Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by JUDr. Martina Melníková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202228
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814202228.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: BL

Telecom collection, s.r.o. so sídlom v Bratislve, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, právne zast. SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti
žalovanému: M. O., nar. XX.XX.XXXX, A. X, XXX XX I. G. E., o zaplatenie 1053,82 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy sumu vo výške
1053,82 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy vo výške 37,68 eur za obdobie odo
dňa 18. 03. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% p.a. zo sumy vo výške 48,92 eur za obdobie odo

dňa 18. 04. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% p.a. zo sumy vo výške 15,30 eur od 18.05.2011
do zaplatenia, 9,25%p.a. zo sumy 42,40 eur za obdobie od 18.06.2011 do zaplatenia, 9,50% p.a. zo
sumy 909,52 eur za obdobie od 18.07.2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako
záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK“) Zmluvu
o pripojení (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej
služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle ust. § 4 ods. 8 ZEK) žalovanému (ako
účastníkovi v zmysle ust. § 5 ods. 7 ZEK). Na základe predmetnej Zmluvy poskytoval právny predchodca

žalobcu od účinnosti Zmluvy žalovanému služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil žalovanému
uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval
telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval žalovanému servisné služby a
ďalšie služby v zmysle Zmluvy a Všeobecných podmienok. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať
služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom
prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku
podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanému vyššie

uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrami s vyznačeným
zúčtovacím obdobím a splatnosťou nasledovne: faktúra č. 3725871755 splatná dňa 17. 04. 2011 na
sumu vo výške 48,92 eur, faktúra č. 1727894828 splatná dňa 17. 06. 2011 na sumu vo výške 42,40
eur , faktúra č. 9728901028 splatná dňa 17.07.2011 na sumu 909,52 eur, faktúra č. 1724861108
splatná dňa 17.03.2011 na sumu 37,68 eur, faktúra č. 1726879882 splatná dňa 17.05.2011 na sumu
15,30 eur. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy a cenu riadne poskytnutých
služieb žalobcovi nezaplatil, resp. nezaplatil ich pomernú časť, čim porušil povinnosti jemu vyplývajúce

zo Zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Celková neuhradená suma v čase postúpenia
pohľadávky predstavuje sumu 1053,82 eur a úhrady po postúpení pohľadávky sumu 0,00 eur. Aktuálnadlžná suma je 1053,82 eur. V prípade, ak je žalovaná suma nižšia ako suma na vystavenej faktúre,
žalovaný vykonal čiastočnú úhradu u právneho predchodcu žalobcu. Nezaplatením faktúr v lehote ich
splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl.

Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy
vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia. Žalobca má
právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov účinných k 31. 01.2013, nakoľko záväzkový
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol pred 01.02.2013.

Žalovaný so žalobou súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o poskytovaní služby

o nájme koncového zariadenia zo dňa 27.01.2011, Zmluvou o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa
18.11.2010, Zmluvou o pripojení zo dňa 19.08.2010, zmluvou o poskytovaní služby a nájme KZ zo
dňa 21.01.2011 a 22.12.2010, faktúrou č. 9728901028, č. 1727894828, 1726879882, 3725871755,
1724861108, písomným podaním žalobcu zo dňa 23.04.2014 spolu s prílohami, vyjadrením žalobcu zo
dňa 07.08.2014 a zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.04.2014 uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje
dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému.
Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému zariadenie DSL Ethernet modem za cenu 9,90 eur
s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy bola 66,06 eur, program služieb Magio
Internet Solo 2 za zľavnený mesačný poplatok 19,94 eur s DPH pričom štandardná cena uvedeného

programu služieb bola 29,07 eur a program služieb Magio SAT Klasik za zľavnený mesačný paušálny
poplatok 12,98 eur s DPH pričom štandardná cena uvedeného programu bola 19,10 eur s DPH. V
uvedenom prípade teda žalovaný nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale
predovšetkým aj za to, že tým, že nesplanil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté
služby, boli jeho služby vypojené z prevádzky, čím žalovaný porušil jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom

vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, keby by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu
viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok právneho predchodcu
žalobcu zabezpečiť žalovanému koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade
plní funkciu satisfakčnú ( reparačnú ). Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie
zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu, ktorá mu vznikne

v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom
vzťahu, žalovaný je teda sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu
za poskytnuté služby, v dôsledku čoho muselo byť jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky,
čím by žalovaný prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj
záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému

koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného vzniká na
strane právneho predchodcu žalobcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou koncového zariadenia
a akciovou cenou koncového zariadenia a práve zmluvná pokuta v danom prípade plní paušalizovanú
náhradu takto vzniknutej škody na strane žalobcu.

V ďalšom uviedol, že zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu, nakoľko podnik chráni

pred zneužívaním kúpy koncového zariadenia za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov. Ak
má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná
hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava, v opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo plniť,
nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho
prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne

pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne splnil. Táto hrozba pritom musí byť
dostatočne kvantifikovaná na to, aby splnila účel. Je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky
zmluvnej pokuty v čase, kedy vznikol zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.
Dohodnutá zmluvná pokuta nezabezpečuje uhradenie faktúr za poskytnuté telefonické služby a jej výška
nie je ovplyvnená výškou nezaplatených faktúr za služby. Výšky zmluvnej pokuty závisí od hodnoty

poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy ( hodnota dotácie na koncové zariadenie- Magio Box,
hodnota iných poskytovaných benefitov). Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od rizika, ktoré môžeprávnemu predchodcovi žalobcovu vzniknúť v prípade, ak žalovaný načerpá všetky benefity a nezaplatí
právnemu predchodcovi žalobcu žiadnu platbu.

Ďalej žalobca poukázal na primeranosť zmluvnej pokuty vzhľadom na analógiu iuris § 3a ods. 3

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré je možné aplikovať aj pre prípady poskytnutia koncového
zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko toto mobilné zariadenie je fakticky financované a
poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad žalobcu, ktorý sa žalobcovi vráti až prostredníctvom
postupných platieb a plnení od žalovaného. V prípade poskytnutia koncového zariadenia v hodnote 500
eur by bola primeraná zmluvná pokuta 1.000 eur, ktorá by pozostávala zo sumy 500 eur z titulu hodnoty

poskytnutého telefónneho zariadenia a 500 eur z titulu sankcie za porušenie povinnosti a teda žalobca si
neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by mu prípadne ust. § 3a nariadenia vlády umožňovalo
a z tohto dôvodu uplatňovaná zmluvná pokuta nemôže byť neprijateľná, pokiaľ samotný zákonodarca
určil, že sankcia môže byť vyššia.

Na záver žalobca uviedol, že prípade, ak by súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená

skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého koncového zariadenia. Právny
predchodca žalobcu fakticky financoval koncové zariadenie, ktoré si žalovaný sám vybral a poskytol
mu toto zariadenie za výhodnejšiu úvodnú sumu. Žalovaný mal predmetné koncové zariadenie uhradiť
počas celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržal. Žalobca by
neposkytol dotáciu do koncového zariadenia žalovanému, ak by sa tak žalovaný sám nerozhodol. Týmto

právnemu predchodcovi žalobcu vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by žalovaný dodržal svoj
záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby viazanosti. V prípade ak by súd neznal
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, má žalobca nárok na náhradu škody od žalovaného v
sume dotácie poskytnutej žalobcom žalovanému na nákup koncového zariadenia.

Vo vyjadrení žalobcu zo dňa 11.08.2014 žalobca ďalej uviedol, že k zrušeniu služieb došlo dňa

30.06.2011 a to zo strany ST pre neplatenie zaslaním Oznámenia o odstúpení od Zmluvy o pripojení,
pričomprávnypredchodcažalobcuneevidujevzákazníckomsystémežiadosťnaodovzdaniekoncových
zariadení a koncové zariadenia z roku 2010 už nie je možné odovzdať.

Žalovanývosvojejvýpovedinapojednávaníuviedol,žepresvojhostrýkachcelzabezpečiťslužbySlovak
Telecomu a to televíziu a internet. V jeden deň podpísal všetky potrebné zmluvy a v priebehu dvoch,

troch dňoch mu kuriér domov doniesol seto-boxy, diaľkové ovládače, paraboly a wify router, ktoré si sám
nainštaloval. Po istom čase však jeho strýka prestal platiť faktúry a preto došlo aj k odpojeniu signálu.
Z uvedeného dôvodu navštívil pobočku Slovak Telecomu, kde chcel vrátiť všetky prenajaté zariadenia
avšak v pobočke mu povedali, že tieto môže vrátiť až po odstúpení do zmluvy žalobcom. Keďže žiaden
list o odstúpení nedostal opätovne navštívil pobočky žalobcu za účelom vrátenia prenajatých zariadení,

kde mu povedali, že už uplynula lehota na vrátenie prenajatých zariadení.

Zo zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ č. 9903906691 zo dňa 27.01.2011 vyplýva, že právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému Magio Sat Klasik program a prenajal mu na neurčitú dobu
Magio Sat Box bez HDD za nájomné podľa platného cenníka, zároveň zmluva obsahovala ustanovenie
o výške zmluvnej pokuty v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat Boxu vo

výške 126 eur, diaľkového ovládača vo výške 20 eur, pričom nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú.
Nájomca sa zaviazal v prípade výpovede zmluvy o nájme z dôvodov na jeho strane a nevrátaní KZ
a príslušenstva, uhradiť zmluvnú pokutu stanovenú v zmluve alebo podľa cenníka na prenájom KZ
účinného v čase podpisu zmluvy.

Zo zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ č. 9903906691 zo dňa 22.12.2010 vyplýva, že právny

predchodca žalobcu poskytol žalovanému Magio Sat Klasik program a prenajal mu na neurčitú dobu
Magio Sat Box bez HDD za nájomné podľa platného cenníka, zároveň zmluva obsahovala ustanovenie
o výške zmluvnej pokuty v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat Boxu vo
výške 126 eur, diaľkového ovládača vo výške 20 eur, pričom nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú.Nájomca sa zaviazal v prípade výpovede zmluvy o nájme z dôvodov na jeho strane a nevrátaní KZ
a príslušenstva, uhradiť zmluvnú pokutu stanovenú v zmluve alebo podľa cenníka na prenájom KZ
účinného v čase podpisu zmluvy.

Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat dňa
18.11.2010. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť a poskytovať
žalovanému službu Magio Sat a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za zriadenie a poskytovanie služby
podľa platnej Tarify na poskytovanie služby Magio Sat, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a v
prípade využitia akcie podľa Cenového výmeru, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Žalovaný

si zvolil program služby Magio Sat Klasik pri viazanosti 26 mesiacov, Magio Sat akcia s viazanosťou 26
mesiacov,pričomzmluvazahŕňalaajMagioBoxsHDDobjednanýsamostatnekslužbezanájomné 2,99
eurmesačne.Účastnícisizároveňdohodli,ževprípadeakužívateľvypoviezmluvuoposkytovaníslužby
Magio Sat počas doby viazanosti alebo svojim konaním, resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý
je Slovak Telecom oprávnený od zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat odstúpiť je Slovak Telecom
oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu za porušenie doby viazanosti za službu Magio Sat

klasik vo výške 199 Eur.

Zo zmluvy o pripojení č. 9903588966 zo dňa 19.08.2010 vyplýva záväzok právneho predchodcu žalobcu
zriadiť, pripojiť alebo sprístupniť špecifikované služby a produkty za podmienok stanovených touto
zmluvou a záväzok účastníka platiť cenu za zriadenie používanie týchto služieb podľa platnej Tarify.
Predmetom zmluvy boli produkty Magio Internet/ Magio Internet Solo- Leto 2010 - kúpa modemu s

viazanosťou, Magio Internet Solo Leto 2010- zľava na prvých 6 mesiacov- viazanosť 24 mesiacov, Magio
Internet Solo Leto 2010- zľava na 30 mesiacov - viazanosť 24 mesiacov, VRI Solo- množstevná zľava,
VRI Solo- DSL Internet.

Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 9728901028, splatnú dňa 17. 07. 2011, na sumu vo výške
909,52 eur, faktúru č. 1727894828, splatnú dňa 17. 06. 2011, na sumu vo výške 42,40 eur, faktúru č.

1726879882, splatnú dňa 17.05.2011 na sumu 38,90 eur, faktúru č. 3725871755 splatnú dňa 17.04.2011
na sumu 48,92 eur, faktúru č. 1724861108 splatnú dňa 17.03.2011 na sumu 62,68 eur.

Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 24.06.2013, registrovanej aj na tunajšom súde, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto
konaní.

Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v

znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak

nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté
vyššie uvedené zmluva o poskytovaní služby a nájme koncového zariadenia, zmluva o pripojení a že
právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry.

Sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy a je potrebné na ne aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom bez možnosti

žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to

pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Žalovaný nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o pripojení a zo zmlúv o nájme koncového
zariadenia a nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby a nájomné,
ktoré mu pôvodný veriteľ fakturoval jednotlivými faktúrami.

Faktúrou č. 9728901028 s žalobca uplatnil nárok na zmluvné pokuty spolu v sume 909,52 eur.

Z uvedenej faktúry je zrejmé, že jednou z uplatňovaných zmluvných pokút je Magio Sat pokuta vo výške

199,- eur. Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu.

Zo zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat je zrejmé, že spotrebiteľ obsah uvedenej zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným
ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je iba uvedená na predformulovanej

zmluve. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretožepri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v
zmluve je priamo uvedené, že ju uzatváral ako fyzická osoba. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe
zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice

EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Uvedená pokuta bola dojednaná pre prípad, že by užívateľ vypovedal zmluvu o poskytovaní služby
Magio Sat počas doby viazanosti alebo svojim konaním, alebo opomenutím spôsobil dôvod, pre ktorý

je pôvodný žalobca oprávnený od zmluvy o poskytovaní služby Magio odstúpiť.

Takto formulovaná zmluvná podmienka nerozlišuje obdobie, resp. časový okamih kedy k prípadnému
porušeniu došlo. Stanovuje jednotnú sadzbu 199,- eur za porušenie, , v akomkoľvek časovom období
odo dňa uzavretia zmluvy do konca viazanosti. Nerozlišuje najmä, či došlo k porušeniu časového
záväzku 26 mesačnej doby viazanosti na začiatku právneho vzťahu medzi účastníkmi, alebo pred

koncom doby viazanosti.

Dodávateľ v danom prípade vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že by došlo k vypovedaniu zmluvy
alebo odstúpeniu od zmluvy konaním alebo opomenutím spotrebiteľa v posledných mesiacoch doby
viazanosti. Potom zmluvná pokuta aj pokiaľ ide o jej výšku, predstavuje neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, nakoľko výška pokuty nezohľadňuje časový okamih, kedy k porušeniu povinnosti

došlo.

Napriek vyššie uvedenému súd ohľadom skutočností uvádzaných žalobcom v ostatnom písomnom
vyjadrení poznamenáva, že skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému zľavnené
telekomunikačné zariadenie, resp. že mu umožnil využívať služby za zvýhodnený mesačný poplatok,
považuje za prejav jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je

nepochybné, že k takémuto kroku, za takýchto podmienok nebol dodávateľ nijako donucovaný, bolo
to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Z
rovnakých dôvodov neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu o preventívnej funkcii dojednanej zmluvnej
pokuty a prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty.

K ďalším skutočnostiam uvádzaným žalobcom k primeranosti zmluvnej pokuty s odkazom na §

3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd poznamenáva, že uvedené ustanovenie pojednáva o
spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi,
čo v danej veci nie je splnené, nakoľko predmetom zmluvy medzi predchodcom žalobcu a žalovaným
bolo poskytnutie dojednaných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách a prenájom tzv.
koncového zariadenia. Taktiež má súd za to, že tvrdenie žalobcu, že v prípade nepriznania nároku na

zaplatenie celej zmluvnej pokuty má nárok na náhradu škody vo výške dotácie poskytnutej žalobcom na
zľavu z ceny poskytnutých služieb, samo osebe takéto právo nezakladá, keďže zákon v prípade vzniku
zodpovednosti za škodu presne vymedzuje podmienky takéhoto zodpovednostného vzťahu a nestačí
len konštatovanie o vzniku škody vo výške sumy dotácie.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je:1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),

2. vznik škody ako majetkovej ujmy,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je splnený druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a
to samotný vznik škody. Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v

dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako hodnota dotácie na poskytnuté služby resp. dotácie
do poskytnutého koncového zariadenia. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad
protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať

to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento poskytuje služby resp. koncové zariadenia
za nižšiu ako skutočnú cenu. Hodnota dotácie na poskytnuté služby resp. dotácie do poskytnutého
koncového zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu
žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný
konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia

jehoočakávania,ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetku
žalobcu tak nedošlo, pretože tento za služby obdŕžal dojednanú cenu a koncové zariadenie žalovanému
nebolo odpredané, ale iba prenajaté.

Svyššieuvedenýmzáveromjespojenézároveňajnesplnenieďalšiehopredpokladuprevznikškody,ato
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania

žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu, by
nebol tento protiprávny úkon, ale zmluvné dojednania medzi žalobcom a žalovaným.

Žalobca si vo faktúre č. 9728901028 za obdobie od 01.06.2011-30.06.2011 uplatnil aj ďalšie zmluvné
pokuty a to pokutu DSL Ethernet modem vo výške 50 eur, pokutu Magio Intrenet Solo vo výške 220 eur ,
pokutu za Magio Box v sume 2x150 eur, pokutu za diaľkový ovládač v sume 2x 20,- eur, pokutu za kartu

2x19,95 eur, pokutu za ostatné príslušenstvo v sume 2x29,95 eur.Ako vyplýva zo Zmluvy o pripojení zmluvná pokuta za Magio Internet Solo ako aj Ethernet modem boli
viazané na porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti. Podľa bodu 2 zmluvná pokuta za porušenie
zmluvného záväzku doby viazanosti 24 mesiacov podľa tabuľky č. 2 je 220 Eur. Podľa bodu 5 písm. d)

zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti pri kúpe jedného z ponúkaných DSL
Ethernet modemov je 50Eur.

Opäť súd poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde, samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá bola
určená jednotnou sumou bez zohľadnenia časového aspektu porušenia zmluvných povinností.

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že už len vyššie uvedené dôvody sú dostatočné na

záver súdu, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej
zmluve, je neplatné a preto žalobcu čo do výšky uvedených pokút zamietol. Pre úplnosť poukazuje na
odôvodnenie vyššie.

K žalobcom uplatneným pokutám Magio Box v sume 2x150 eur, pokuta za diaľkový ovládač v sume
2x 20,- eur, pokuta za kartu 2x19,95 eur, pokutu za ostatné príslušenstvo v sume 2x29,95 eur, je

potrebné uviesť, že uvedené pokuty v zmluvách dojednané neboli, avšak písomností predložených
žalobcom je zrejmé, že žalobca uvedené pokuty z týchto zmlúv uplatňoval na základe Cenového výmeru
č. 41647/2010, č. 30513/2010 Cenníka pre koncové zariadenia časť A, Cenníka pre koncové zariadenia
časť B ako aj Tarify ST, a.s. na poskytovanie Služby Magio Sat, ktoré neboli osobitne žalovaným
podpísané. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvných bolo súčasťou listiny,

na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Žalobca iba predložil Cenníky pre koncové zariadenia, Cenové
výmery a Tarifu. Uvedené vymedzenie však súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie
zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Uvedené pokuty boli zároveň v príslušných Cenníkoch, Tarife a Cenových výmeroch v dohodnuté pre
prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia, prípadne straty alebo poškodenia jednotlivých zariadení. Na

základe uvedeného preto nie je zrejmé, z akých dôvodov si žalobca uplatňuje proti žalovanému uvedené
zmluvnépokuty,keďževdanomprípadenebolozjehostranypreukázané,žebydošlostrate,odcudzeniu
jednotlivých zariadení, alebo že by ich žalovaný odmietol žalobcovi vydať. Okrem toho sám žalovaný vo
svojej výpovedi uviedol, že keďže vedel, že za služby poskytnuté žalobcovi neplatí, má odpojený signál,
chce žalobcovi vrátiť zariadenia, ktoré mal v nájme, avšak zo strany žalobcu mu bolo oznámené, že tieto

môže vrátiť, až keď žalobca od zmluvy odstúpi, avšak on takýto list neprevzal. Aj napriek tomu po istom
čase navštívil žalobcu, kde mu však povedali, že mu už uplynula lehota na vrátenie týchto zariadení.
V oznámení o odstúpení zmluvy, však žiadna lehota na vrátenie koncového zariadenia nebola určená.
Žalovaný teda chcel žalobcovi vrátiť zariadenia. Tým teda nepreukázal, že by žalovaný nechcel vrátiť,
stratil alebo odcudzil, prípadne poškodil jednotlivé zariadenia. Na základe uvedeného súd vyhodnotil

nároky na jednotlivé zmluvné pokuty ako nedôvodné, nakoľko neboli splnené predpoklady, za ktorých
by žalobcovi vznikol nárok na jednotlivé zmluvné pokuty.

Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana,
ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť
určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.

V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
lensúčasťousamotnejspotrebiteľskejzmluvy,tedalistiny,naktorejspotrebiteľpripájasvojpodpis.(nález
Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)

Pre úplnosť, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ešte uvádza, že v danom prípade žalobca

ani nepreukázal, že by dojednanie o zmluvných pokutách bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľpripája svoj podpis. Žalobca iba predložil iba Tarifu na poskytovanie služby Magio Sat, kde v bode
4. je uvedená zmluvná pokuta pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia Smart karty vo výške
19,95 eur a pokuta pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia satelitnej antény alebo súvisiaceho

príslušenstva vo výške 29,95 eur. Uvedené vymedzenie v tarife však súd nemôže považovať za platné
písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť
súdešteuvádza,žev zmluveoposkytovaníslužbyanájmeKZjeuvedenáibazmluvnápokutavprípade
nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Boxu v sume 126,- eur a v prípade nevrátenia,
straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Boxu v sume 20,- eur. Žalobca si

však uplatňoval iné pokuty.

V súvislosti s „dojednaním“ nárokov na zmluvné pokuty v rámci Tarify, súd poukazuje na už vyššie
vyslovený názor, že právo na zmluvnú pokutu môže byť len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy,
teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.

Vzhľadomnauvedenésúdzamietolnárokžalobcunapokutyakobolivyčíslenévofaktúreč.9728901028
v celom rozsahu.

Ako už bolo uvedené, na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení
súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľ -
žalovaný v čase uzatvárania zmluvy nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom.

Ďalším žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy za služby ako boli tieto účtované

faktúrou č. 1727894828 na sumu 42,40 eur, 1726879882 na sumu 38,90 eur, 3725871755 na sumu
48,92 eur a faktúrou č. 1724861108 na sumu 62,68 eur.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. uvedené je súd povinný z úradnej moci
prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o
procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Z oznámenia o odstúpení od zmluvy zo dňa 13.06.2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu v
zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a Všeobecných podmienok

spoločnosti odstúpil od zmluvy o pripojení uvedenej v priloženom zozname zmlúv, pričom dôvodom
bolo nezaplatenie ceny za poskytnutie služby účastníkom do 45 dní odo dňa splatnosti. Zároveň v
zmysle Obchodných podmienok na poskytovanie služby Magio Sat právny predchodca žalobcu v celom
rozsahu odstúpil aj od zmluvy na poskytovanie služby Magio Sat s účinkami odstúpenia poslednýmdňom mesiaca, v ktorom bolo toto oznámenie doručené. Zároveň žalobca vo vyjadrení k žalobe uviedol,
že k ukončeniu služieb došlo dňa 30.06.2011. Výpoveď žalovaného, že mu nebolo doručené oznámenie
o odstúpení zmluvy súd považoval za účelové a bezdôvodné.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

K uvedenému súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 M Cdo
20/2009 zo dňa 25. januára 2011, v ktorom sa uvádza, že zmluva o pripojení vymedzená v ustanovení

§ 43 zák. č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, je svojím charakterom občianskoprávnou
zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah
medzi Občianskym zákonníkom a zák. č. 610/2003 Z. z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex
generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Z dôvodu, že v osobitných predpisoch nie je upravený
inštitút premlčania, na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka (§ 100 a nasledujúce).

Žalobcovi tak odstúpením od uvedených zmlúv vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žaloba bola podaná na súd dňa 14.3.2014. Žalobca mohol žalobou na súde prvýkrát uplatniť nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 30.06.2011, preto dvojročná premlčacia doba podľa § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula dňom 30.6.2013. Vzhľadom na povinnosť súd prihliadať na

premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo ohľadne nároku žalobcu na cenu poskytnutých služieb,
preto mu nezostávalo nič iné, ako žalobu v aj tejto časti zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.

Keďže žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak,
že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je u vedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.