Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210842
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114210842.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci navrhovateľky:

H. O., K.. G., X.. XX. XX. XXXX, L. H. R.F. XX proti odporcom: X. E. G., X.. X. X. XXXX, X. E. G., K.. J.,
X.. X. X. XXXX, obaja bytom Malý Slivník XXX, v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 14. 4. 2014 doručila návrh, v ktorom žiadala, aby odporcovia v rade 1, 2 ako jej
rodičia boli zaviazaní prispievať jej na výživu po 50,- EUR mesačne, keď poukazovala na to, že je vydatá,
v súčasnej dobe je študentkou denného štúdia Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Prešove,
žije s manželom v spoločnej domácnosti, ktorý je nezamestnaný, v dôsledku čoho nemôže prispievať

na jej potreby.

Odporcovia v rade 1, 2 žiadali návrh zamietnuť, keď poukazovali na to, že navrhovateľka - ich dcéra dňa
16. 1. 2014 uzavrela manželstvo a od tej doby žije so svojim manželom spolu s jeho rodičmi. Jej manžel
je nezamestnaný. Dcére odovzdávajú alikvotnú časť rodinného prídavku, ktorý na ňu pripadá, t. j. 23,-
EUR. Keďže sami majú 10 - člennú domácnosť, posledné dieťa sa im narodilo v januári 2014 a obaja sú
nezamestnaní, do uzavretia manželstva dcéry poberali v rámci poskytovaných sociálnych
dávok spoločnú sociálnu dávku. V súčasnej dobe je to 560,- EUR, kde je zahrnutá aj dávka za materskú
dovolenku a rodinné prídavky, čo nepostačuje na potreby 10 - člennej rodiny. Ďalej poukazovali na to, že

majú zvýšené výdaje v súvislosti s ošetrením dcéry E., s ktorou musia chodiť na pravidelné vyšetrenia
do Prešova a Košíc, čo zvyšuje ich výdaje. Takisto dve staršie deti študujú na strednej škole, čo tiež je
pre nich značnou záťažou, záleží im však, aby deti študovali, takisto im záleží, aby navrhovateľka - ich
dcéra doštudovala, dosiahla vzdelanie. Nevlastnia žiaden majetok, bývajú v rodinnom dome rodičov so
zdravotne chorou matkou, ktorá je po infarkte, sama vyžaduje opateru a poberá dôchodok 130,- EUR.
Rodine nemá kto finančne pomôcť, momentálna situácia je taká, že všetci trpia finančným nedostatkom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka Jána Ferka, sobášnym listom,

potvrdením o návšteve školy, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi a ďalšími listinami a zistil
tento s k u t k o v ý s t a v :

Navrhovateľka uzatvorila manželstvo s E. O. dňa 16. 1. 2014. Navrhovateľka je študentkou denného
štúdia Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Prešove v treťom ročníku a štúdium by mala ukončiť
v júni 2015. V školskom roku 2013/2014 poberala štipendium vo výške 45,21 EUR.Navrhovateľka pri svojom výsluchu potvrdila, že jej manžel je nezamestnaný, nepoberá sociálnu dávku
a jediným príjmom v rodine je sociálne štipendium 45,- EUR a rodinný prídavok 23,- EUR, ktorý jej dáva
otec. Rodičia manžela sú taktiež nezamestnaní, poberajú len sociálne dávky. Manžel si nemôže nájsť

zamestnanie. Na štúdium potrebuje nevyhnutné náklady, a to na cestovné výdaje 20,- EUR mesačne, na
mestskú dopravu min. 10,- EUR, na stravu 50,- EUR, mobil 12,- EUR. Manžel ju nemá ako zabezpečiť.
Taktiež aj jej vlastná rodina žije vo finančnom nedostatku len zo sociálnych dávok a rodinných prídavkov.
Má ešte osem mladších súrodencov, o ktorých sa starajú rodičia, z toho štyria už študujú, ostatní sú v
predškolskom veku. Rodičia nevlastnia žiaden majetok, žijú v hmotnom nedostatku. Práve preto, aby

mohla doštudovať a získala vzdelanie potrebuje na svoje nevyhnutné výdaje finančnú pomoc.

Odporca v 1. rade poberal do apríla 2014 dávku v hmotnej núdzi vo výške 144,80, od mája
2014 vo výške 81,70 EUR. Odporca v 1. rade uviedol, že on žije s 10 - člennou rodinou, posledné dieťa
sa narodilo v januári 2014, obaja s manželkou sú nezamestnaní, v obci vykonáva aktivačné práce a
od septembra by mal pracovať pre obec pri pomocných stavebných prácach, kde by mohol mať príjem
360,- EUR, čím by sa rodine mohlo prilepšiť. Manželka je tiež nezamestnaná, v súčasnej dobe je na

materskej dovolenke, poberá materské dávky, ktoré sú zahrnuté v celkovej sume spolu so sociálnymi
dávkamiarodinnýmiprídavkami560,-EUR,zktorýchjeho10-člennárodinažije.Majúzvýšenévýdavky
v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o dcéru E., s ktorou musia chodiť na pravidelné cvičenia do
Prešova - 2-krát do týždňa a každé dva mesiace do Košíc, čo im značne zvyšuje výdaje na cestovné
náhrady od 50,- do 100,- EUR. V rodinnom dome jeho rodičov žijú rodičia, chorá matka po infarkte, ktorá

sama potrebuje opateru, má invalidný dôchodok 130,- EUR a otec, ktorý poberá len sociálnu dávku
60,- EUR za aktivačné práce. Sám musí z vlastných finančných prostriedkov finančne pomôcť matke.
V rodine študujú staršie deti, dve na strednej škole, čo tiež zvyšuje výdaje. Momentálne finančným
nedostatkom trpí celá

rodina, preto žiadal, aby súd zvážil, či sú vôbec splnené podmienky pre priznanie výživného, keď sám

s rodinou žije vo finančnom nedostatku.

Odporkyňa v 2. rade sa pripojila k výpovedi odporcu v 1. rade. Potvrdila, že rodina žije len zo sociálnych
dávok a rodinných prídavkov v celkovej výške 560,- EUR, čo nemôže postačovať na potreby, keď dve
staršie deti študujú a majú zvýšené výdaje s dcérou Jesikou, s ktorou chodia na pravidelné vyšetrenia.
Rodine nemá kto finančne pomôcť, aby zvládli všetky výdaje, museli zminimalizovať náklady a výdaje

na stravu, preto žiadala, aby návrh bol zamietnutý.

Svedok E. O. vypovedal, že je manželom navrhovateľky. Spoločne bývajú u jeho rodičov. Kým bol
slobodný poberal sociálnu dávku 63,- EUR, vykonával aktivačné práce v obci. Potom, čo sa oženil,
stratil sociálnu dávku, ale naďalej, teraz už bezplatne vykonáva aktivačné práce, aby mohol byť naďalej
vedený v evidencii ako nezamestnaný a sociálne odkázaný. Od januára 2014, kedy uzatvoril manželstvo

nepoberá žiadnu sociálnu dávku ani podporu. Jeho rodičia majú ešte štyri vyživovacie deti, mladších
súrodencov vo veku od 14 - 6 rokov, najstaršia sestra je už vydatá. Rodičia žijú zo sociálnych
dávok, vykonávajú aktivačné práce, celkový príjem, ktorý dostávajú od štátu v rámci sociálnych dávok
a rodinných prídavkov je 470,- EUR. Na neho už nepoberajú žiadnu podporu ani rodinný prídavok. Len
niekedy sa mu podarí príležitostne zarobiť na pomocných prácach ako kosenie a pod., avšak takto

dosiahne príjem max. 20,- - 30,- EUR mesačne. Pokúšal sa nájsť si prácu ako pomocný robotník, ale
ani to sa mu nepodarilo. S manželkou bývajú v rodinnom dome u jeho rodičov, ktorý je starší, sú v ňom
štyri izby, celkove tam býva 7 členov domácnosti. S manželkou majú vyčlenenú jednu izbu, na náklady
bývania neprispievajú, lebo nemajú žiaden zdroj príjmov, aj keď sa to nepáči jeho rodičom.

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75, ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Konanie o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu možno začať len na návrh.

Vyživovacia povinnosť rodičov k plnoletému trvá v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine do času, kým
dieťa nie je schopné samo sa živiť. Jej cieľom je zabezpečiť výživu detí.

Navrhovateľka, ktorá podala predmetný návrh sa pripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom na
Strednej odbornej škole obchodu a služieb v 3. ročníku.

Navrhovateľka sa vydala dňa 16. 1. 2014. V zmysle § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, nastupuje vzájomná

vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Rodičia plnia vyživovaciu povinnosť k svojmu vydatému dieťaťu len vtedy, ak je manžel neschopný ju
plniť vôbec alebo nie v plnej miere. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom, ktoré nie sú schopné sa
saméživiťauzavrelimanželstvo,plnílenpodpornúfunkciuvovzťahukvyživovacejpovinnostimanželov.

Pre priznanie tohto výživného platí ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, teda výživné nemožno

priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.

V prejednávanej veci mal súd preukázané, že rodičia navrhovateľky, t. j. odporcovia žijú sami v hmotnom
nedostatku, pretože žijú z príjmov 560,- EUR pre 10 - člennú domácnosť, teda na jedného člena pripadá
56,- EUR. Takúto čiastku dosahuje aj navrhovateľka poberaním štipendia a alikvotnej časti rodinného
prídavku23,-EUR.Rodičianavrhovateľkymajúokremneještesedemmaloletýchdetí,oktorésastarajú,

ktoré takisto študujú. Jedno dieťa má zhoršený zdravotný stav, ktorý vyžaduje pravidelnú liečbu, s čím
vznikajúzvýšenénáklady zichstrany.Vrodineexistujefinančnýnedostatok,hmotnánúdza,kedyrodičia
nie sú schopní vo vyššej miere finančne zabezpečiť ani ostatných členov svojej domácnosti, pretože sú
nezamestnaní a disponujú len minimálnymi finančnými prostriedkami. Keďže navrhovateľka sa vydala,
teda uzatvorila manželstvo, prioritná je vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Manžel navrhovateľky

však nedokáže plniť vyživovaciu povinnosť, pretože je nezamestnaný, nemá žiadne príjmy a vyživovacia
povinnosť rodičov navrhovateľky potom nastupuje len ako podporná za predpokladu, že by ju rodičia
navrhovateľky mohli plniť. Na strane rodičov navrhovateľky existuje však trvalý finančný nedostatok,
finančná núdza, majú ďalších sedem vyživovacích povinností, žijú len zo sociálnych
dávok, materskej dávky a rodinných prídavkov, ktoré dostávajú na deti a za tejto situácie by bolo

v rozpore s dobrými mravmi priznávať výživné v prospech navrhovateľky, keď ich životná úroveň je dá
sa povedať na rovnakej úrovni ako u navrhovateľky. Z tohto dôvodu súd návrh na určenie vyživovacej
povinnosti zamietol, keď má za to, že nie sú splnené podmienky pre určenie výživného.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., ani jednému z účastníkov neboli priznané
trovy konania, lebo si ich neuplatňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.