Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Cb/26/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711208343
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6711208343.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu

BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, SR, IČO: 36
859 842, zastúpeného JUDr. Milošom Levrincom, PhD., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, SR, IČO: 42 001 773, proti žalovanému K. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. V. XXXX/XX, XXX XX L., SR, štátne občianstvo: SR, zastúpenému Ulianko & Holčík, s.r.o.,
Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, SR, IČO: 36 856 517, o zaplatenie
808,77 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 808,77 Eur s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne

zo sumy 808,77 Eur od 01. 08. 2010 do zaplatenia a trovy konania 48,- Eur na účet JUDr. Miloša Levrinca
PhD., advokáta, so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 15. 02. 2011, ktorá bola doručená Okresnému súdu Lučenec dňa 16. 02.
2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia 808,77 Eur s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne
zo sumy 808,77 Eur od 01. 08. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa 19. 08. 2009 bola medzi ním ako advokátskou spoločnosťou a žalovaným ako klientom uzatvorená
Zmluva o poskytovaní právnych služieb v zmysle Zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z., na základe ktorej
sa prostredníctvom svojho konateľa Mgr. Slavomíra Jančiara, advokáta, ako obhajcu zaviazal poskytnúť

právne služby spočívajúce v zastupovaní žalovaného ako obvineného v trestnom konaní, vedenom na
Okresnom riaditeľstve PZ Zvolen, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ Zvolen pod ČVS: ORP-188/
OEK-ZV-2009 a následne vedenej na Okresnom súde Zvolen pod spisovou značkou 2T/262/2009 pre
pokračujúci prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a žalovaný sa za zastupovanie,
obhajobu zaviazal uhradiť advokátskej spoločnosti odmenu. Žalovaný súčasne dňa 19. 08. 2009 udelil
Mgr. Slavomírovi Jančiarovi, advokátovi, ako jeho konateľovi aj písomné plnomocenstvo na uvedené
zastupovanie. Podľa článku VII. bodu VII.2. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že záväzkový

vzťah založený touto zmluvou sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa článku II. bodu II.1.
tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť mu odmenu za vykonanie právnych úkonov v zmysle Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, a to tarifnú odmenu vo výške 130,- Eur bez DPH podľa § 2 ods. 2 písm. d) tejto
vyhlášky. V článku III. bode III.2. tejto zmluvy sa žalovaný ako klient zaviazal uhradiť na jeho účet
vopred tarifnú odmenu, spolu s náhradou výdavkov (režijný paušál) za prvé úkony právnych služieb, a
to vo výške 650,- Eur s DPH. Žalovaný uvedenú sumu vo výške 650,- Eur uhradil dňa 20. 11. 2009 v

hotovosti,očommuvydalpríjmovýpokladničnýdokladzodňa20.11.2009.Vzmyslepredmetnejzmluvy
poskytol žalovanému v uvedenej trestnej veci právne služby, za ktoré mu patrila odmena v celkovej
výške 1.458,77 Eur s DPH. Listom zo dňa 21. 07. 2010, ktorý žalovaný prevzal dňa 22. 07. 2010 si
voči žalovanému uplatnil v zmysle predmetnej zmluvy odmenu za zastupovanie v uvedenej trestnejveci vo výške 808,77 Eur, pričom táto suma bola vypočítaná ako celková odmena za zastupovanie vo
výške 1.458,77 Eur, od ktorej bola odpočítaná žalovaným uhradená suma vo výške 650,- Eur. Uvedený
list obsahoval podrobný rozpis poskytnutých úkonov právnych služieb, pričom prílohu tohto listu tvorila

zálohováfaktúrač.7/2010znejúcanasumuvovýške808,77Eur,splatnádňa31.07.2010.Vzhľadomna
neuhradenie uvedenej odmeny zo strany žalovaného prostredníctvom svojho konateľa Mgr. Slavomíra
Jančiara, advokáta, zaslal žalovanému list zo dňa 30. 08. 2010, označený ako „zaslanie výpovede
splnomocnenia“, ktorého prílohu tvorila písomná „výpoveď splnomocnenia“ zo dňa 30. 08. 2010 a to z
dôvodov uvedených v § 33b ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka, v spojení s § 39 a nasl. Trestného

poriadku a v spojení s § 22 ods. 3 Zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z. Žalovaný túto zásielku v odbernej
lehote neprevzal. Žalovaný túto „výpoveď splnomocnenia“ zo dňa 30. 08. 2010 spolu s celým spisovým
materiálom,atovšetkýmipísomnýmipodkladmiadôkazovýmimateriálmiprevzalodnehoaždňa15.10.
2010, čo potvrdil písomným preberacím protokolom. Vzhľadom na to, že odmena vo výške 808,77 Eur
nebola uhradená (a to ani len čiastočne), a to napriek jeho opakovaným výzvam, bol nútený obrátiť sa
so svojim nárokom na príslušný súd. Súčasne na základe článku III. bodu III.5. predmetnej zmluvy spolu

s uvedenou odmenou vo výške 808,77 Eur si uplatnil podľa § 369 Obchodného zákonníka aj zmluvne
dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, čo predstavuje 18,25 % ročný úrok z
omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti zálohovej faktúry č. 7/2010,
teda odo dňa 01. 08. 2010 až do zaplatenia.

O žalobe žalobcu rozhodol Okresný súd Lučenec v rozkaznom konaní platobným rozkazom č.k.
13Rob/70/2011-26 zo dňa 30. 03. 2011, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu č.k. 13Rob/70/2011-26 zo dňa 30. 03. 2011 podal žalovaný včas odpor, ktorý
odôvodnil vo veci samej.

Nakoľko proti platobnému č.k. 13Rob/70/2011-26 zo dňa 30. 03. 2011 podal včas odpor žalovaný, ktorý
odôvodnil vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona v celom rozsahu tento platobný rozkaz a súd vo veci
nariadil pojednávanie podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.),
podľa ktorého ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje

sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Žalovaný v odpore zo dňa 18. 05. 2011, ktorý bol doručený Okresnému súdu Lučenec dňa 20. 05.
2011 uviedol, že s nárokom žalobcu tak, ako je tento uvedený a špecifikovaný v žalobe nesúhlasí.
Podľa neho zmluva nebola uzatvorená platne, keď súčasne vzniesol námietku nedostatku aktívnej

legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Potvrdil, že so žalobcom uzatvoril Zmluvu o poskytovaní
právnej pomoci, keď táto je podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou.
Spotrebiteľská zmluva by v zásade nemala obsahovať podmienky, ktoré znevýhodňujú postavenie
spotrebiteľa od toho, čo pre spotrebiteľa vyplýva zo zákona a zároveň by nemala obsahovať tzv.
neprijateľné podmienky. Pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv pritom platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší. Za neprijateľné podmienky tejto zmluvy považoval medzi inými voľbu
Obchodného zákonníka ako právneho predpisu, ktorým sa má spravovať predmetný právny vzťah,
dojednanie úrokov z omeškania násobne prevyšujúcich zákonný úrok z omeškania, a v neposlednom
rade aj dojednanie tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby, ktorej výška takmer dva a pol násobne
prevyšuje výšku tarifnej odmeny, ktorá obhajcovi pri obhajobe v obdobnej veci v trestnom konaní patrí s

poukazom na § 12 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. Trestná vec, v ktorej
potreboval poskytnúť právnu pomoc nie je výnimočná rozsahom, ani zložitosťou. Jednalo sa výlučne o
procesné úkony prípravného konania. Odmena za 1 úkon právnej služby je s poukazom na § 12 ods.
3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. 57,95 Eur. Dojednanie vyššej odmeny preto
považujezavrozporespredmetnouvyhláškou,ktorátakútomožnosťpriobhajobevtrestnýchkonaniach

nepripúšťa. Sumu 130,- Eur považuje za neplatne dojednanú naviac aj pre rozpor s dobrými mravmi,
ktoré by práve v špecifickom vzťahu advokát - klient mali vystupovať do popredia. O výške základnej
sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby paradoxne žalobcom nikdy nebol poučený. Poukázal
na to, že z titulu odmeny za poskytovanie právnych služieb do dnešného dňa zaplatil žalobcovi sumu
vo výške 650,- Eur. Táto suma by pri počítaní odmeny v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR

č. 655/204 Z.z. prevyšovala hodnotu poskytnutých právnych služieb. Ďalej poukázal na to, že žalobca
mu právnu pomoc v rozsahu, ako to vyplýva z článku I. bodu 1. zmluvy o poskytovaní právnej pomoci
neposkytol a ani mu ju poskytnúť nemohol. Žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorej
predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb. Jej spoločníkmi a konateľmi sú traja advokáti,medzi inými aj Mgr. Slavomír Jančiar. Podľa § 36 ods. 1 Trestného poriadku, obhajcom môže byť len
advokát. Trestný poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku v trestnom konaní nepripúšťa
zastúpenie, resp. obhajobu obvineného právnickou osobou, akou je napríklad i žalobca. Žalobca nie

je advokátom, preto nie je spôsobilým vykonávať obhajobu klientov v trestných konaniach. V danej
veci udelil plnomocenstvo advokátovi Mgr. Slavomírovi Jančiarovi, čo vyplýva aj z obsahu spisu. Z
predmetného plnomocenstva nevyplýva, žeby Mgr. Slavomír Jančiar konal v mene a na účet žalobcu,
naopak vyplýva z neho, že konal vo vlastnom mene a na vlastný účet, rovnako ako vo vlastnom
mene a na vlastný účet koná advokát JUDr. Miloš Levrinc PhD., ktorý v predmetnej právnej veci

žalobcu zastupuje. Vzhľadom na uvedené poukázal opätovne na absenciu aktívnej legitimácie žalobcu
v predmetnej veci. Súčasne doplnil, že proti žalobe má aj ďalšie podstatné výhrady, ktoré uvedie na
nariadenom pojednávaní. Tiež vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu, ktorým bol
Okresný súd Lučenec a žiadal, aby vec bola postúpená miestne príslušnému súdu na konanie, ktorým
je Okresný súd Zvolen, keďže v jeho obvode má bydlisko a súčasne sa v obvode tohto súdu i zdržuje.

Vzhľadom na námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Lučenec na konanie vznesenou
žalovaným pri podaní odporu proti platobnému rozkazu, teda uplatnenú pri prvom úkone, ktorý
žalovanému patril, Okresný súd Lučenec postupom podľa § 105 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 84 a s §
85 ods. 1 O.s.p. predmetnú vec postúpil z dôvodu svojej miestnej nepríslušnosti na Okresný súd Zvolen
prípisom zo dňa 31. 05. 2011, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 10. 06. 2011, keď podľa § 105

ods. 1 O.s.p., súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych
veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu
príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.
Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi
patrí. Podľa § 84 O.s.p., na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje

(odporca), ak nie je ustanovené inak. Podľa § 85 ods. 1 O.s.p., všeobecným súdom občana je súd, v
obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. V zmysle
citovaných zákonných ustanovení tunajší súd po postúpení predmetnej veci Okresným súdom Lučenec
ďalej vo veci konal ako súd miestne príslušný na konanie.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30. 08. 2011, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 30. 08. 2011 k
odporu žalovaného uviedol, že z dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka, ktorou boli do tohto
právneho predpisu zapracované ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že spotrebiteľské
zmluvy sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvára
dodávateľ s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu

stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmlúv býva veľmi často
predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba, spotrebiteľ, nemá možnosť dosiahnuť zmenu v
návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť.
V danom prípade však on so žalovaným neuzatvoril spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko na rokovaní
o uzatvorení tejto zmluvy sa žalovaný podrobne oboznámil s každým navrhovaným ustanovením

zmluvy, pričom mal možnosť o každom jednom ustanovení zmluvy vyjednávať a mal možnosť v
prípade jeho záujmu dosiahnuť zmenu navrhovaného obsahu zmluvy. On s každým zo svojich klientov
uzatvára zmluvu o poskytovaní právnych služieb s rozdielnym obsahom, pričom zohľadňuje špecifiká
každého samostatného právneho zastúpenia. Z výkladu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž
vyplýva, že dojednania spotrebiteľskej zmluvy týkajúce sa predmetu plnenia, ceny plnenia alebo ak boli

podmienky individuálne dojednané, nebudú neplatné aj za predpokladu, že budú obsahovať neprijateľné
podmienky. V prípade, ak by súd vyhodnotil, že Zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 19.
08. 2009 patrí medzi spotrebiteľské zmluvy, podotkol, že všetky ustanovenia zmluvy boli medzi ním a
žalovaným dojednané individuálne a teda s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka mohli
by takéto ustanovenia obsahovať dokonca aj neprijateľné podmienky. Navyše, ak žalovaný tvrdí, že

dojednanie takmer dva a pol násobka tarifnej odmeny prináležiacej obhajcovi podľa § 12 ods. 3 Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. predstavuje neprijateľnú podmienku predmetnej zmluvy,
toto vylučuje § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne dohodu o cene plnenia z neprijateľných
podmienok vylučuje. Voľba Obchodného zákonníka ako právneho predpisu, ktorým sa má spravovať
právny vzťah medzi ním a žalovaným dohodnutý v zmluve je plne v súlade s § 262 ods. 1 Obchodného

zákonníka, pričom ani § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ktorý deklaratórne vymenúva neprijateľné
podmienky) a ani žiadne iné ustanovenie Občianskeho zákonníka takúto voľbu práva nepovažuje za
neprijateľnú podmienku. Z tohto dôvodu bolo teda možné v zmluve dohodnúť úrok z omeškania v inej
výške, ako to ustanovuje Občiansky zákonník. Žalovaný vo svojom odpore ďalej uvádza, že trestná vec,v ktorej mu bola poskytnutá právna pomoc, nie je výnimočná rozsahom, ani zložitosťou. V danej veci
však poskytol žalovanému právne služby nielen v rámci prípravného konania, ale mu bola poskytnutá
obhajoba aj v konaní pred súdom. V konaní pred súdom v mene žalovaného podal dňa 28. 02. 2010

odpor proti trestnému rozkazu a dňa 16. 08. 2010 sa obhajca osobne zúčastnil hlavného pojednávania,
konaného pred Okresným súdom Zvolen. Nakoľko sa vo veci nejednalo o povinnú obhajobu, nie je
mu zjavné, z akého dôvodu sa žalovaný dal v trestnom konaní zastúpiť obhajcom, keď teraz tvrdí,
že sa nejednalo o zložitú vec. Čo sa týka rozsahu poskytnutej právnej služby, obhajca sa zúčastnil
každého nariadeného úkonu v rámci trestného konania. Tiež tvrdenie žalovaného, že dojednanie vyššej

odmeny za 1 úkon právnej služby, ako odmeny stanovenej podľa § 12 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. je v rozpore s touto vyhláškou, ktorá takúto možnosť nepripúšťa,
je nezmyselné. Ustanovenie § 24 ods. 3 Zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z., v znení neskorších
predpisov, ako aj ustanovenie § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.,
v znení neskorších predpisov uvádzajú, že odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a klientom, pričom až potom, ako nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena

podľa § 9 až 14 predmetnej vyhlášky. Obidva právne predpisy teda primárne predpokladajú na určenie
odmeny advokáta za obhajobu dohodu zmluvných strán. Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. d) uvedenej
vyhlášky tiež dáva možnosť dohodnúť zmluvnú odmenu, a to ako tarifnú odmenu dohodnutú inak ako
základná sadzba tarifnej odmeny a preto mu nie je zjavné, ako takáto dohoda môže byť v rozpore s
predmetnou vyhláškou, ktorá takúto dohodu sama upravuje. Žalovaný bol pri dohodovaní zmluvných

podmienok plne informovaný o celom obsahu Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo vtedy účinnom znení,
pričom počas rokovania o obsahu zmluvy mu dokonca v advokátskej kancelárii bolo predložené celé
písomné znenie tejto vyhlášky na nahliadnutie. O uvedenom svedčí aj výslovné vyhlásenie žalovaného
obsiahnutého v článku VII. bode 1. zmluvy, kde prehlásil, že „pozná ustanovenia Vyhlášky č. 655/2004

Z.z.“. Na okraj podotkol, že odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 12 ods. 3 predmetnej vyhlášky
bola len v roku 2009 vo výške 57,95 Eur, avšak v uvedenej veci boli poskytnuté aj úkony právnej
služby v roku 2010, kedy táto odmena bola vo výške 60,11 Eur. Pri pripočítaní DPH k jednotlivým
úkonom a pri pripočítaní režijných paušálov, takto vypočítaná suma odmeny aj pri takomto výpočte
presahuje sumu 650,- Eur, ktorú žalovaný poskytol. Keby zmluvne dojednaná výška 130,- Eur za 1

vykonaný úkon právnej služby predstavovala oproti sume 60,11 Eur rozpor s dobrými mravmi, ako to
tvrdí žalovaný, tak podstatná časť dohodnutých zmluvných odmien na zastupovanie v trestnom konaní
v Slovenskej republike by bola taktiež v rozpore s dobrými mravmi. Suma 60,11 Eur (v roku 2010)
predstavovala minimálnu sumu, ktorú obhajcom platil štát za zastupovanie obvinených v prípadoch ex
offo obhajoby. Navyše podotkol, že v zmluve nebola dohodnutá ani len kombinovaná odmena, hoci to

§ 2 ods. 3 predmetnej vyhlášky výslovne umožňuje. Pokiaľ žalovaný v odpore ďalej uvádza, že mu
právnu pomoc uvedenú v zmluve neposkytol a poskytnúť nemohol, keďže je s.r.o., k tomu podotkol, že
on má jediný predmet podnikania, ktorým je poskytovanie právnych služieb. Podľa § 1 ods. 2 Zákona
o advokácii č. 586/2003 Z.z., poskytovanie právnych služieb, medzi ktoré patrí aj obhajoba v trestnom
konaní, predstavuje výkon advokácie. Ako vyplýva z § 12 ods. 1 písm. e) tohto zákona, advokát môže

vykonávať advokáciu aj ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. S poukazom na § 15 tohto
zákona, advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na
účet spoločnosti, avšak ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch
osobitné predpisy (ako je to v tomto prípade obhajoby v trestnom konaní), advokáciu vykonávajú vo
vlastnom mene a na účet spoločnosti. Zmluvu o poskytovaní právnych služieb uzatvoril dňa 19. 08. 2009

v postavení advokátskej spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom už z jeho označenia ako zmluvnej
strany vyplýva, že advokátska spoločnosť s ručením obmedzeným v tomto zmluvnom vzťahu koná
prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu: JUDr. Jaroslava Baka, advokáta, konateľa, obhajcu, Mgr.
Slavomíra Jančiara, advokáta, konateľa, obhajcu a JUDr. Miloša Levrinca, advokáta, konateľa, obhajcu.
Samotný článok I. bod I.1. zmluvy uvádza, že „predmetom tejto zmluvy o poskytovaní právnych služieb je

poskytovanie nasledovných služieb klientovi: obhajoba klienta v trestnej veci vedenej OR PZ vo ZV pod
sp. zn. ČVS: ORP-188/OEK-ZV-2009 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 písm. Trestného
zákona, a to prostredníctvom advokátov ako obhajcov uvedenej advokátskej kancelárie“. Preto mu
nie je zjavné, ako žalovaný mohol vyvodiť, že Mgr. Slavomír Jančiar ako obhajca žalovaného v rámci
trestného konania konal vo svojom mene a na svoj účet. Písomné plnomocenstvo zo dňa 19. 08. 2009,

ktorým žalovaný splnomocnil v uvedenom trestnom konaní na zastupovanie Mgr. Slavomíra Jančiara,
advokáta bolo podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku predložené do trestného spisu z dôvodu, aby
tento jeho konateľ mohol zastupovať žalovaného ako obvineného, keďže podľa § 36 ods. 1 Trestného
poriadku obhajcom môže byť len advokát (a nie aj advokátska s.r.o.). Predloženie tohto splnomocneniavšak nič nemení na zmluvnom vzťahu uzatvorenom medzi ním a žalovaným, ktorým bola dohodnutá
obhajobaklientavtrestnomkonaní,naktorúsazaviazalaadvokátskakanceláriaprostredníctvomsvojich
konateľov, advokátov, obhajcov. Ak žalovaný tvrdí, že Mgr. Slavomír Jančiar, advokát konal pri obhajobe

žalovaného vo svojom mene a na svoj účet, potom mu tiež nie je zjavné, prečo žalovaný uzatvoril dňa
19. 08. 2009 s ním písomnú Zmluvu o poskytovaní právnych služieb a prečo následne dňa 20. 11.
2009 uhradil sumu 650,- Eur s DPH jemu priamo, a nie Mgr. Slavomírovi Jančiarovi, advokátovi, pričom
ako účel úhrady je na príjmovom pokladničnom doklade uvedená: „odmena za prvé úkony právnych
služieb podľa článku III.2. zmluvy zo dňa 19. 08. 2009“. Medzi žalovaným a Mgr. Slavomírom Jančiarom,

advokátom nikdy nebola uzatvorená žiadna zmluva o poskytovaní právnych služieb, resp. iná obdobná
zmluva týkajúca sa zastupovania žalovaného týmto advokátom ako obhajcom. S poukazom na § 15
ods. 6 Zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z., Mgr. Slavomír Jančiar, advokát, dokonca nemohol v danom
prípade vykonávať advokáciu samostatne.

Súd v rámci prejednania veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi,

keď zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca je právnickou osobou, spoločnosťou s ručením obmedzeným pod obchodným menom BAKO
JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, jeho
konateľmi sú JUDr. Jaroslav Bako, bytom S. V. XX, XXX XX X., Mgr. Slavomír Jančiar, bytom O. XX,

XXX XX L. a JUDr. Miloš Levrinc, bytom N. XXX, XXX XX N., keď spoločnosť zastupujú a v jej mene
konajú a podpisujú konatelia, každý samostatne. Podpisovanie v mene spoločnosti sa vykonáva tak, že
k obchodnému menu spoločnosti, k svojmu menu a priezvisku, k profesijnému označeniu “advokát“ a
označeniu “konateľ“ podpisujúci pripojí svoj podpis.

Dňa 19. 08. 2009 bola medzi žalobcom, ako advokátskou kanceláriou a žalovaným ako klientom
uzatvorená Zmluva o poskytovaní právnych služieb v zmysle Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a § 2
ods. 2 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zmluva“), podľa článku I. bodu I.1., predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb žalovanému ako klientovi:

„obhajoba klienta v trestnej veci vedenej OR PZ vo ZV pod sp. zn.: ČVS: ORP-188/OEK-ZV-2009 prečin
podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2 písm. Trestného zákona a to prostredníctvom advokátov ako obhajcov
uvedenej advokátskej kancelárie“. Podľa článku II. bodu II.1. zmluvné strany sa v zmysle Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb dohodli na tarifnej
odmene vo výške 130,- Eur bez DPH podľa § 2 ods. 2 písm. b) vyhlášky za poskytnutie jedného úkonu

právnych služieb podľa článku I. tejto zmluvy o poskytovaní právnych služieb. K tejto odmene mala byť
ešte uplatnená DPH. Podľa článku II. bodu II.2. zmluvné strany sa ďalej dohodli, že advokát má popri
nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov tak, ako to ustanovuje Vyhláška č. 655/2004
Z.z.PodľačlánkuIII.boduIII.1.žalovanýakoklientsazaviazaluhradiť danúodmenuaprípadnúnáhradu
hotových výdavkov na základe jednej alebo viacerých vystavených faktúr, vystavených advokátom.

Podľa toho istého článku, bodu III.2. sa žalovaný ako klient zaviazal, že pri prevzatí obhajoby vopred
uhradí tarifnú odmenu spolu s náhradou výdavkov (režijný paušál) za prvé úkony právnych služieb a to
vo výške 650,- Eur. Za všetky ďalšie vo veci uskutočnené úkony sa zaviazal uhradiť odmenu v zmysle
boduIII.1.tejtozmluvy.OdmenaanáhradahotovýchvýdavkovpodľačlánkuII.boduII.1.aboduII.2.tejto
zmluvy alebo jej príslušná časť sa mala stať splatnou vždy na základe faktúry vystavenej advokátom v

lehote splatnosti uvedenej na príslušnej faktúre. Takéto dojednanie vyplýva z článku III. bodu III.3. Podľa
článku III. bodu III.5. zmluvy sa strany zmluvy dojednali v prípade omeškania so zaplatením faktúry na
úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Tiež v článku VII. bode VII.2. sa dohodli na
tom, že záväzkový vzťah založený touto zmluvou sa bude spravovať slovenským právom a ďalej, že
tento vzťah sa bude riadiť § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch.

Podľa príjmového pokladničného dokladu bez uvedenia čísla zo dňa 20. 11. 2009, žalovaný zaplatil
žalobcovi sumu 650,- Eur na účel „odmena za prvé úkony právnych služieb podľa čl. III.2. Zmluvy z
19. 8. 09“.

Listom zo dňa 21. 07. 2010 značky: Ts 54/2009-J, označeným ako „Oznámenie termínu hlavného
pojednávaniaažiadosťouhradenieprávnehozastúpeniazazastupovanievprípravnomkonaní“žalobca
si voči žalovanému uplatnil v zmysle predmetnej zmluvy odmenu za zastupovanie vo výške 808,77 Eur,
pričom táto suma bola vypočítaná ako celková odmena za zastupovanie vo výške 1.458,77 Eur, odktorej bola odpočítaná žalovaným uhradená suma vo výške 650,- Eur. Predmetný list obsahuje podrobný
rozpisposkytnutýchúkonovprávnychslužieb,pričomprílohutohtolistutvorilaZálohováfaktúrač.7/2010
znejúca na sumu vo výške 808,77 Eur, splatná dňa 31. 07. 2010, vystavená dňa 21. 07. 2010. Predmetný

list spolu so zálohovou faktúrou bol žalovanému doručený dňa 22. 07. 2010.

Žalobca následne listom zo dňa 30. 08. 2010 značky: Ts 54/2009-J, prílohu ktorého tvorila „Výpoveď
splnomocnenia“ zo dňa 30. 08. 2010, ktorou „Mgr. Slavomír Jančiar“ advokát zapísaný do zoznamu
advokátov SAK pod č. 3835, IČO: 37 955 292, so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, SR v zmysle

§ 33b ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka, v spojení s § 39 a nasl. Trestného poriadku a § 22 ods.
3 Zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z. vypovedal žalovanému splnomocnenie zo dňa 19. 08. 2009,
ktorým ho žalovaný ako obhajcu splnomocnil na zastupovanie jeho osoby v trestnom konaní, vedenom
na Okresnom súde Zvolen, pod spisovou značkou 2T/262/2009, oznámil žalovanému, že vzhľadom na
neuhradenie odmeny advokáta mu zasiela vypovedanie plnomocenstva na zastupovanie zo dňa 19. 08.
2009, udelenom v trestnom konaní vedenom na OR PZ vo ZV, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ

Zvolen, pod ČVS: ORP-188/OEK-ZV-2009 a následne vedenej na OS vo ZV pod sp. zn. 2T 262/09.
Žalovaný predmetný list s prílohou s odbernej lehote neprevzal.

Predmetný list spolu s výpoveďou splnomocnenia na to žalovaný spolu s ďalšou dokumentáciou prevzal
preberacím protokolom zo dňa 15. 10. 2010.

Podľa plnomocenstva zo dňa 19. 08. 2009 žalovaný podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka
splnomocnil „Mgr. Slavomíra Jančiara, advokáta, zapísaného do zoznamu advokátov SAK pod č. 3835,
J. Kozáčeka 13E, Zvolen, SR, aby ho zastupoval vo všetkých právnych veciach, vykonal všetky úkony,
najmä prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmier, uznával uplatnené

nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie
nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, to všetko i vtedy, ak je podľa právnych predpisov potrebné
osobitné splnomocnenie, a to pred súdmi, štátnymi orgánmi a inými právnickými a fyzickými osobami.
Toto plnomocenstvo dal najmä v rozsahu práv a povinností v zmysle § 24 a nasl. Občianskeho
súdneho poriadku, § 39 Trestného poriadku a Exekučného poriadku, osobitne, aby ho tento ako obhajca

zastupoval v trestnom konaní, vedenom na OR PZ vo ZV, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ Zvolen
pod ČVS: ORP-188/OEK-ZV-2009, a to až do právoplatného skončenia tejto trestnej veci.

Štatutárny zástupca žalobcu Mgr. Slavomír Jančiar k veci uviedol, že advokáciu vykonáva ako advokát
samostatnelenvoveciach,kdeprevzalzastúpenieešteakoadvokát,fyzickáosoba,tedapredzaložením

spoločnosti BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o. Spoločnosť bola založená v roku 2008, a
od jesene roku 2008 trestné veci, v ktorých vystupuje ako obhajca vykonáva výlučne na účet tejto
spoločnosti. Takto je to aj v prípadoch, keď je v trestnej veci ustanovený ako obhajca ex offo súdom.
Čo sa týka procesu uzatvorenia zmluvy, v tejto veci ho oslovil advokát JUDr. Ulianko, že či by neprevzal
zastúpenie jedného klienta, nakoľko on nemôže jeho zastúpenie prevziať, keď išlo o žalovaného.

Žalovaný na to prišiel do advokátskej kancelárie BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o., a povedal,
žeby mal záujem o zastupovanie v trestnej veci, kde ho predtým zastupoval JUDr. Ulianko, ale že ho
ďalej už nemôže zastupovať pre nejaký konflikt. Po oboznámení sa so spisovým materiálom, ktorý
žalovaný predložil v advokátskej kancelárii potvrdil, že sú ochotní prevziať jeho zastúpenie, pričom mu
vysvetlil, ako sa vypočítava odmena za zastúpenie, oboznámil žalovaného s vyhláškou č. 655/2004

Z.z., keď uviedol, že požadujú za zastúpenie v tejto veci 130,- Eur bez DPH za 1 úkon právnej
služby, pričom mu aj vysvetlil, čo predstavujú úkony právnej služby, poukázal mu aj na ustanovenie
tejto vyhlášky ohľadne náhrady hotových výdavkov. Žalovaný s týmito podmienkami súhlasil, preto
pripravil zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Túto si žalovaný podrobne preštudoval v kancelárii,
ešte trval, aby podpísal každú stranu zmluvy. Tiež mu vysvetlil, že do trestného spisu treba predložiť

i plnomocenstvo, nakoľko však v trestnom konaní nie je možné, aby plnomocenstvo bolo vydávané
na advokátsku kanceláriu s.r.o., súčasne mu predložil na podpis i plnomocenstvo, ktoré bolo doložené
do vyšetrovacieho a následne trestného konania. Súčasne pri prevzatí zastúpenia ako štandardne
požadovalizálohu,keďsavzmluvedohodlinazálohezaprvéúkony,včítanenáhradyhotovýchvýdavkov
vo výške 650,- Eur. Už ohľadne tejto sumy bol problém so žalovaným, lebo tvrdil, že odmenu za nejaké

úkonyužzaplatilJUDr.Uliankoviateda,žesimajútútosumupýtaťodJUDr.Ulianku.Ohľadnezaplatenia
tejto zálohy sa preto obrátili okrem žalovaného i na JUDr. Ulianku, keď až po nejakom čase žalovaný
do advokátskej kancelárie priniesol túto zálohu 650,- Eur. Čo sa týka uzatvorenia sumy, nie je mu
celkom zjavné, prečo žalovaný popiera existenciu vzťahu na základe tejto zmluvy medzi advokátskoukanceláriou s.r.o., a žalovaným, keďže sám žalovaný podpísal osobne túto zmluvu s advokátskou
kanceláriou s.r.o., pričom v zmluve je uvedené, že táto bude konať prostredníctvom svojich štatutárnych
orgánov, spoločníkov, konateľov a obhajcov. Tiež potom nie je zrejmé, prečo žalovaný čiastočne aj plnil

zálohovú platbu 650,- Eur na účet advokátskej kancelárie s.r.o. Žalovaný sa počas zmluvného vzťahu
ani jeden krát nezmienil, žeby mu bolo nejasné, s ktorým subjektom uzatvoril zmluvu. Tiež sa neobrátil
s požiadavkou na vysvetlenie, prečo platí DPH v zmysle zmluvy, keď on ako advokát, fyzická osoba nie
je platcom DPH.

Žalovaný K. W. k veci uviedol, že za Mgr. Jančiarom ho odporučil JUDr. Ulianko ohľadne zastúpenia
v trestnej veci. Povedal mu, že sú dobrí známi, že sa poznajú. Tvrdil, že v uvedenej trestnej veci ho
JUDr. Ulianko určite nezastupoval. JUDr. Ulianko ho v predmetnej veci nemohol zastupovať, medzi ním
a JUDr. Uliankom bola zmluva urobená len na jeden úkon. Od JUDr. Ulianku dostal telefónne číslo na
Mgr. Jančiara, zavolal mu, dohodli si stretnutie. Keď prišiel do advokátskej kancelárie, bol tam len Mgr.
Jančiar a nejaká sekretárka. Rozprávali sa spolu, povedal kto je, a že ide o JUDr. Ulianka. Mgr. Jančiar

mu povedal, že už o tejto veci vie. Pýtal sa ho na financie, koľko to bude stáť, ukázal mu sadzobník,
on mu na to povedal, že je to nejako veľa, na čo mu on povedal, že je to len formálne, teda cenník, že
sa určite nejako dohodnú, keď ide od JUDr. Ulianka. Sadzobník si už nepamätal, nevedel uviesť akú
mu ukázal cenu podľa sadzobníka za úkon pomoci. Zmluvu podpísal na základe dôvery, riadne si ju ani
neprečítal. Čo sa týka zálohy, túto chcel zaplatiť, ale nie hneď. Na to Mgr. Jančiar bol s ním na nejakom

vypočutí, asi troch vypočutiach, keď následne od neho požadoval zaplatiť zálohu 650,- Eur. On mu na
to povedal, že tieto peniaze sú u JUDr. Ulianku, teda že nech sa s ním spojí. Na to mu JUDr. Ulianko
požičal tých 650,- Eur, aby tieto peniaze mohol zaplatiť Mgr. Jančiarovi. K predmetnej veci za obhajobu
zaplatil aj JUDr. Uliankovi, ale nevedel uviesť, aká suma to bola, lebo on má takýchto vecí viacej. Mgr.
Jančiar chodil s ním na vypočutie, ale nebol nejako zvlášť pripravený, nekládol také otázky, s ktorými

by bol on spokojný a ktoré by viedli k jeho nevine. Po ukončení vyšetrovacieho konania ho samosudca
odsúdil na podmienku, plus peňažný trest 1.000,- Eur. Keďže bol nevinný, stratila sa jeho dôvera voči
Mgr. Jančiarovi, tento na neho tlačil, aby zobral podmienku, že je to dobrý trest. Doteraz nebol nikdy
súdne trestaný, má čistý register trestov, keď odsúdenie by mu znemožnilo veľa v živote. Občas robí
ochranku. Pracuje na dohodu, nejde o pravidelnú prácu. Keďže nebol spokojný s prácou Mgr. Jančiara,

hľadal si iných právnikov, oslovil opätovne aj JUDr. Ulianku a tento mu poradil JUDr. Dlhopolca, keď už
pri prvom kontakte s ním videl, že tento má o vec záujem, teda aby bol zbavený viny. Potom následne
bol v súdnom trestnom procese oslobodený spod obžaloby. Napriek tomu, že bol s prácou Mgr. Jančiara
nespokojný, nedal výpoveď splnomocnenia, hľadal si síce druhého právnika, ale pokiaľ druhého nemal,
nechcel zastúpenie ukončiť. Faktúru odmietol zaplatiť preto, lebo nič také v jeho veci nebolo urobené,

žeby to mohlo stáť toľko peňazí.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení Zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č.
586/2003 Z.z.“), výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci

a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád a spisovanie listín
o právnych úkonoch, spracovanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho
poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej “právne služby“).

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v

združeníspolusinýmiadvokátmi,c)akospoločníkverejnejobchodnejspoločnosti,d)akokomplementár
komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z., pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný používať
profesijné označenie advokát alebo advokátka. Ak poskytuje právne služby prostredníctvom združenia,

verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným k
profesijnému označeniu pripája aj meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť
s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb (ďalej len

“spoločnosť s ručením obmedzeným“). Táto spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie mať iný
predmet podnikania, jej spoločníkmi a konateľmi môžu byť len advokáti a musí byť poistená pre prípad
zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri poskytovaní právnych služieb, minimálne s limitompoistného plnenia 1.500.000,- Eur za každého spoločníka. Na spoločnosť s ručením obmedzeným sa
vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z., advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným
vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti
nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy (napríklad § 30 a 31 Občianskeho súdneho
poriadku, § 38 až 40a Trestného poriadku), advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet
spoločnosti.

Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z., advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti
s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník
verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s
ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní
právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva

neurčuje inak.

Podľa § 15 ods. 8 zákona č. 586/2003 Z.z., na spoločnosť s ručením obmedzením sa primerane použijú
ustanovenia § 18 až 29.

Podľa § 24 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z., advokát poskytuje právne služby za odmenu
a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na
náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne
a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z

verejných registrov. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak
nedôjde k dohode patrí advokátovi tarifná odmena.

Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.,
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhradu
hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na
základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. Odmena advokáta sa určuje na základe
dohodymedziadvokátomajehoklientom(ďalejlen“zmluvnáodmena“);aknedôjdekdohode,naurčenie
odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmeny (§ 9 až 14).

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže
advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne
vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena), b) paušálnou sumou (paušálna odmena), c)
podielom na hodnote veci (podielová odmena), d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou
sadzbou tarifnej odmeny.

Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu
byť kombinované.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len “neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 36 ods. 1 Trestného poriadku, obhajcom môže byť len advokát.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku, obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že
písomne splnomocní obhajobou advokáta.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
dôvodná. Žalobca v súdnom konaní preukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným, od
ktorého odvodzoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, a to na základe Zmluvy

o poskytovaní právnych služieb zo dňa 19. 08. 2009. Táto zmluva bola uzatvorená podľa Zákona č.
586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, v znení neskorších predpisov. Žalobca ako právnická osoba poskytuje právne služby podľa

zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, pričom nejde o službu, na ktorú sa vzťahuje Zákon č. 250/2007 Z.z.,
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej Národnej Rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, keď podľa § 2 písm. i) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto
zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť, alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne
alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi (podľa poznámky č. 5/ je to

napríklad zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v
znení neskorších predpisov, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších
predpisov, zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii, zákon č. 344/2004 Z.z. o patentových zástupcoch a
podobne), nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú
uvedené v § 19. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že s poukazom na § 2 písm. i) zákona č.

250/2007 Z.z., v danom prípade nejde o službu, na ktorú sa vzťahuje tento zákon a teda žalovaný v
tomto prípade nie je považovaný za spotrebiteľa. Právny vzťah účastníkov konania založený Zmluvou
o poskytovaní právnych služieb zo dňa 19. 08. 2009 sa spravuje osobitným zákonom, zákonom č.
586/2003 Z.z. o advokácii, v znení neskorších predpisov. Nevyplýva tak zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej
právny režim podlieha § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania, konkrétne

z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu a napokon i z výsluchu žalovaného napokon vyplýva, že
táto zmluva bola individuálne dojednaná, bola dojednaná s individuálnymi zmluvnými podmienkami,
žalovaný mal možnosť pred jej podpísaním individuálne dojednávať jej obsah, oboznámiť sa s ňou,
a pokiaľ v súdnom konaní tvrdil, že pred podpisom si ju ani riadne neprečítal, uvedené skutkové
tvrdenie, i keby ho v súdnom konaní preukázal, nemá vplyv na právnu povahu a napokon ani na

platnosť predmetnej zmluvy. Zmluva bola uzavretá medzi žalobcom, teda spoločnosťou BAKO JANČIAR
LEVRINC - advokáti s.r.o., ako poskytovateľom právnych služieb a žalovaným ako klientom, žalobu v
predmetnej veci podala spoločnosť BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o., teda účastník zmluvy,
ktorý sa zaviazal pre žalovaného poskytovať právne služby dojednané v tejto zmluve, predmetom
súdneho konania je nárok vyplývajúci z predmetnej zmluvy, preto žalobca je aktívne legitimovaný

na podanie predmetnej žaloby. Nakoľko predmetná zmluva nepodlieha režimu podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, zmluvné strany si mohli a aj si dohodli, že ich vzťahy upravené touto zmluvou
sa budú riadiť Obchodným zákonníkom a to podľa § 262 ods. 1, podľa ktorého strany si môžu dohodnúť,
že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Čo sa
týka dojednanej odmeny a náhrady za poskytnutie právnych služieb podľa tejto zmluvy, keď podľa nej

sa žalobca zaviazal pre žalovaného poskytovať právne služby pri obhajobe žalovaného v trestnej veci,
označenej v tejto zmluve, táto ako vyplýva z článku II. bodu II.1. a bodu II.2. bola dojednaná ako zmluvná
odmena a náhrada za poskytovanie právnych služieb podľa § 2 ods. 2 písm. d) vyhlášky č. 655/2004
Z.z., v znení neskorších predpisov, teda ako tzv. tarifná odmena dohodnutá inak, ako základnou
sadzboutarifnejodmeny,náhradahotovýchvýdavkovboladojednanápodľa§15tejtovyhlášky,zmluvná

odmena za poskytovanie právnych služieb bola dojednaná ako tarifná odmena vo výške 130,- Eur za
poskytnutie jedného úkonu právnych služieb, keď k tejto odmene bola dojednaná aj DPH. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, žeby žalovaný nebol oboznámený s výškou dojednávanej odmeny a náhrady
za poskytovanie právnych služieb, naopak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný s týmtobol riadne oboznámený, dokonca pri výsluchu potvrdil, že si všimol, že takáto odmena je dosť vysoká,
napriek tomu zmluvu podpísal. Potvrdil, že pred podpísaním zmluvy mu bol predložený „cenník“, čo
napokon potvrdil i v prehlásení v článku VII. bode VII.1. zmluvy, kde je uvedené „klient prehlasuje,

že pozná ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a ustanovenia Zákona o ochrane osobných údajov“.
Žalovaný v súdnom konaní ničím nepreukázal, žeby nevedel o tom, v akej výške sa dojednáva odmena
za jeden úkon právnej služby, keď pokiaľ aj bola dojednaná táto odmena inak, ako to určuje § 12 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. keď podľa tohto ustanovenia v roku 2009 odmena za 1 úkon takejto právnej
služby bola 57,95 Eur a v roku 2010 60,11 Eur, len z toho dôvodu, že v zmluve bola dojednaná vyššia

odmena, ako je uvedené v § 12 ods. 3 tejto vyhlášky samo o osebe nezakladá rozpor s dobrými mravmi,
pretože vyhláška č. 655/2004 Z.z., v § 2 ods. 2 písm. d) pripúšťa dojednať i tarifnú odmenu inak, ako
základnou sadzbou tarifnej odmeny.

Ďalšiu námietku žalovaného, že žalobca mu právnu pomoc v rozsahu, ako to vyplýva zo zmluvy o
poskytovaní právnej pomoci neposkytol, a ani mu ju poskytnúť nemohol, pretože nie je spôsobilý

ako spoločnosť s ručením obmedzeným vykonávať obhajobu klientov v trestných veciach, o čom
napokon svedčí i fakt, že individuálne plnomocenstvo na jeho zastupovanie v danej trestnej veci bolo
udelené advokátovi Mgr. Slavomírovi Jančiarovi, pričom z neho nevyplýva, žeby tento konal v mene
a na účet žalobcu, ale naopak z neho vyplýva, že konal vo vlastnom mene a na vlastný účet, aj
túto súd vyhodnocuje za nedôvodnú. Podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 586/2003 Z.z., advokát

môže vykonávať advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa ods. 4 citovaného
zákonného ustanovenia, pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný používať profesijné
označenie advokát alebo advokátka, pričom ak poskytuje právne služby prostredníctvom združenia,
verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným,
k profesijnému označeniu pripája aj meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti. Podľa § 15

ods. 2 citovaného zákona, advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú
advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v
jednotlivých prípadoch osobitné predpisy (podľa poznámky č. 13/ napríklad § 30 a 31 Občianskeho
súdneho poriadku, § 38 až 40a Trestného poriadku), advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na
účet spoločnosti. Z ods. 6 tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že advokát, ktorý vykonáva advokáciu

ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne,
v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako
konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom
samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených
veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. V posudzovanom prípade Mgr. Slavomír Jančiar je

advokátom, je konateľom a spoločníkom spoločnosti BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o.,
keď táto spoločnosť s ručením obmedzeným vykonáva advokáciu aj prostredníctvom ďalších dvoch
advokátov, konateľov a spoločníkov a to JUDr. Jaroslava Baku a JUDr. Miloša Levrinca. Je nepochybné,
že títo advokáti, ktorí vykonávajú advokáciu ako konatelia spoločnosti žalobcu, nemôžu ju súčasne
vykonávaťsamostatne,pretožetotovylučuje§15ods.6zákonač.586/2003Z.z.ažnavýnimkuuvedenú

v druhej vete citovaného zákonného ustanovenia. Táto v súdnom konaní nebola preukázaná, preto
pokiaľ i v konkrétnej vyšetrovacej a trestnej veci žalovaný udelil splnomocnenie na svoje zastupovanie
zo dňa 19. 08. 2009 podľa § 39 Trestného poriadku Mgr. Slavomírovi Jančiarovi, advokátovi, toto
splnomocnenie takto udelil s poukazom na § 15 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z., podľa ktorého advokáti,
ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti,

ak však výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy,
tak ako to bolo v tomto prípade, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti. Potom
správne splnomocnenie bolo udelené pre zastupovanie vo vyšetrovacej a trestnej veci Mgr. Slavomírovi
Jančiarovi, ako advokátovi, keď možno prisvedčiť, že chybou na tomto splnomocnení je to, že Mgr.
Slavomír Jančiar, advokát bol povinný podľa § 12 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z., k svojmu profesijnému

označeniu advokát pripojiť aj meno obchodnej spoločnosti, prostredníctvom ktorej poskytuje právne
služby, a tiež, že ich poskytuje na účet tejto spoločnosti ako konateľ tejto spoločnosti. Uvedené ale nič
nemení na tom, že aktívne legitimovaný na podanie žaloby je žalobca, ktorý prostredníctvom svojho
konateľa, advokáta právne služby dojednané v zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa 19. 08.
2009ajposkytol.ŽedojednanéslužbyboliposkytnutévyplývaztrestnéhospisuOkresnéhosúduZvolen,

spisovej značky 2T/262/2009, keď z tohto spisu vyplýva aj rozsah poskytnutých právnych služieb a to v
súlade s ich vyúčtovaním podľa vyúčtovania zo dňa 21. 07. 2010 v zmysle prílohovej faktúry č. 7/2010
zo dňa 21. 07. 2010, ktorá sa stala splatnou dňa 31. 07. 2010. Napokon rozsah vyúčtovaných právnych
služieb nebol žalovaným v občianskoprávnom konaní namietaný.Žalobca tak preukázal nárok na zaplatenie sumy 808,77 Eur z titulu Zmluvy o poskytovaní právnych
služieb zo dňa 19. 08. 2009, keď potom súd žalobe žalobcu o zaplatenie tejto sumy vyhovel a uložil

povinnosť žalovanému túto sumu žalobcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca žalobou uplatnil i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy
808,77 Eur od 01. 08. 2010 do zaplatenia, keď i v tejto časti podal žalobu dôvodne.

Zmluvné strany si v Zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa 19. 08. 2009 dojednali v článku
III. bode III.5., že v prípade omeškania so zaplatením faktúry žalovaný zaplatí i úrok z omeškania vo
výške 0,05 % denne z dlžnej sumy (18,25 % ročne z dlžnej sumy), keď takéto dojednanie úrokov z
omeškania umožňuje ustanovenie § 369 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak
je dlžník v omeškaní so splnením jeho záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, pričom podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka, dlžník je

v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Účastníci zmluvy si dojednali, že ich právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy sa bude riadiť Obchodným
zákonníkom, keď toto dojednanie bolo v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, preto žalovaný má

povinnosť žalobcovi zaplatiť z prisúdenej čiastky i úroky z omeškania v dojednanej výške, t.j. vo výške
18,25 % ročne zo sumy 808,77 Eur od 01. 08. 2010 do zaplatenia, pretože žalovaný je v omeškaní so
zaplatením sumy 808,77 Eur. Žalobca a žalovaný v zmluve si dojednali splatnosť odmeny vyúčtovanej
faktúrou, predmetná faktúra sa stala splatnou dňa 31. 07. 2010, preto odo dňa nasledujúceho, teda odo
dňa 01. 08. 2010 až do zaplatenia je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť z prisúdenej čiastky úroky z

omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca bol v konaní voči žalovanému plne úspešný, preto

v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. mu vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených a preukázaných trov
konania. Žalobca navrhol prisúdiť trovy konania, tieto aj vyčíslil v zákonnej lehote, žiadal ich prisúdiť
za zaplatený súdny poplatok zo žaloby v sume 48,50 Eur a za trovy právneho zastúpenia v sume
235,66 Eur. Ako účelné trovy konania v predmetnej veci však súd žalobcovi priznal len trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 48,- Eur, žalobca síce zaplatil súdny poplatok

vo výške 48,50 Eur, ale dôvodné bolo jeho zaplatenie len vo výške 48,- Eur, žalobca nedôvodne
uhradil tento poplatok vyšší o 0,50 Eur, dôvodné bolo uhradiť ho vo výške 48,- Eur (základ 808,- Eur :
100 x 6 = 48,48 Eur, po zaokrúhlení na celé eurá na dol 48,- Eur podľa zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Ako účelné trovy konania žalobcu súd však
nevyhodnotil a teda neprisúdil ich náhradu za trovy právneho zastúpenia v sume 235,56 Eur, keďže

nešlo o účelné trovy konania. Žalobca sám vykonáva advokáciu, poskytuje advokátske právne služby,
koná prostredníctvom svojich konateľov, ktorí sú všetci advokáti, teda žalobca prostredníctvom svojich
konateľov, advokátov a to ktorýmkoľvek z nich mohol účelne a s odbornou náležitou starostlivosťou
prostredníctvom svojich konateľov, advokátov zabezpečiť v predmetnom súdnom konaní ochranu
svojichprávaoprávnenýchzáujmov,potomneboloúčelnédaťsazastúpiťvpredmetnomsúdnomkonaní

jedným zo svojich konateľov ako advokátom na základe individuálneho plnomocenstva. Nešlo preto o
účelnétrovyprávnehozastúpenia.Pretosúdichnáhradunepriznal.Trovypozostávajúcezozaplateného
súdneho poplatku zo žaloby je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet
zastupujúceho advokáta.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §
204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.

2 O.s.p.)