odporcu podané k návrhu. Na výzvu súdu prvého stupňa bol Mestom Z. dňa 24.11.2011 doložený

spisový materiál č.j. : Z. - XXXX/XX-XX/Pa. Z protokolu z pojednávania súdu nariadeného na deň
13.4.2012 ( po predchádzajúcom zrušení pojednávania naradeného na deň 27.1.2012) vyplýva, že pred
otvorením pojednávania súd prvého stupňa postupoval podľa ust. § 118 O.s.p., t.zn. že okrem iného
oznámil výsledok prípravy pojednávania ( vrátane oboznámenia s obsahom zadováženého spisového
materiálu č.j. : Z. - XXXX/XX-XX/Pa.) a uviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov

je možné považovať za zhodné a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné. Odvolací
súd naviac poznamenáva, že aj prípadné porušenie § 118 ods.2 O.s.p. nespôsobuje existenciu vady v
zmysle § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 167/2012). Ak totiž samosudca
toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka
konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. práva zúčastniť

sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy , vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na
záver pojednávania zhrnúť svoje prednesy ).Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods.2 O.s.p.
(t.j.neuvedenie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné
a ktoré zostali sporné) je možné hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania , ktorá sama osebe nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia .

Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa odmietnutia navrhovateľom v priebehu pojednávania nariadeného
na deň 13.4.2012 navrhnutého dokazovania a výhradami nenariadenia znaleckého dokazovania k
posúdeniu súladu návrhu navrhovateľa na umiestnenie stavby s reguláciou funkčných plôch uvedených
v záväznej časti Územného plánu mesta Stupava odvolací súd poznamenáva , že obsahom práva

na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom
tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v

zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do
práva na spravodlivý proces však ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol
účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami
(I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces

podľačl.6ods.1Dohovorunepatríaniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianím
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Právomoc konať o veci ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje aj právomoc
posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečídôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu účastníkov na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je teda vždy vecou
konajúceho súdu ( § 120 ods. 1,2 O.s.p.), a nie účastníkov konania. V súvislosti s dôkaznými návrhmi

navrhovateľa - výsluchov svedkov A.. U. ( manželky konateľa navrhovateľa), A.. A. ( bývalého druhého
konateľa a spoločníka navrhovateľa), p. A. ( pracovníka stavebného úradu) a vykonania listinného
dôkazu- spisuúzemnéhokonaniaobdobnejstavbyč.Z.XXXX/XXXX-A.,L.O.L.na13rodinnýchdomov
je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa o nadbytočnosti takéhoto dokazovania, keďže jeho
výsledky nemajú vplyv na skutkové a právne posúdenie prejednávaného prípadu . Pokiaľ ide o vytýkané

nenariadenie znaleckého dokazovania k posúdeniu súladu návrhu navrhovateľa na umiestnenie stavby
s reguláciou funkčných plôch uvedených v záväznej časti Územného plánu mesta Z. , takýto dôkazný
návrh navrhovateľ v konaní nenavrhol vykonať. Naviac, znalecké dokazovanie k tejto otázke ( pri ktorej
je možné vychádzať z obsahu doložených listinných dôkazov) nie je podľa názoru odvolacieho súdu
potrebné a bolo by i v rozpore so zásadou hospodárnosti konania .

K námietke navrhovateľa vytýkajúcemu súdu prvého stupňa nedôslednosť vo výchovnom pôsobení
počas konania treba uviesť, že súd prvého stupňa postupoval v konaní pri príprave pojednávania a i
pri prejednaní veci v súlade s procesnými ustanoveniami. Pokiaľ z prednesov účastníkov vykonaných
pred otvorením pojednávania vo veci samej (dňa 13. 4.2012) vyplynulo, že títo zotrvávajú na svojich
protichodných stanoviskách k uplatnenému nároku, nie je možné konajúcemu súdu vytknúť nedostatok

výchovného pôsobenia . V právomoci a kompetencii súdu nie je ani správnemu orgánu predpisovať či
a akým spôsobom by mal vedľajší účastník v danej veci ( konaní vedenom na stavebnom úrade pod
č. Z. XXXX/XXXX-A. ) postupovať .

Podľa § 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne

sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.a nie je

Podľa § 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na účely
tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/, d/ citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona i náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania
priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.

Odvolací súd k doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu ku skutkovému a
právnemu posúdeniu nároku vo veci samej poznamenáva , že predpokladom zodpovednosti štátu
za škodu je vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, existencia nezákonného rozhodnutia,

resp. nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom. Treba dodať, že zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia
vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu.

Zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje “nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa
konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva
z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom

predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska
účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže
dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho
rozhodovacej činnosti.

Zodpovednosť štátu vzniká tiež len z rozhodnutia, ktoré je nezákonné ( bez definovania tohto pojmu
v zákone ) . Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s
objektívnym právom. Teda aj napriek tomu, že zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje, čo sa považuje za
nezákonné rozhodnutie, je možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek
rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo

záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná. Právna úprava osobitne ani neupravuje, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť
výslovne konštatovaná v zrušujúcom rozhodnutí (vo výroku alebo jeho odôvodnení), ale podľa názoru
odvolacieho súdu, pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil(zmenil) z dôvodov uvedených v
odôvodnení rozhodnutia, možno uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými

právnymi predpismi, teda z dôvodu jeho nezákonnosti.

Rovnako pojem škody zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady.
Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho
zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného,

b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia
predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a
to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodu je pri splnení zákonných predpokladov uvedených v § 17
ods.2,3 cit. zákona možné chápať i ako nemajetkovú ujmu.

Konečne, ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou zákon č. 514/2003 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba
javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej

súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych
súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku; časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti ( R 21/1992). Príčinou vznikuškody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom ( R 7/1979). V postupnom slede javov je
každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.

Atribútom príčinnej súvislosti je totiž “priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Obsah návrhu navrhovateľa skutkovo vymedzuje uplatnený nárok na náhradu škody za nesprávny
úradný postup mesta Stupava v rámci preneseného výkonu štátnej správy , ktorý v územnom konaní
začatom na základe žiadosti navrhovateľa o umiestnenie stavby doručenej stavebnému úradu dňa 28. 9.
2006 ( územné konanie na stavbu navrhovateľa Bytový dom 18 b.j. na pozemku p.č. XXXX/X, G..Ú.. O.
X vedené na stavebnom úrade pod č. Z. XXXX/XXXX -A.) vykonáva svoju právomoc orgánov verejnej

moci v rozpore s príslušnými pravidlami upravenými v správnom poriadku a v stavebnom orgáne tým,
že v priebehu celého územného konania postupuje bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a
bez zákonného dôvodu a v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku pri výkone svojich právomocí
prekračuje všetky zákonné ako aj určené lehoty na rozhodovanie a spôsobuje zbytočné prieťahy v
konaní . Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom prijatým súdom prvého stupňa o nesprávnom

úradnompostupemestoZ. vúzemnomkonanívedenompodč.Z.XXXX/XXXX-A.( začatomnazáklade
žiadosti navrhovateľa zo dňa 28.9.2006 o umiestnenie stavby Bytového domu 18 b.j. na pozemku p.č.
XXXX/X, G..Ú.. O. X), ktorý v danom konaní nepostupoval plynule a v zákonom stanovených lehotách
( § 49 ods.1,2 správneho poriadku ) .

Pri vyhodnocovaní splnenia ostatných zákonných podmienok pre uplatnenie si práva na náhrady škody
titulom nesprávneho úradného postupu mesta Z. v územnom konaní vedenom pod č. Z. XXXX/XXXX
-A. XX však dospel zhodne so súdom prvého stupňa k názoru, že v danom prípade sa nepreukázala
existencia vzniku škody a ani príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a nesprávnym úradným
postupom . Pri skúmaní otázky príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou

škodouakootázkyskutkovejsprávnesúdprvéhostupňajejexistenciuzisťoval sozreteľomnakonkrétne
okolnosti prejednávaného prípadu. Pri posudzovaní zodpovednosti za škodu správne zohľadňoval a
diferencoval , v čom konkrétne spočíva tvrdená škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná
náhrada a zisťoval jej príčinnú súvislosť medzi konkrétnou ujmou navrhovateľa a konkrétnym konaním
mesta Stupava ako stavebného úradu .

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel potom k správnej úvahe , že v danom konaní nebol
preukázaný ani vznik škody (pozostávajúcej z ušlého zisku vo výške XXX.XXX,XX eur vychádzajúceho
z hodnoty nerealizovaného projektu stanovenej znaleckým posudkom znalca L.. Ľ. A., č. 25/2010 zo dňa
31.03.2010 a zo skutočnej škody vo výške XX.XXX,XX euro vychádzajúcej z vynaložených nákladov

na vypracovanie projektu pre územné konanie a nákladov na právnu službu) a ani existencia príčinnej
súvislostimedzijejvznikomanesprávnymúradnýmpostupommestaStupava. Natútoskutočnosťnemá
vplyv ani v odvolacom konaní navrhovateľom doložené rozhodnutie Krajského stavebného úradu zo
dňa 12.12.2012 č. A/2012/2461/KIZ, ktorým Krajský stavebný úrad ako odvolací orgán zrušil rozhodnutie
mesta Stupava , č.j. Z.-XXXX/XX-XX/Pa zo dňa 19.6.2012 o zastavení územného konania o umiestnenie

stavby : Bytový dom 18 b.j. na pozemkoch parc.č. XXXX/X, G..Ú.. O. L. , ktoré je v zmysle ustálenej
judikatúry možné považovať za nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, t.j. rozhodnutie, ktoré
bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne
zisteného skutkového stavu, ako i z dôvodu vady konania.

V prejednávanom prípade totiž nárok navrhovateľa na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu
orgánu verejnej moci, resp. nezákonného rozhodnutia v časti ušlého zisku vychádza z premisy jeho
úspešnosti v konaní o umiestnenie stavby Bytového domu 18 b.j. na pozemku p.č. XXXX/X, G..Ú..
O. X a následnom vydaní stavebného povolenia a i kolaudačného rozhodnutia. Je treba sa zhodnúť
s názorom súdu prvého stupňa o tom, že nečinnosť stavebného úradu automaticky neznamená, že

by k navrhovateľom zamýšľanému a predpokladanému výnosu skutočne došlo. Totožné je možné
skonštatovať i pri nákladoch vynaložených navrhovateľom na vypracovanie projektovej dokumentácie
( na Zmluvu o dielo č.1/2005 zo dňa 15.12.2005 a Zmluvy o dielo č. 01/2006 zo dňa 4.3.2006 ) ktoré
navrhovateľ uzatvoril s predmetom vzťahujúcim sa k stavebnému konaniu Bytového domu 18 b.j. napozemku p.č. XXXX/X, G..Ú.. O. X v čase, kedy ešte nebol ani podaný návrh na územné konanie, ktoré
plne spadajú pod podnikateľské riziko navrhovateľa .

S poukazom na uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako
vecne a právne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.1 O.s.p.
prihliadajúc na to, že v odvolacom konaní plne úspešný odporca a vedľajší účastník na jeho strane

nežiadali o priznanie trov konania vzniknutých im v odvolacom konaní a z obsahu spisu ani nevyplýva,
že im trovy odvolacieho konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.