Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/287/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510201260
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2510201260.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: SKP, k.s.,
Námestie SNP 74/28, Zvolen, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v
konkurze", Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zast.: JUDr. Pavlom Konečným, advokátom,
Stráž 3/223, Zvolen, proti odporcovi: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XA, C., občan SR, t.č. na
neznámom mieste, zast. súdom ustanovenou opatrovníčkou JUDr. F. C., vyššou súdnou úradníčkou OS
Trnava, o zaplatenie 609,89 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany zo dňa 12.01.2012, č.k. 10C/57/2011-113 v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom zo dňa

09.05.2013, č.k. 10C/57/2011-229 v jeho zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany, č.k.
4Ro/165/2010-39 zo dňa 07.06.2010. Návrh zamietol a o trovách konania rozhodol, že odporcovi
súd náhradu trov konania nepriznal. Následne dopĺňacím rozsudkom určil, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v zmluve o pripojení zo dňa 17.04.2007, ktorej obsahom je záväzok odporcu ako spotrebiteľa
v prípade jeho porušenia zmluvných povinností uhradiť navrhovateľovi ako dodávateľovi zmluvnú pokutu
vo výške 5.174,40 Sk, zmluvnú pokutu vo výške 2.700,- Sk, zmluvnú pokutu vo výške 2.500,- Sk,

zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Sk, zmluvnú pokutu vo výške 990,- Sk, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

Rozhodnutie odôvodnil s použitím ustanovení zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách
(§ 77 bod 1, § 43 ods. 1, § 43 ods. 2, ods. 3 písm. c), e), § 76 ods. 12,§ 23a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2 a 4, § 53 ods. 1 veta prvá, § 53 ods. 3 písm. a),
§ 53 ods. 4, § 489, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že predmetom konania
je návrh na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej sume 18.373,40 Sk (609,89 Eur) v zmysle Zmluvy

o pripojení z 10.01.2006, taríf na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet (s
účinnosťou od 01.03.2007), cenových výmerov: č. 22060/2006 zo dňa 29.09.2006, č. 19628/2006 zo
dňa 25.08.2006, č. 5121/2006 zo dňa 17.03.2006, ktorá je nepochybne spotrebiteľskými zmluvami a
vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 544 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú
pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná
pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiťveriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je
určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže
však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore

s dobrými mravmi.

Podstatným v tomto smere je, že takto dojednané zmluvné pokuty zaväzovali odporcu k ich zaplateniu v
prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník
zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované poskytovateľom Slovak Telekom, a.s., po
isté obdobie. Poskytovateľ nerozlišoval, v ktorom období viazanosti zmluvou si spotrebiteľ prestal plniť

povinnosti zo zmluvy, pritom spotrebiteľ je viazaný rovnakými výškami zmluvnej pokuty, čo je potrebné
považovať za neprijateľné.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Je
nepochybné, že medzi účastníkmi konania: navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom ako fyzickou
osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona o telekomunikáciách.
Nazákladezmluvynavrhovateľposkytovalodporcoviverejnételefónneslužby(verejnútelekomunikačnú

službuISDN,elektronickúkomunikačnúslužbuMagio)aodporcasazaviazalplatiťodplatuzaposkytnuté
služby, pričom odporca nezaplatil odplatu za obdobie november 2006 až január 2007 v celkovej sume
8.022,50 Sk. Navrhovateľ, ktorý nadobudol postúpením pohľadávku odporcu, nežaluje sumu 8.022,50
Sk, ale sumu 609,89 Eur z titulu zmluvných pokút dohodnutých v zmysle zmluvy o pripojení, taríf a vyššie
uvádzaných cenových výmerov. Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa,
a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k zmluve o
pripojení, obsah taríf a cenových výmerov. Súd dospel k záveru, že zmluva o pripojení má charakter
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a a nasl. zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52
občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu

bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa
ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ. Účastníci uzavreli
spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona - z.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Ale
súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle §23a ods. 2 Zákona o ochrane
spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i

na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.

S poukazom na ust. § v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka a Smernicu rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách navrhovateľ nepreukázal súdu, že poskytovateľ
Slovak Telekom, a.s. s odporcom individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných
podmienok zmluvy a najmä všeobecných zmluvných podmienok ani samotnú výšku uplatnených

zmluvných pokút za porušenie povinností. Súd preto aj vyhodnotil výšku súčtu zmluvných pokút 609,89
Eur za neprimeranú a zamietol návrh v celom rozsahu. Súd pri uplatnenom nároku na zmluvnú pokutu
nevyužil ani len moderačné právo, lebo ho vyhodnotil pre tento predmet sporu a charakter účastníkov
za neefektívne. Súd prihliadal pritom na to, že súdy vo viacerých prípadoch znížili zmluvné pokuty a
navrhovateľ ich naďalej používa.

Zdôraznil, že osobitné normy § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka regulujúce spotrebiteľské vzťahy
(B2C - Bussines to Consumer) majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkového práva
v Občianskom zákonníku. Moderačné ustanovenie v § 545a OZ reguluje aj nespotrebiteľské
vzťahy (C2C, Consumer to Consumer). Aj v danom prípade teda nereflektoval na zásadu špeciálnej
osobitnej normy určenej na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť

pred všeobecnými ustanoveniami záväzkovo-právnej časti kódexu.

Súd prihliadol na to, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp.
ex lege dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z
kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa
platí „úrok z omeškania“ alebo „zmluvná pokuta“, platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je

potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti.Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška
zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ) absolútne

neplatná.Niejezlúčiteľnésdobrýmimravmi,žepreporušenieprávnejpovinnosti(hoctakejtovýznamnej
v právnom vzťahu) je dojednané sankčné zabezpečenie zmluvnými pokutami 5.174,40 Sk, 2.700,- Sk,
2.500,- Sk, 7.000,- Sk, 990,- Sk. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k
výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že
zmluva o pripojení z 17.04.2007, od ktorej odvodzuje uplatnený nárok navrhovateľ, dosahuje značnú

intenzitu nevyváženosti a výskytu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Teda v danom prípade súd v zmysle
§ 153 ods. 3 O.s.p. vo výroku dopĺňacieho rozsudku postupujúc v zmysle § 166 ods. 1 O.s.p. určil,
že určitá podmienka použitá v spotrebiteľskej zmluve dodávateľom je neprijateľná. Súd pri svojom
rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak
bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti

s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

V časti rozhodnutia o trovách konania konštatoval, že v konaní bol úspešným odporca v celom rozsahu,
ale nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil, súd mu ich ani ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ s tým, že so závermi prvostupňového súdu v časti
zamietnutia ako aj vo výroku o trovách konania nie je možné sa stotožniť, nakoľko tieto vychádzajú z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa považoval zmluvu o pripojení uzatvorenú
medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa za spotrebiteľskú a v dôsledku uvedeného
ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými bola dojednaná zmluvná pokuta za dojednania priečiace
sa dobrým mravom poškodzujúce spotrebiteľa, nakoľko tieto dojednania nezohľadňujú vôbec dĺžku
obdobia, po ktorú si spotrebiteľ riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy. Súd prvého stupňa v predmetnom

prípade nevyužil ani možnosť moderačného práva, nakoľko ho pre tento predmet sporu a charakter
účastníkov nepovažoval za efektívne. Poukázal na ust. § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka
ako aj na § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len
„ZEK“). Ako aj na to, že podnik Slovak Telecom, a.s. mal teda zo zákona predpokladaných okolností
povinnosť uzatvoriť zmluvu o pripojení s každým záujemcom a to bez ohľadu na poskytnutie určitých

záruk riadneho plnenia zo strany takýchto subjektov. Všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení a odporca mal pred podpísaním zmluvu reálnu možnosť
sa s nimi riadne oboznámiť. Všeobecné obchodné podmienky obsahujú podrobné podmienky, ktorými
sa zmluvné strany počas platnosti a účinnosti zmluvy majú spravovať a sú nimi jednoznačne viazané.
Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa sú zrozumiteľné a sú taktiež pre

priemerného človek aj jasne čitateľné. Slúžia tak potrebám navrhovateľa ako aj samotného odporcu a
odporca prejavil súhlasnú vôľu so zmluvou a so všeobecnými obchodnými podmienkami súhlasí, čo
potvrdil vlastnoručným podpisom. Inštitút zmluvnej pokuty predstavuje odôvodnenú ochranu veriteľa
slúžiacu k zaisteniu pohľadávky tým spôsobom, že pôsobí na dlžníka, aby svoje povinnosti plnil a
zároveň prináša veriteľovi kompenzáciu - paušalizovanú náhradu škody. V súvislosti s porušením

odporcovej povinnosti dodržať dobu zmluvnej viazanosti poskytovateľa v jeho elektronickej sfére vznikla
škoda spojená s nákladmi na zriadenie a údržbu telefónnej prípojky elektronickej komunikačnej služby
Internet ako aj s vynaložením finančných prostriedkov na kúpu koncových zariadení a ich následným
predajom za znížené ceny. Ďalšou škodou, ktorá vznikla v dôsledku správania odporcu, bola škoda
spojená s vynakladaním nemalých finančných prostriedkov na nákup najnovších technologických

riešení. Poskytovateľ si s odporcom dojednal len dobu zmluvnej viazanosti v trvaní 12, 18, resp. 24
mesiacov. Práve na základe tohto dojednania pristúpil poskytovateľ k poskytnutiu výrazne zľavnených
cien odporcovi na koncové zariadenie služby, za ktoré boli neskôr odporcovi vyúčtované zmluvné
pokuty. Vzhľadom na to, že odporca uhradil poskytovateľovi za poskytnuté koncové zariadenia ako aj
zriaďovacie a pravidelné služby len zľavnené ceny vznikla poskytovateľovi škoda, ktorej výška spočíva

v rozdiely medzi skutočnou cenou a zľavnenými cenami, ktoré boli účastníkovi poskytnuté, pričom
táto hodnota je vyčíslená súčtom uplatnených zmluvných pokút. Súd prvého stupňa teda v predmetnej
veci nesprávne vyhodnotil účinky, ktoré malo vyvolať odstúpenie od zmluvy uskutočnené právnym
predchodcom navrhovateľa, pričom opomenul zobrať do úvahy hodnotu záväzku zabezpečeného
zmluvnou pokutou ako aj možný vznik škody. V ďalšej časti odvolania poukázal na podstatu a základné

predpoklady vzniku škody zodpovednosti za škodu a existenciu škody. Rozhodnutie súdu s prihliadnutímna všetky vyššie uvedené okolnosti vychádza teda z nesprávneho právneho posúdenia veci a odporuje
dobrým mravom, nakoľko právny predchodca navrhovateľa odstúpením od zmluvy uskutočňoval len
výkon svojho práva, pričom sa snažil iba riadne brániť svoje právo proti odporcovi, ktorý si nesplnil riadne

a včas svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť cenu za poskytnutú službu v lehote 45 dní odo dňa jej splatnosti.
V súvislosti s odmietnutím právnej ochrany výkonu práva podľa § 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že
prax má často snahu toto ustanovenie využívať, resp. zneužívať aj v prípadoch, keď niektorá zo strán si
chce jeho uplatnením kompenzovať vlastné riziko v zmluvných vzťahoch, resp. obchodovaní, prípadne
svoju neschopnosť alebo nepozornosť pri uzavieraní zmlúv. V takýchto prípadoch by toto ustanovenie

spravidla nebolo prostriedkoch právnej ochrany, ale stalo by sa prostriedkom, ktorý by výrazne narušil
právnu istotu účastníkov záväzkových vzťahov. Naopak riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo
základných zásad poctivého obchodného styku a taktiež je základným predpokladom súladu konania
dlžníka s dobrými mravmi. V prípade absencie vyššie uvedeného postupu dlžníka je obrana veriteľa
spočívajúca v uplatnení majetkovej sankcie na mieste. Súd potom nemôže oprieť svoje rozhodnutie,
ktorým návrh zamietne s poukazom na dobré mravy, ak sám žalovaný (odporca) mohol zabrániť

vzniku uplatneného nároku na zmluvnú pokutu tým, že by svoju zabezpečenú povinnosť zaplatiť dlžnú
sumu splnil v čo najkratšej dobe. Použitie vyššie uvedeného právneho inštitútu dobrých mravov by
malo byť výnimočnou situáciou a teda by nemalo viesť k oslabovaniu možnosti súdnej a inej právnej
ochrany subjektívnych práv veriteľa chránených zákonom a k nežiaducemu narušovaniu právnej istoty
účastníkov občianskoprávnych vzťahov. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR,

č. 21 Cdo 2898/2005. Pokiaľ by teda sa správne hodnotila prijateľnosť alebo neprijateľnosť zmluvných
pokút je nutné dospieť k záveru, že uplatnené zmluvné pokuty boli v čase uzatvorenia zmluvy dojednané
v jednoznačne v primeranom rozsahu. Navyše je uplatňovanie predmetných zmluvných pokút plne v
súlade s dobrými mravmi. Navrhovateľ teda odmieta skutkový a správny stav tak ako ho zistil súd prvého
stupňa, ktorý nevyužil možnosť moderovať výšku zmluvnej pokuty v prípade, ak túto považoval za

neprimeranú, ale naopak návrh navrhovateľa v časti celej uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol. Navrhol
preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil. Návrhu v plnom rozsahu
vyhovel tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 609,89 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 609,89 Eur od 24.04.2007 do zaplatenia a prizná navrhovateľovi
náhradu trov konania v celkovej výške 93,58 Eur.

Odporca odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa ani prostredníctvom svojej opatrovníčky
nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vo výroku vo veci samej a včítane výroku o náhrade trov konania vecne správny.

Z obsahu spisu vyplýva, že Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35
763 469, uzavrela ako poskytovateľ s odporcom zmluvu o pripojení č. 9900595776 zo dňa 10.01.2006
a zmluvu o pripojení č. 9900843167 zo dňa 19.04.2007. Odporca mal v čase uzatvárania zmlúv
adresu: Nám. Slobody 1715, Piešťany. Odporcovi boli poskytované verejné telefónne služby (verejná
telekomunikačná služba ISDN, elektronická komunikačná služba Magio), ktoré užíval od 10.01.2006.

Internet bol nastavený v programe Maxi Klasik. Odporca sa zaviazal platiť poskytovateľovi odplatu za
poskytnutéslužby.Poskytovateľvyúčtovalodporcoviodplatuzaposkytnutéslužbyvmesiacoch11/2006,
12/2006 a 1/2007 v celkovej sume 8.022,50 Sk, ktorú sumu odporca neuhradil. Preto i poskytovateľ
oznámil odporcovi odstúpenie od zmluvy o pripojení listom z 27.02.2007. Podľa obsahu návrhu a
pripojených listín súd prvého stupňa ustálil že predmetom tohto konania nie je zaplatenie sumy 8.022,50

Sk za neuhradené služby, ale sumy 609,89 Eur z titulu zmluvných pokút za porušenie povinností.Odporcovi bola vystavená faktúra č. 8872916551 zo dňa 04.04.2007 (splatná dňa 23.04.2007) na
celkovú sumu 18.373,40 Sk (609,89 Eur), pričom suma bola presne špecifikovaná: zmluvná pokuta
zľ. Internet MAXI KLASIK 24m v sume 5.174,40 Sk; zmluvná pokuta Swissvoice Avena 135 vyšší pr.

01/2006 v sume 2.700,- Sk; zmluvná pokuta Vianoce DSL Ethernet Modem v sume 2.500,- Sk; zmluvná
pokuta Vianoce 2006 MAXI KLASIK v sume 7.000,- Sk; zmluvná pokuta Zriadenie TP za 1,- Sk v
sume 999,- Sk. Keďže odporca doposiaľ dlžnú sumu neuhradil, dostal sa do omeškania k 24.04.2007
s úhradou navrhovateľom požadovanej sumy.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca uzatvorila

dňa 22.07.2009 rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok s postupníkom: MEDIATION KMCH, s.r.o.,
Hosťovce 217, PSČ: 951 91 a previedol na neho medzi iným i pohľadávku odporcu. Následne
MEDIATION KMCH, s.r.o. ako postupca uzatvoril dňa 14.12.2009 zmluvu o postúpení pohľadávok
s spoločnosťou KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, ako
postupníkom a postúpil na neho okrem iného i pohľadávku odporcu.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. S účinnosťou od
25.11.2004 (do 30.06.2007), teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, citovaný zákon v § 23a definoval
spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od

01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. § 52 Občianskeho zákonníka v znení
v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1,
odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust.
§ 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb..

Porovnajúc obsah právnym predchodcom a odporcom uzavretej zmluvy o pripojení s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne
uzavrel, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako
dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č.

610/2003 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom v zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný
vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v

čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia, s účinnosťou od

01.01.2008 naviac ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 v znení
od 01.01.2008 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3
potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluvesa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007
Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku
sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 4, resp. od
01.01.2008ods.5cit.§53Občianskehozákonníka,neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto
ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy
o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa
zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom,
že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,

nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok

v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Z obsahu posudzovaných zmlúv vyplýva, že text zmlúv bol vopred pripravený dodávateľom pre

neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanejtzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje
individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Odporca
ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami pripravenými

navrhovateľom pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania
obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod
2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ
nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve
fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať

a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno
preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS, bolo na navrhovateľovi ako
dodávateľovi. Navrhovateľ, ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto
bolo nevyhnutným predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých navrhovateľom

ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta
bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o
zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa
s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej

obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za
iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť,
že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho
by bola i zmluvná pokuta nižšia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetná zmluvná podmienka v podobe

dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka
navrhovateľa neobstojí.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej

závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednanávspotrebiteľskejzmluvebolaprimeraná.Tátopodmienka,alevdanomprípadeipodľanázoru
odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, podľa obsahu zmlúv mali byť dojednané zmluvné pokuty v prípade

porušenia povinností odporcu spočívajúcej v dodržaní doby viazanosti spotrebiteľ je povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu v pevne dojednaných výškach pri jednotlivých zariadeniach.

Z obsahu predložených zmlúv o pripojení vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ zakúpil od poskytovateľa
vysoko rýchlostný internet so samoinštaláciou s viazanosťou doby využívania 24 mesiacov za zľavnenú
cenu a tiež mal možnosť používať poskytované služby takisto za zvýhodnenú cenu. Avšak i po

zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy odporcom ako
spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom prvostupňového, že dojednaná zmluvná pokuta
ako sankcia za porušenie zmluvných povinností odporcom ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká
v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatná. Je tomu tak predovšetkým
preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške bez ohľadu

na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred
jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na nižšiu kúpnu cenu za internetové
zariadenie musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách
poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy zariadenia s
prihliadnutím na to, že poskytoval zariadenia ako dodávateľ, je podnikateľom, ktorý podniká za účelom

vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti jeujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska
dojednanie rovnakej nemennej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej
doby viazanosti je rozhodne neprimerané.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvná
podmienka obsiahnutá v zmluve o pripojení zo dňa 17.04.2007, ktorej obsahom je záväzok odporcu ako
spotrebiteľa v prípade jeho porušenia zmluvných povinností uhradiť navrhovateľovi ako dodávateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 5.174,40 Sk, zmluvnú pokutu vo výške 2.700,- Sk, zmluvnú pokutu vo výške
2.500,- Sk, zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Sk, zmluvnú pokutu vo výške 990,- Sk, spôsobuje z

uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech
spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoje záväzky, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu (Smernica 93/13/EHS prílohy bod 1. písm. e) aktuálne i § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktorá je neplatná (53 ods. 4 resp. 5
Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda odporcu nie je záväzná.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska
právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
zmluvnejpodmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorvyslovilnázor,žetakámožnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká

možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich
záujmyzabezpečené.Vdôsledkutohosúvnútroštátnesúdyprikonštatovaníexistencienekalejzmluvnej

podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských

veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka je neplatná ako celok a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu,
príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia
zmluvy spotrebiteľom a z iných nie, v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako
celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej

„primeranej výške“, príp. inak zmenenú.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Odvolací súd potom vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti,
včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil.

I v odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný odporca, v dôsledku čoho mu v zmysle § 142 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
navrhovateľovi. Keďže, ale podľa obsahu spisu odporcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu náhrada trov
odvolacieho konania priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.