Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/273/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710214145
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Šmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5710214145.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci

navrhovateľa: M. Ť.V., D.. XX.X.XXXX, N. O., N. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kašubom -
advokátom so sídlom v Martine, Holubyho 51, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, v konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 2.974,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie 2.300,- € súd návrh navrhovateľa zamieta.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa vo výške 5.274,00 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým,
že vyšetrovateľ OR PZ v Martine uznesením ČVS: ORP-870/OVK-MT-2009 zo dňa 26.10.2010 vzniesol

voči nemu obvinenie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. d) Tr. zákona. Následne bol zadržaný a dňa 28.10.2009 bol podaný návrh na jeho vzatie do väzby.
Okresný súd v Martine návrhu okresnej prokurátorky nevyhovel a do väzby ho nezobral. Dňa 27.10.2009
si pre náročnosť veci zvolil za obhajcu JUDr. Milana Štúrika, ktorý vykonával úkony obhajoby až do
zastavenia trestného stíhania. Počas celého konania tvrdil, že skutok, z ktorého bol obvinený nespáchal.
Predložil listinné dôkazy o správaní sa syna, lekárske správy z jeho psychologických vyšetrení. Navrhol
vo veci vypočuť svedkov. Bol vo veci vypracovaný znalecký posudok na maloletého. Na základe záverov

a opakovaných návrhov na zastavenie trestného stíhania bolo trestné stíhanie uznesením okresnej
prokurátorky č. Pv 626/09 zo dňa 7.7.2010 zastavené s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom
a nie je dôvod na postúpenie veci. V súvislosti so vznesením obvinenia a zadržaním až do doby
rozhodnutia okresnej prokurátorky o zastavení trestného stíhania bol vystavovaný právnej neistote,
strachu z trestného stíhania a potrestania napriek tomu, že preukazoval svoju nevinu, nezákonnosť a
neobjektívnosť podkladov, na základe ktorých sa voči nemu viedlo trestné stíhanie. I v čase vznesenia
obvinenia pracoval ako hasič G. F. C. a R. R. Ž.. Vznesenie obvinenia malo za následok finančnú stratu

a hodnotový rast. V dôsledku nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľa policajného zboru mu nemohla
byť udelená medaila III. stupňa za službu S. C. v apríli 2010, spojená s finančným ohodnotením. Z
dôvodu zadržania účasti na výsluchoch, zabezpečovania dôkazov, ktoré potvrdzovali jeho nevinu, bol
nútený čerpať si riadnu zákonnú dovolenku, ktorú si inak mohol čerpať na zotavenie, relax a oddych so
svojou rodinou. Pocit neistoty, krivdy, úzkosti zo situácie, keď bolo voči nemu vedené trestné stíhanie,
mu spôsobil nemajetkovú ujmu, jeho vážnosť v pracovnom kolektíve, rodine, okolí, ale i v spoločnosti,
ktorá je pre výkon jeho povolania nevyhnutná, bola z titulu vznesenia obvinenia na jeho osobu vznačnej miere znížená. Bol ohrozený výkon jeho povolania, nakoľko podmienkou na vykonanie činnosti
je bezúhonnosť. Postupom orgánov činných v trestnom konaní bol poškodený na svojich právach.
Nedôvodné trestné stíhanie predstavovalo značný zásah do jeho života, ktorý nie je možné odstrániť

ospravedlnením, ani uvedením do predošlého stavu, preto jediným spôsobom ako mu možno čiastočne
kompenzovať škodu, ktorú mu štát spôsobil nerešpektovaním zákonných ustanovení, Ústavy SR a
rozhodnutí súdov je úhrada nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel z dôvodu neistoty, strachu z trestného
stíhania, nezískania pracovného postupu a ocenenia v zamestnaní. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci a to nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
alebo nesprávnym úradným postupom. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Prostredníctvomprávnehozástupcusipísomnýmpodanímzodňa4.9.2010uplatniluMinisterstvavnútra

Slovenskej republiky nárok na náhradu škody vo výške 5.274,00 Eur. Na jeho žiadosť Ministerstvo vnútra
nereagovalo a jeho nárok neuspokojilo. Dňa 22.11.2010 dostal odpoveď z Ministerstva vnútra, v ktorej je
uvedené, že žiadosti nemôžu vyhovieť, nakoľko absentuje existencia nezákonného rozhodnutia, resp.
nesprávneho postupu v príčinnej súvislosti, s ktorým by mu bola spôsobená škoda.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením,

že v prípade zodpovednosti orgánov verejnej moci za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
musí ísť o právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda a bolo zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť príslušným orgánom. V predmetnom prípade zo strany vyšetrovateľa Okresného
riaditeľstvo Policajného zboru Martin nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Voči uzneseniu o
vznesení obvinenia mal navrhovateľ možnosť podať v súlade s ust. § 185 Tr. poriadku riadny opravný

prostriedok a to sťažnosť. Keďže tento opravný prostriedok nepodal, nesplnil jednu zo zákonných
podmienok pre priznanie náhrady škody. Vznik zodpovednosti za škodu by prichádzala len vtedy, ak by
prokurátor alebo orgán dozorujúci nad zákonnosťou postupu vyšetrovateľa v trestnom konaní výslovne
označil rozhodnutie vyšetrovateľa za nezákonné alebo jeho konanie označil za nesprávny úradný postup
a v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím by bola spôsobená škoda. Počas trestného stíhania zo

strany vyšetrovateľa policajného zboru nedošlo k zásahom nad mieru stanovenú zákonom. Podmienky
pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy neboli naplnené.

Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol rozsudkom zo dňa 1.3.2011, ktorým návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a rozsudok
Okresného súdu Martin bol uznesením sp.zn. 6Co/143/2011 zo dňa 7.12.2011 zrušený a veci bola

vrátená na ďalšie konanie. Rozsudok bol zrušený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa uznesenia krajského súdu, okresný súd správne aplikoval na daný prípad zákon č. 514/2003 Z.z.
a posudzoval zodpovednosť štátu ako zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Nesprávne však interpretoval ustanovenie § 6 ods. 1 tohto zákona v otázke, či zastavenie trestného
stíhania z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci má rovnaký význam

ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Účelom
právnej úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutej v zákone č. 514/2003 Z.z. je, aby každá zákonom
predpokladaná majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej
osobe bola odčinená.

V opačnom prípade by to viedlo k tomu, že fyzická osoba, proti ktorej bolo vznesené obvinenie by

musela niesť materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia, aj keď sa následne ukázalo nesprávnym a
trestné konanie skončilo tak, že na neho treba hľadieť ako na nevinnú osobu. Systematickým a logickým
výkladom ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona a jeho porovnanie s § 8 toho istého zákona treba vyvodiť,
že zastavenie trestného stíhania má v zmysle § 6 ods. 1 citovaného zákona rovnaké dôsledky ako
zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k nemu došlo za určitých dôvodov, a

to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu v uznesení o vznesení obvinenia nebol
potvrdený. Dôvody, pri ktorých zastavenie trestného stíhania z hľadiska zodpovednosti štátu nemajú
rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia vyplývajú z ust. § 8 ods. 6 cit. zákona,
ktorý treba analogicky použiť. Vychádzajúc z týchto skutočností je zrejme, že právne posúdenie veciokresným súdom nebolo správne. Okresný súd v intenciách krajského súdu rozhodol rozsudkom č. k.
8C273/2010 -98 zo dňa 16.5.2012 a priznal odporcovi nárok titulom náhrady škody vo výške 2.975,-
€. Na základe odvolania oboch účastníkov bol rozsudok Okresného súdu Martin uznesením Krajského

súdu v Žiline č. k. 7Co/245/2012 zo dňa 19.6.2013 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie s tým,
že v súvislosti so základom uplatneného nároku je prvostupňový súd viazaný názorom krajského súdu
a základ nárok navrhovateľa je daný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka M. D., oboznámil sa s
listinnými dôkazmi, a to pripojeným vyšetrovacím spisom, č. ČVS: ORP-870/OVK-MT-2009, najmä

uznesením o začatí trestného stíhania, návrhom na vzatie do väzby, uznesením prokurátorky,
odpoveďou odporcu na žiadosť predbežné prerokovanie nároku zo dňa 16.11.2010, ďalšími listinnými
dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa uznesenia Okresného riaditeľstvo Policajného zboru Martin č. ČVS:ORP-870/OVK-MT-2009 zo
dňa 26.10.2009 bolo vznesené obvinenie proti navrhovateľovi pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona na základe tej skutočnosti, že od presne

nezisteného dňa po dobu cca 2 rokov od roku 2007 v mieste trvalého bydliska v Martine na X.. N. Č..
X S. N. Č.. XX zaobchádzal so synom O. Ť.V., D.. XX.X.XXXX, ktorý mu bol na základe rozhodnutia
Okresného súdu v Ružomberku zverený do výchovy a opatery tak, že ho opakovane fyzicky bil rukami
do tváre, koženým remeňom po zadnej časti tela, zadku, nôh, chrbta, bezdôvodne mu nadával, pričom
sa intenzita fyzického násilia v priebehu obdobia rokov 2008 a 2009 zvyšuje. V nezistenej dobe asi pred

2 týždňami v mesiaci október 2009, po tom čo O. Ť. prišiel domov, mu začal vyčítať školský prospech
a správanie. Následne ho opakovane bil vojenským remeňom po zadku, stehnách, nôh a 25.10.2009
zobral kožený vojenský remeň a začal bezdôvodne O. Ť. biť remeňom po zadku, chrbte a nohách. Dal
mu facku na tvár, bez vzniku zranení.

Zo zápisnice č. Tp81/2009 zo dňa 29.10.2009 súd zistil, že navrhovateľ nebol vzatý do väzby a bol

prijatý písomný sľub navrhovateľa. Navrhovateľ sa pri výsluchu ku skutku, ktorý sa mu kládol za vinu
priznal len čiastočne. Poprel spáchanie trestného činu týrania. Uviedol, že pokiaľ syna fyzicky trestal,
tak to bolo len preto, aby z neho vychoval riadneho človeka. Vždy mu predchádzalo dohováranie. Až
keď toto nepomohlo, pristúpil k prísnejším metódam. Podľa neho celá vec bola vykonštruovaná matkou
poškodeného, teda jeho bývalou manželkou, ktorá chcela dosiahnuť zverenie syna do jej výchovy.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry v Martine sp. zn. 1 Pv 626/09-20 zo dňa 7.7.2009 súd zistil, že trestné
stíhanie voči navrhovateľovi bolo zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku z dôvodu, lebo
skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Zo správy z P. F. C. V. R. R. S. O. zo dňa 4.8.2010 súd zistil, že Okresného riaditeľstvo C. V. R. R. S. O.
potvrdilo, že disciplinárne konanie vo veci udelenia medaily III. stupňa za službu v C. V. R. R. v mesiaci

apríl 2010 bolo zastavené z dôvodu trestného stíhania navrhovateľa.

Z potvrdenia o čerpaní dovolenky z G. F. C. V. R. zboru v Ž. súd zistil, že navrhovateľ čerpal dovolenku
26.10.2009 - 8 hodín, 29.10.2009 - 16 hodín, 17.2.2010 - 16 hodín, 9.4.2010 - 8 hodín.

Z vyúčtovania trov obhajoby súd zistil, že trovy obhajoby v trestnom konaní predstavovali 2.074,80 Eur
a tieto trovy boli zaplatené, ako vyplýva z účtu obhajcu z S..

Z listu Ministerstva vnútra SR zo dňa 16.11.2010 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
súd zistil, že odporca žiadosti o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nevyhovuje z
dôvodu, že absentuje existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu v
príčinnej súvislosti s ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda.Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že na základe podnetu syna bol nespravodlivo obvinený zo
spáchania trestného činu a to zo zločinu týrania zverenej a blízkej osoby. Na takéto podanie bol
podľa jeho názoru syn navedený svojou matkou - jeho bývalou manželkou. Po vznesení obvinenia bol

vypočúvaný. Bol daný návrh na jeho vzatie do väzby, ktorý sa prerokoval, ale do väzby nebol zobratý.
V priebehu ďalšieho konania bolo prokurátorom vydané rozhodnutie o zastavení trestného stíhania z
dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod ani na postúpenie veci. Aj keď nebol vzatý
do väzby, pokiaľ bol zadržaný a v priebehu celého trestného stíhania jednali s ním ako s vinným, bez
ohľadu na prezumpciu neviny, vyšetrovateľ podľa jeho názoru nemal vôbec v tejto veci konať, teda

nemalo byť vôbec vznesené obvinenie, nakoľko v čase, keď syn podal na neho trestné oznámenie, už
mal vyšetrovateľ správy od lekára, že nemá na tele žiadne známky fyzického násilia. Vzhľadom k tomu,
že bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, bol povinný túto skutočnosť hlásiť zamestnávateľovi. Mal
obmedzené určité výhody, napríklad bol navrhnutý na udelenie medaily III. stupňa a toto povýšenie bolo
zastavené z dôvodu vedenia trestného stíhania. V čase, keď bol zadržaný príslušníkmi polície, mal syna
zvereného do osobnej starostlivosti. Keďže sa syn nevrátil zo školy a nenašli ho, išiel na políciu podať

podanie, že sa syn nevrátil zo školy. Vtedy mu bolo príslušníkmi polície oznámené, že sa syn nachádza
v budove a podal na neho trestné oznámenie. Od tej doby bol zadržaný. Bol podaný návrh na vzatie do
väzby. Bol vypočúvaný. Keďže trestné stíhanie bolo zastavené, uplatňuje si náhradu škody, ktorá mu
vznikla nezákonným rozhodnutím o trestnom stíhaní a to trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli v rámci
trestného konania vo výške 2.274,80 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,00 Eur za to, že

nemal po túto dobu umožnený pracovný postup a ocenenie v zamestnaní. Utrpel morálnu ujmu, pretože
keď bol trestne stíhaný z dôvodu týrania vlastného syna, bol vystavovaný určitým posmeškom zo strany
kolegov, čomu sa zrejme nevyhne ani v budúcnosti. Uplatnil si škodu aj ako náhradu za dovolenku, ktorú
si bol nútený čerpať pri výsluchoch v rámci trestného konania a to vo výške 200,00 Eur. Aj keď dovolenka
mu bola preplatená, dovolenka slúži na iné účely, a nie na tie účely, aby vypovedal pred orgánmi činnými

v trestnom konaní.

Zástupca odporcu pred súdom potvrdil, že voči odporcovi nebolo vydané nezákonné rozhodnutie.
Nejedná sa ani o nesprávny úradný postup, na základe ktorého by mal navrhovateľ nárok na náhradu
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal aj na novelu zákona č. 514/2003 účinnú od
1.1.2013, v rámci ktorej by mala vystupovať v tomto konaní Generálna prokuratúra. Má za to, že v konaní

nebola preukázaná nemajetková ujma, ktorá navrhovateľovi v súvislosti s trestným stíhaním vznikla ako
taká, teda namietol aj výšku tejto nemajetkovej ujmy. Namietal aj uplatňovaný nárok titulom náhrady
za dovolenku s poukazom, že navrhovateľ si v rámci príslušných ustanovení zákonníka práce mohol
uplatňovať platené voľno z dôvodu prekážky v práci. Navrhovateľ proti uzneseniu o vzneseniu obvinenia
nepodal sťažnosť, na základe ktorej by bolo toto uznesenie zrušené, čo je základným predpokladom pre

úspešnosť takejto žaloby. Teda návrh navrhovateľa nie je dôvodný a navrhol návrh v celom rozsahu
zamietnuť.

Svedok M. D. ako priamy nadriadený navrhovateľa uviedol, že niektorí sa kolegovia sa na navrhovateľa
na základe trestného stíhania pozerali trochu inak, do očí mu to však nikto nevytýkal. Potvrdil, že
mal dostať vyznamenanie a aj určitú finančnú odmenu. Vzhľadom k trestnému stíhaniu však finančnú

odmenu ani vyznamenanie nedostal. Toto však nie je vylúčené do budúcna, nakoľko sa jedná o
vyznamenanie za záslužnú prácu. Tieto kritéria pre udelenie vyznamenania naďalej spĺňa. V rozhodnej
dobe, keď sa tieto udeľovali, bol však trestne stíhaný, preto mu nebolo možné toto vyznamenanie udeliť.
Sú to vyznamenania za celkovú činnosť konkrétneho zamestnanca.

Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci -

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci po a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo po d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. - zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. - ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. - právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 7 zákona č. 514/2003 Z. z. - právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie

zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody nevznikne:

a) ak si osoba uloženie trestu, ochranné opatrenia, alebo väzbu zavinila sama,

b) pri zahladení odsúdenia, alebo odpustenia, alebo zmiernení trestu udelením individuálnej milosti,

alebo amnestie prezidentom republiky,

c) ak súhlas daný poškodeným, alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie
trestného stíhania, alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného
predpisu vyžaduje,

d) ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť

celkom bez významu, popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený, alebo ktorý ho podľa
očakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne,
kárne,alebocudzozemskýmsúdom,alebocudzozemskýmúradomatotorozhodnutiemožnopovažovať
za dostačujúce,

e) ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhanie podľa osobitného predpisu,

f) ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu,

g) ak bola osoba spod obžaloby oslobodená, alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne
zodpovedná,aleboakpoprávoplatnostirozhodnutiazaniklatrestnosťčinu,alebomedzinárodnázmluva,
ktorábolavyhlásenáspôsobomustanovenýmvzákone,aleboamnestiaprezidentarepublikynedovoľuje
trestné stíhanie, čím prestal byť zmenou zákona trestným činom, alebo miernejší trest bol uložený preto,

že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest,

h) ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného, alebo prevzatého na výkon na
územie Slovenskej republiky.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. - nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. - uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. - v prípade, ak iba samotné konštatovanie, porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. - výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolností, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. - súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo
výške ustanovenej osobitným predpisom.

Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha
náhrady škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a to titulom vydania nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľa OR PZ Martin
zo dňa 26.10.2009 č. ČVS: ORP-870/OVK-MT-2009 o vznesení obvinenia za zločin týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona. V súvislosti so vznesením
obvinenia za zločin týrania blízkej a zverenej osoby bol podaný aj návrh na vzatie do väzby, pričom
uznesením zo dňa 29.10.2009 súd nezobral navrhovateľa do väzby a prijal jeho písomný sľub. Keďže

uznesením okresnej prokuratúry č. 1 Pv 626/09 - 20 zo dňa 7.7.2010 bolo trestné stíhanie navrhovateľa
zastavené,leboskutokniejetrestnýmčinomaniejedôvodnapostúpenieveci,došlopodľanavrhovateľa
k nezákonnému rozhodnutiu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia.

Na základe trestného stíhania si uplatňoval náhradu škody a to pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia vo výške 2.274,80 Eur, náhrady za čerpanie dovolenky vo výške 200,00 Eur a nemajetkovú

ujmu vo výške 3.000,00 Eur. Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 3 vymedzuje rozsah zodpovednosti štátu
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.
Keďže navrhovateľ považuje za nezákonné rozhodnutie uznesenie o vznesení obvinenia, v súlade s

§ 4 zákona č. 514/2003 je orgánom konajúcim v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
nakoľko túto škodu mal spôsobiť vyšetrovateľ policajného zboru nezákonným rozhodnutím o vznesení
obvinenia.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t. j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s

objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná
súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím
riadnych opravných prostriedkov smerujúcim proti nezákonnému rozhodnutiu ( § 6 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z.). Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo,
teda zbavilo právoplatnosti (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré

navrhovateľ označil ako nezákonné nebol zrušené na základe podania opravného prostriedku. Podľa
§ 6 ods. 1 cit. zákona bolo teda nutné zaoberať sa otázkou, či následne zastavenie trestného stíhania
môže mať z hľadiska predmetného ustanovenia rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť. Je potrebné zdôrazniť, že po zastavení trestného stíhania neprichádza do
úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, lebo z hľadiska trestného

konania je toto bezpredmetné. Účelom právnej úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutej v zákone č.514/2003 Z.z. však je, aby každá zákonom predpokladá ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným
zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená. V opačnom prípade by to viedlo k tomu, že fyzická
osoba, proti ktorej bolo vznesené obvinenie by musela niesť materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia,

aj keď sa následne ukázalo nesprávnym a trestné stíhanie skončilo tak, že na ňu treba hľadieť ako
na nevinnú osobu. Systematickým a logickým výkladom ustanovenia § 6 ods. 1 cit. zákona a tiež jeho
porovnaním s § 8 zákona č. 514/2003 Z.z. treba vyvodiť, že zastavenie trestného stíhania má v zmysle
§ 6 ods. 1 cit. zákona rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť,
ak k nemu došlo za určitých dôvodov, a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného

činu v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Dôvody, pri ktorých zastavenie trestného
stíhania z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu nemajú rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o
vznesení obvinenia vyplývajú z ustanovenia § 8 ods. 6 cit. zákona, ktorý je treba použiť analogicky.
Toto ustanovenie jednoznačne vymedzuje prípad, kedy poškodený nemá právo na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení, alebo o väzbe, analogicky kedy nemá také právo
vprípade zastaveniatrestnéhostíhania,defaktozrušeniauzneseniaovzneseníobvinenia.Vychádzajúc

z citovaných zákonných ustanovení a skutkových zistení má súd za to, že zodpovednosť štátu za
spôsobenú škodu je daná. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania,
ktoréneskončiloprávoplatnýmodsúdenímješpecifickýmprípadomzodpovednostištátupodľazákonač.
514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004. Uznesením Okresnej prokuratúry v Martin, sp.zn. 1Pv/626/2009-20
zo dňa 7.7.2009 bolo trestné stíhanie voči navrhovateľovi zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

z dôvodu, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Zastavenie trestného
stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného
činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie
obvinenia pre nezákonnosť.

Navrhovateľ v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal odporcu žiadosťou predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím v celkovej výške 5.274,-
€, pozostávajúce z úhrady trov právneho zastúpenia pri obhajobe vo výške 2.074,80 €, 200,- € titulom
náhrady za čerpanie dovolenky a 3.000,- € ako nemajetkovú ujmu. V konaní bolo preukázané, že
navrhovateľ uhradil obhajcovi za poskytnuté právne služby celkovo 2.074,- €. Táto náhrada škody
na základe priznania základu nároku bola navrhovateľovi priznaná v súlade s ust. § 18 ods. 3

zákona č. 514/2003 Z.z. U navrhovateľa bola splnená aj zákonom stanovená podmienka predbežného
prerokovania uplatneného nároku v zmysle ust. § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ako podmienka uplatnenia nárokov navrhovateľa na
príslušnomsúde.Tútonavrhovateľsplnilzaslanímžiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody zo dňa 4.9.2010 a odpoveďou odporcu na predmetnú žiadosť bolo zamietavé stanovisko. Súd má

za to, že na základe vykonaného dokazovania výška škody titulom náhrady trov právneho zastúpenia
v rámci trestného konania bola dostatočne navrhovateľom preukázaná ako aj príčinná súvislosť týchto
trov vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu o zadržaní. Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v
trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila náklady na trovy nutnej
obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného, štát zodpovedá za

takto vzniknutú škodu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bolo obvinenému obhajca
ustanovený, alebo, či si ho zvolil sám.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (materiálnej satisfakcie) je v zmysle
ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. prípad, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo

nesprávnym úradným postupom. Ak nie je možné uspokojiť ju inak, pričom pri jej určení sa prihliada
na skutočnosti ustanovené v § 13 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ v čase vznesenia
obvinenia bol príslušníkom hasičského zboru. V dôsledku nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľa
mu nemohla byť udelená medaila 3. stupňa za službu v hasičskom a záchrannom zbore v apríli
2010, ktorá je spojená s finančným ohodnotením, ktorého výšku však súd nevedel ustáliť, ani na

základe výpovede svedka M. D., priameho nadriadeného navrhovateľa. Tento svedok však potvrdil,
že vyznamenanie bolo spojené s finančným ocenením, ale vzhľadom ku skutočnosti, že bol v čase
udeľovania trestne stíhaný, vyznamenanie mu nebolo možné udeliť. Na základe vznesenia obvinenia
bol ohrozený aj výkon povolania navrhovateľa ako hasiča, nakoľko podmienkou pri vykonávaní činnosti
v hasičskom záchrannom zbore je bezúhonnosť. V súvislosti s trestným stíhaním bola ohrozená vážnosťnavrhovateľa v pracovnom kolektíve, ako aj v rodine, okolí v spoločnosti. Na základe obvinenia z
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby sa kolegovia navrhovateľa správali k navrhovateľovi
určitým spôsobom rezervovane aj vzhľadom k charakteru zločinu, a to týrania blízkej a zverenej osoby.

Zároveň ponižujúce bolo aj to, že bol zadržaný príslušníkmi polície a predvedený pred sudcu pre
prípravné konanie.

Zákon č. 514/2003 Z.z. neupravuje minimálnu ani maximálnu výšku nemajetkovej ujmy, ale výška
nemajetkovej ujmy sa určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie,
v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých ku nej došlo závažnosťou

následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosťou následkov, ktoré vznikli
u poškodeného v spoločenskom uplatnení. Vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré boli konštatované
vychádzajúc z daných kritérií, súd priznal navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 900,- € oproti
uplatňovanému nároku titulom nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,-€ majúc za to, že takáto náhrada
nemajetkovej ujmy je primeraná vzhľadom k osobe poškodeného navrhovateľa a k závažnosti jeho
následkov v súkromnom živote, ako aj v spoločenskom uplatnení. Teda vo zvyšku nároku na

nemajetkovú ujmu 2.100,- € návrh navrhovateľa zamietol.

Navrhovateľ si uplatňoval aj náhradu za dovolenku, ktorú čerpal z dôvodu výsluchov v rámci trestného
stíhania. Navrhovateľ potvrdil, že dovolenku mal od zamestnávateľa preplatenú, ale podľa jeho názoru
dovolenka slúži na iné účely a nie na tie účely na aké ich navrhovateľ čerpal, teda na výsluchy pred
orgánmi činnými v trestnom konaní. Súd má za to, že z tohto titulu navrhovateľovi náhrada škody

neprináleží, nakoľko dovolenku mal preplatenú a bolo vecou navrhovateľa, že počas čerpania dovolenky
vypovedal pred orgánmi činnými v trestnom konaní a nevyužil príslušné ustanovenia zákonníka práce.
Teda z tohto dôvodu návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 200,- zamietol. Súd priznal navrhovateľovi
nárok na náhradu škody vo výške 2.974,- €, z toho trovy obhajoby 2.074,- € a trovy nemajetkovú ujmu
900,- € a v časti o náhradu škody vo výške 200,- € ako náhrada dovolenky a 2.100,- € ako nemajetkovú

ujmu, návrh navrhovateľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veciPodľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon

rozhodnutia.