Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/249/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813200860
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813200860.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Angely Čechovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej vo veci žalobcu E. U. N., a.s., K., Y. B./B., zast.
Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s.r.o., Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti
žalovanému Z. K.H., nar. XX.X.B., bytom V. G. B., o zaplatenie 699,44 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 10C 22/2013-23 z 25.3.2013 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 452,96 € istiny s úrokmi

z omeškania vo výške 0,025 % denne od 30.11.2011 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce
zo súdneho poplatku vo výške 13,60 € a trov právneho zastúpenia vo výške 48,35 €, trovy platbou
u právneho zástupcu žalobcu ERASMUS LEGAL s.r.o. Bratislava, všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 669,44 € istiny s
prísl. na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel dňa 6.4.2011 úverovú zmluvu č. B., ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové podmienky, s ktorými bol žalovaný oboznámený a podpisom
zmluvy prejavil s nimi súhlas, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo

výške 500 €, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v mesačných splátkach po 23,52 €, avšak tieto riadne
neuhrádzal a dostal sa do omeškania s úhradou svojho záväzku, preto bol listom z 29.11.2011 vyzvaný
k zaplateniu celého zostatku úveru vo výške 669,79 € v lehote do 15 dní od doručenia výzvy, avšak
bezvýsledne. Žalobca podanou žalobou uplatnil nárok pozostávajúci z istiny 500 €, úrokov z istiny
vo výške 92,84 €, ušlých úrokov 59,40 €, poplatku za vedenie účtu 1,20 €, poplatku za upomienku
16 €, úrokov z omeškania vo výške 0,35 €, úrokov z omeškania od „zosplatnenia úveru“ do podania
žaloby vo výške 65,14 €, ako aj úrokov z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 65,24 € od

17.1.2013 do zaplatenia. Súd prvého stupňa vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s §
115a ods. 2 v spojení s § 200ea ods. 1, 2 a 3 O.s.p., a nárok právne posúdil podľa § 52 ods. 1, §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 9 ods. 1 až 8, § 11 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej aj „zák. č.129/2010 Z.z.). Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmluva o úvere z 11.4.2011 uzavretá
medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka, a nakoľko
nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. o výške, počte a termínoch splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, je preto neplatná pre rozpor s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. Súd
zistil, že v zmluve je uvedená mesačná splátka sumou 23,53 € a počet splátok 48, termín splátok bol
určený na výročný dátum uzavretia zmluvy každý kalendárny mesiac, avšak z uvedeného nevyplýva,
aká je konkrétna výška splátok istiny, splátok úrokov a iných poplatkov, keďže žalobca do úverovej
zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. V úverových zmluvných

podmienkach (hlava V.) splácania úveru je uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná
časť úverovej istiny, úroky a poplatok za vedenie úverového účtu a prípadne úhrada za poistenie, pričom
výška úrokov sa má zistiť ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za
vedenie úverového účtu a v prípade poistení o výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky
poskytnutého úveru, avšak z uvedeného podľa názoru súdu prvého stupňa nevyplýva výška jednotlivých
zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Súd

prvého stupňa považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku
v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Naviac poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z., z ktorého
vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Keďže zákon č. 129/2010 Z.z. v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ predpisuje náležitosti zmluvy

týkajúce sa splátok pod sankciou bezúročnosti a bez poplatkov poskytnutého úveru a v uzavretej zmluve
tieto náležitosti chýbajú, z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi len istinu vo výške 452,96 € ako
rozdiel medzi poskytnutým úverom a splatenou časťou, a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú
zamietol. Žalobcovi priznal tiež úroky z omeškania vo výške 0,025 % denne odo dňa nasledujúceho po
splatnosti dlžnej sumy, t.j. od 30.11.2011 do zaplatenia, a žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania v

prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobca úroky z omeškania vypočítal z ním určenej
istiny 669,44 € a nesprávne. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na
čiastočný úspech účastníkov v spore (úspech žalobcu predstavuje 67 % a úspech žalovaného 33 %),
preto priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania v rozsahu 34 % pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie žaloby) vrátane paušálnej náhrady hotových výdavkov a náhrady DPH, vo výške
uvedenej vo výroku rozsudku podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p., lebo bol toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na to, že k uzavretiu úverovej zmluvy došlo dňa 11.4.2011a po citácii ustanovení § 9 ods.
2 písm. a/ až y/ a § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „ZSÚ“) mal za to, že
úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 ZSÚ, na základe čoho sa nestotožnil
s konštatovaním súdu, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu

údajnej absencie údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na podporu
svojho názoru poukázal na to, že dané údaje vyplývajú jasne a zrozumiteľne z prednej strany úverovej
zmluvy, v ktorej v bodoch 39 až 40, 50 je uvedená výška mesačných splátok: 23,52 €, počet splátok: 48 a
termíny splátok: vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počínajúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Poukázal na ust. § 1 Hlavy V. Úverových

podmienok(ďalejlen„ÚP“),ktorésúnepochybneneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvyasúverovou
zmluvou pevne spojené tak, že úverová zmluva a úverové podmienky tvoria jeden dokument, a tiež
zo samotného textu úverovej zmluvy je zrejmé, že v jednotlivých splátkach, ktoré bol odporca podľa
úverovej zmluvy povinný zaplatiť, zahŕňali okrem úverovej istiny aj úroky a prípadné ďalšie poplatky z
daného úverového vzťahu, pričom počet, výška a termíny jednotlivých splátok, zahŕňajúcich uvedené

položky jednoznačne vyplývajú z prednej strany úverovej zmluvy, a tiež zo splátkového kalendára
priloženého k návrhu na začatie konania. S poukazom na uvedené považoval za nesporné, že všetky
údajevyžadované §9ods.2písm.k/ZSÚ,ktorépodľatvrdeniasúduvúverovejzmluvemaliabsentovať,
v úverovej zmluve jasne, zrozumiteľne a nepochybne uviedol, a preto záver súdu o tom, že poskytnutý
spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, je nesprávny a nemá oporu ani v skutkovom stave,

ani v príslušných právnych predpisoch. Podľa jeho názoru pri výklade obsahových náležitostí zmlúv, a
to nielen zmlúv o spotrebiteľských úveroch, je potrebné venovať pozornosť tomu, či z celkového obsahuzmluvného dojednania je možné zistiť zákonom vyžadované údaje, a teda riadiť sa zmyslom a účelom
zákona, a nie uchyľovať sa k doslovnému významu právnych predpisov a týmto k ich formalistickej
interpretácii. V tejto súvislosti poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky

a Českej republiky (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 341/07, nález Ústavného súdu ČR
sp. zn. Pl ÚS 33/97), ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie sp. zn. 1Cdo
48/2010 z 29.2.2012). Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok v celom rozsahu rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu
vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 os. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 22.7.2014 v súlade s §
211 os. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým bolo
žalobe vyhovené, je podané neoprávnenou osobou, lebo žalobcovi rozhodnutím, ktorým bolo jeho

žalobe vyhovené, nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach, ani sa jeho postavenie v dôsledku
uvedeného rozhodnutia nijak nezhoršilo, preto z procesného hľadiska žalobca nemôže mať záujem na
tom, aby rozsudok v uvedenom výroku bol odvolacím súdom zmenený alebo zrušený. Z tohto dôvodu
odvolanie žalobcu smerujúce proti vyhovujúcemu výroku rozsudku muselo byť odmietnuté podľa § 218
ods. 1 písm. b/ O.s.p. Po preskúmaní rozsudku v ostatnej odvolaním napadnutej časti (výroku, ktorým

bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá) z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. d/ a f/ O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a uplatnené
odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú dané, preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil rozsudok
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ako
vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa ako aj s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Žalobca podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/
O.s.p., t.j. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú dané.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových a právnych záverov nezistil,

žebyskutkovézisteniasúduprvéhostupňanezodpovedalivykonanýmdôkazom,alebožebysúdvzaldo
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Skutkový stav
bol objasnený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, správne skutkové zistenia boli súdom podradené
pod správne hmotnoprávne predpisy, ktoré súd aj správne vyložil a vyvodil zodpovedajúce závery o
právach a povinnostiach účastníkov konania.

Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné a dôvodné námietky, ktoré by spochybnili správnosť
napadnutého rozsudku z hľadiska zisteného skutkového stavu, postupu súdu pri hodnotení zistených
skutočností (skutkového stavu), či právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa. V odvolaní
sú uvedené skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa pri rozhodovaní o žalobe a v odôvodnení svojho
rozhodnutia dostatočne, správne a v súlade so zákonom vyporiadal.K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné zdôrazniť, že v úverovej zmluve uzavretej medzi
účastníkmi dňa 11.4.2011 je uvedená iba celková výška mesačnej splátky 23,52 €, avšak v zmluve
nie je jednoznačne určené, aká je konkrétna výška úverovej istiny, úrokov a poplatkov z daného

úverového vzťahu zahrnutých v jednotlivej mesačnej splátke. Tieto údaje nevyplývajú ani z ust. §
1 hlavy 5 Úverových zmluvných podmienok, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní a ktoré mali
tvoriť neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, lebo v tomto ustanovení je iba všeobecne uvedené, že
v jednotlivých splátkach je zahrnutá „príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového
účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátok, ak z údajov v ÚZ

nevyplýva inak“. Uvedené pre absenciu zákonom predpísaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 písm. k/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, pokiaľ priznal žalobcovi zostatok dlžnej sumy (istiny) z úveru
452,96 € po zohľadnení poskytnutého úveru vo výške 500 € a žalovaným zaplatenej čiastky, spolu s

úrokmi z omeškania 0,025 % denne (9,125 % ročne) od 30.11.2011 do zaplatenia, a nárok na ďalšie
úroky a poplatky ako nedôvodne uplatnený zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny.

Žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní nemal úspech, preto

nemá právo na náhradu jeho trov (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) a žalovaný náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil, preto o nich nebolo ani rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.