Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by Mgr. Anna Vargová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207734
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113207734.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: K.. Y. C., W..

XX.XX.XXXX, F. T. XXX, právne zastúpená: JUDr. Vladimír Babin, advokát so sídlom Prešov, Hlavná
29 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904 so sídlom Košice, Garbiarska
2, právne zastúpený: JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát so sídlom Košice, Boženy Němcovej 22 v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č.k. 2C/2454/2012 zo dňa 19.01.2012,

žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 100 % účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 18.03.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského

rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach, č.k. 2C/2454/2012 zo dňa 19.01.2012. Dôvodom podania
žaloby je podľa vyjadrenia žalobkyne neplatné zmluvné dojednanie - neplatná rozhodcovská doložka,
nakoľko táto nebola individuálne vyjednaná spôsobom, ako pre jej platnosť vyžaduje Občiansky
zákonník. V rozhodcovskom konaní žalobkyňa nemala reálnu možnosť vyjadriť sa pred rozhodcovským
súdom, v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mala k dispozícii len 5-dňovú lehotu,
ktorá je nedostatočná na zaujatie kvalifikovanej právnej obrany vrátane zabezpečenia advokáta.
Rozhodcovský súd rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov, čo vyplýva z rozhodcovského

rozsudku a teda ničím nepodložených tvrdení žalovaného, ktoré si nepreveril. Žalobkyni bolo odňaté
právo konať pred súdom zaručené Ústavou SR, nebolo vykonané žiadne dokazovanie, žalobkyňa
nebola na termín pojednávania predvolávaná a ani o tomto oboznámená. K samotnej rozhodcovskej
doložke žalobkyňa ďalej uviedla, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je možné
považovať ich za neprijateľné. Rozhodcovská doložka predstavuje výrazný zásah do práv a povinností
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o práva a právom

chránených záujmoch.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a
nazákladepodkladovpredloženýchžalovanýmvrozhodcovskomkonaníakonavrhovateľomavprípade
podania odporu by rozhodcovský súd rozhodoval za účasti účastníkov sporu. Rozhodcovskú doložku
v zmluve uzavretej účastníkmi konania považuje žalovaný za jednoznačne individuálne dojednanú a
naviac práve pre svoj osobitný charakter bola výrazne oddelená od ostatného textu Všeobecných

poistných podmienok („VPP“). Žalobca mal dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP
buď podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu
vyplývajúce ustanovenie č.l. XV. VPP, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčil
použitie tohto ustanovenia VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol dotknutý.Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, písomnými stanoviskami oboch sporových
strán, spisom Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, sp.zn. 2C/2454/2012, ako aj ďalším spisovým

materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 21.08.2007 poistnú zmluvu č. 4342990083. Žalovaný listom zo dňa
15.12.2009 oznámil, že ku dňu 31.01.2010 poistná zmluva č. 4342990083 zaniká v dôsledku neplatenia
poistného a vyúčtoval žalobkyni dlžné poistné vo výške 18,29 Eur. Žalobkyňa nedoplatok na poistnom

zaplatila v zmysle inštrukcií uvedených v oznámení. Po splnení si tejto povinnosti žalobkyňa považovala
svoje povinnosti voči žalovanému za splnené, keďže ju tento o iných pohľadávkach neinformoval. Dňa
05.03.2013 bol žalobkyni zo strany Arbitrážneho súdu Košice doručený rozhodcovský rozsudok č. k.
2C/2454/2012 zaväzujúci ju na zaplatenie sumy 51,45 Eur a trov rozhodcovského konania vo výške
276 Eur na účet žalobcu, alebo aby v rovnakej lehote 5 dní podala voči rozsudku odpor. Príslušnosť
rozhodcovského súdu bola podľa vyjadrenia žalovaného daná na základe rozhodcovskej doložky

uvedenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok („VPP“).

Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, kde v osobitnom zmluvnom dojednaní
účastníci vyjadrili spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne vôľu riešiť akýkoľvek
spor namiesto súdneho konania, z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobiť sa rozhodnutiu

rozhodcovského konania v zmysle časti XV týchto VPP. Toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú
doložku. V bode 2 a 3 špecifikujú, ktoré spory budú riešené rozhodcovským súdom (rozhodcovská
doložka je datovaná dňa 21.08.2007, kedy súčasne došlo aj k podpisu poistnej zmluvy).

V záverečných ustanoveniach VPP časť XVII je v bode 7a uvedené, že s uzavretím poistnej zmluvy

pri jej vzniku je spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie
poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy
vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za
sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vyporiada po ukončení poistného vzťahu zápočtom
voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení

poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu
a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných
poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom. Žalovaný si v konaní pred rozhodcovským súdom
návrhom zo dňa 02.01.2012 uplatnil práve predmetnú pohľadávku.

Arbitrážny súd v Košiciach rozhodol o návrhu žalovaného rozhodcovským rozsudkom dňa 19.01.2012
bez pojednávania a vydal predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha.
Vyhovel návrhu žalovaného v plnom rozsahu a zaviazal žalobkyňu aj na náhradu trov konania. Proti
rozhodcovskému rozsudku bolo možné podať odpor v lehote 5 dní od doručenia, ale len po zaplatení
poplatku za odpor vo výške 72 Eur. Žalobkyňa odpor proti rozhodcovského rozsudku nepodala.

Z pripojenej fotokópie rozhodcovského spisu 2C/2454/2012 súd zistil, že dňa 02.01.2012 podal žalovaný
na Arbitrážny súd Košice so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach návrh na začatie konania o zaplatenie
51,45 Eur a návrh na splátkový kalendár titulom poistnej zmluvy č. 4342990083 voči žalovanej Ing.
Márii Repkovej, pričom žalovaná dlžná čiastka predstavuje pohľadávku zodpovedajúcu nákladom

poisťovnevynaloženýchnauzavretiepoistenia.Rozhodcovskýsúdrozhodolrozsudkomdňa19.01.2012
a uložil žalovanej do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní
žalovanému) sumu 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania 276 Eur alebo v rovnakej lehote
podať odpor na rozhodcovskom súde, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok. V poučení rozhodcovského
rozsudku sa okrem iného uvádza, že je možné voči nemu podať odpor zaplatením poplatku za odpor vo

výške 72 Eur. Zároveň sa v poučení uvádza, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní
nazákladeskutočnostítvrdenýchapreukázanýchžalobcom(vtomtokonanížalovaným).Rozhodcovský
rozsudok bol žalobkyni doručený 05.03.2013 a táto podala žalobu o jeho zrušenie na tunajší súd
18.03.2013, teda v zákonnej 30-dňovej lehote v zmysle ust. § 41 ods. 2 zák. č. 244/2002.

V konaní vypočutá žalobkyňa uviedla, že po doručení písomného oznámenia o skončení poistného
vzťahu sa domnievala, že poistný vzťah bol ukončený spôsobom bez ďalších peňažných plnení.
Rozhodcovský rozsudok zaväzujúci ju na plnenie bez toho, aby bola predtým niekým vyzývaná ju
prekvapil. Na súdom položenú otázku odpovedala, že sprostredkovateľ poistenia ju informoval len osporení, možnosti vrátiť nasporenú sumu, avšak o následkoch podpísania rozhodcovskej doložky ním
informovaná nebola. Žalobkyňa tiež potvrdila, že si poistnú zmluvu neprečítala.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej „OZ“)
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 OZ,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi

rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi

konania je zmluvou spotrebiteľskou, podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení OZ. V zmluvnom
vzťahu žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ, fyzická osoba, nepodnikateľ a žalovaný naopak, ako
dodávateľ konajúci vrámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Po preskúmaní a posúdení
osobitných zmluvných dojednaní podpísaných žalobcom tieto nie je možné posúdiť ako individuálne
dohodnuté, pričom vyslovený právny názor má oporu v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/12,

6Cdo 1/12, 6Cdo 3/13.

Vychádzajúc napríklad z rozhodnutia 6Mcdo 9/2012 NS SR dôvodí: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi
sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v

rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné
informácie týkajúce sa výlučne riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva
uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Najvyšší súd SR v rozhodnutí

6Cdo 1/12 dospel k záveru, že rozhodcovská doložka týkajúca sa konkrétne zmlúv žalovaného je
neplatná z dôvodu neexistencie individuálneho dojednania a spôsobujúca nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá
už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený
formulár VPP pre životné poistenie a teda rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti a to bez ohľadu

na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednanie
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Obdobný právny názor
vyslovil aj NS SR v rozhodnutí 6Cdo 3/13.Z predloženej poistnej zmluvy nevyplýva, žeby spotrebiteľ bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym
a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod..

Ďalší dôvod zakladajúci neplatnosť rozhodcovskej doložky spočíva aj v tom, že rozhodcovský súd vybral
sám žalovaný, čo je v rozpore s nálezom Ústavného súdu ČR IV. ÚS 2735/11, podľa ktorého je právo
na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a vzťahuje sa primerane
aj na rozhodcovské konanie.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobkyňa mala možnosť nepodpísať osobitné
zmluvné dojednanie a ich nepodpísaním by sa nerozhodla pre rozhodcovské konanie, pretože v danom
prípade platil článok XV. VPP, ktorý upravoval výlučné riešenie sporov rozhodcovským súdom, ktorý bol
oprávnený vybrať sám žalovaný a dokonca ho bol oprávnený aj sám vytvoriť. Takéto konanie zakladá
pochybnosť o nezaujatosti rozhodcovského súdu a vieru v jeho spravodlivé a objektívne rozhodovanie.
Aj z pripojeného spisového materiálu rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu v Košiciach je zrejmé

isté znevýhodnenie spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu spočívajúce napríklad v možnosti spotrebiteľa
žiadať nariadenie pojednávania avšak za poplatok 36 Eur, paušál na správne náklady v rozmedzí od 84
aždo6.000Eur,kratšialehotanapodanieodporuprotirozhodcovskémurozsudkunavyšespovinnosťou
zaplatiť poplatok za odpor, v opačnom prípade sa na neho neprihliada, neexistencia úpravy oslobodenia
od poplatku, čo všetko vedie tento súd k záveru, že v prípade postačujúcich informácií poskytnutých

žalovaným spotrebiteľovi by sa tento ťažko rozhodol pre akceptáciu rozhodcovskej doložky. Žalobe súd
vyhovel v súlade s ust. § 40 ods. 1 písm. c), g) zák. č. 244/2002 Z.z..

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Úspešnej žalobkyni priznal súd náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 151 ods. 7 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.