Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 6, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211838
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113211838.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: U. V., W.. XX.X.XXXX,

F. T., Y. F. X, zastúpeného JUDr. Peter Rak, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 13, proti
žalovanému: RAPID LIFE a. s. životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, so sídlom Garbiarská 2, Košice,
zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

zamieta návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o uznesení
Najvyššieho súdu pod sp. zn. XCdoX/XXXX vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod
sp. zn. K. Ú. XXX/XXXX, C.,

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. XC XXX/XXXX,

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
244,37 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní do právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.4.2013 sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. XC XXX/. zo dňa 19.1.2012 ako aj odkladu jeho vykonateľnosti
s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach

ako aj osobitných zmluvných dojednaniach žalovaného zo dňa 20.9.2007.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením rozhodcovského spisu XC XXX/XXXX, poistnou zmluvou,
všeobecnými poistnými podmienkami, vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobcu ako aj ďalším
spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 20.9.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa k 30.9.2010 na základe žiadosti žalobcu o zrušenie poistnej zmluvy zo dňa
5.8.2010.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 77,18 EUR s príslušenstvom a
návrhom na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde v Košiciach so sídlom

na Alžbetinej ulici č. 41 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 77,18 EUR, ktorá mala zodpovedať
nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII bodu
7a všeobecných poistných podmienok zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej
zmluvy.Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. XC XXX/XXXX zo dňa 19.1.2012
bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 77,18 EUR a trovy rozhodcovského konania

vo výške 276,- EUR, ktorý mu bol doručený dňa 15.4.2013.

Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa názoru žalovaného bola daná na základe rozhodcovskej
doložky uvedenej v časti XV všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky
spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné

dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie
účastníkovkonania,žepodpisomvyjadrujúsvojuvôľu,ženamiestosúdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,
praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti všeobecných poistných
podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Žalobca vo svojich vyjadreniach poukázal na skutočnosť, že uvedené poistné podmienky boli dojednané

v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých aj v uvedenom prípade
a v uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku tak,
ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník.

Uviedol, že neuznáva právomoc rozhodcovského súdu a nikdy nesúhlasil ani nesúhlasí s

rozhodcovským súdom, ktorý mal túto vec prejednať a rozhodnúť.

Vo veci neexistuje žiadna uzatvorená platná rozhodcovská doložka ani rozhodcovská zmluva, na
základe ktorej by mohol rozhodcovský súd konať. Pokiaľ ide o ust. čl. XV všeobecných poistných
podmienok, ktoré on neuzatvoril a ktoré stanovuje, že v prípade sporu z poistnej zmluvy bude vo veci

rozhodovaťrozhodcovskýsúd,jevzmysleust.§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníkaneprijateľnou
podmienkou, ktorá je s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zároveň neplatnou
zmluvnou podmienkou.

Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie čl. XVII bodu 7a všeobecných podmienok, podľa ktorých má žalovaný

voči poistníkovi nárok na zaplatenie sumy rovnajúcej sa výške provízie, ktorú žalovaný ako poisťovňa
zaplatil sprostredkovateľovi, ktorý uzatvorenie poistnej zmluvy medzi nim a poisťovňou sprostredkoval,
je nezrozumiteľné, neurčité a podľa neho aj neplatné zmluvné dojednanie.

Poistník by mal v zmysle uvedeného zmluvného ustanovenia zaplatiť poisťovni províziu, ktorú si

poisťovňa osobitne vyjednala s vlastným sprostredkovateľom, o ktorej poistník nemá žiadne informácie
a žiadnym spôsobom jej výšku ovplyvniť nevie, čo podľa názoru žalobcu znevýhodňuje spotrebiteľa a
je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobcovi nie je známe zaplatenia akej sumy sa žalovaný domáha a akým spôsobom dospel k sume

77,18 EUR, ktorú žiada a bez určenia právneho titulu uplatnenej pohľadávky.

Okrem iného samotný návrh na začatie rozhodcovského konania neobsahuje špecifikáciu, ktoré
všeobecné podmienky vo vzťahu k nemu používa, opakovane uvádza rôzne ustanovenia poistných
podmienok s odlišnými dátumami, z čoho je zrejme, že tento je formulárom, pri ktorom sa žalovaný

ani nesnažil konkretizovať uplatnený nárok voči poistníkom, ale rozhodcovskému súdu predkladal iba
hromadné formulárové návrhy, ktoré sú nejasné a nezrozumiteľné. Z dôvodu právnej istoty taktiež
vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku.

Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je

spotrebiteľským sporom. Z uvedeného dôvodu podal námietku nesplnenia poplatkovej povinnosti s
námietkou prípadného nepodania žalobného návrhu v prekluzívnej zákonnej lehote, nakoľko v samotnej
žalobe absentuje uvedenie právne významnej skutočnosti žalobného návrhu, t. j. deň, kedy mu bol
rozhodcovskýrozsudokdoručenývzhľadomna30-dňovúzákonnúlehotunapodaniepredmetnejžaloby.

Súčasne v zmysle ust.§ 106 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vzniesol námietku prednosti
kompetencie rozhodcovského súdu pred kompetenciou všeobecného súdu, preto je na mieste podľa
návrhu žalovaného zastaviť konanie o žalobnom návrhu pre nedostatok podmienky konania z dôvodu,
že prejednávanie sporov si žalobkyňa a žalovaný dojednali rozhodcovskou doložkou.Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku dojednanú v článku XV vo všeobecných obchodných podmienkach
ako aj v osobitných dojednaniach č. 01/2007, poukázal na to, že žalobkyňa mala možnosť spolu s

podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok podpísať alebo nepodpísať osobitné
zmluvné dojednania č. 1/2007 obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala alebo neprijala
ustanovenie XV všeobecných poistných podmienok a prijatím, či neprijatím rozhodcovskej doložky by
nebol ničím dotknutý ostatný poistný vzťah medzi účastníkmi konania.

Zároveň uviedol, že rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobkyni
sprostredkovateľom poistenia U. V. a preto považoval za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného
vzťahu so žalobcom ako informovaným spotrebiteľom.

Podľanázoružalovanéhodoložkaboladojednanáindividuálneapretojeplatná anazákladeuvedených
tvrdenie žalobcu o jej neprijateľnosti považuje za nesprávne.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetnú zmluvu o poistení uzatváral so sprostredkovateľkou
žalovaného pani U. V., ktorá je toho času nebohá spolu s manželkou a dcérou. Výhoda bola v tom, že
poistné sa platilo iba raz ročne s poskytnutím bonusu výhodného úročenia sporenia k poistnej zmluve,
kedy poistníkovi bola poskytnutá výhodnejšia úroková sadzba ako od ktoréhokoľvek iného bankového

subjektu pôsobiaceho v tom čas na slovenskom trhu.

V roku 2010 mu bolo doručené podanie žalovaného, ktorým mu bol ponúknutý bonus nižšej výšky
poistného, kedy si nevšimol drobným písmom písané zmeny zmluvných podmienok, avšak po rozhovore
so sprostredkovateľkou žalovaného pristúpil k zrušeniu predmetného návrhu na zmenu poistnej zmluvy.

V roku 2010 požiadal o zrušenie poistnej zmluvy spolu s manželkou aj dcérou. Po doručení oznámenia
o zrušení poistnej zmluvy zo strany žalovaného považoval ich vzájomné záväzky z predmetnej poistnej
zmluvy za vyporiadané.

Pred doručením rozhodcovského rozsudku zo strany Arbitrážneho súdu v Košiciach spolu s návrhom
nebol zo strany žalovaného informovaný o existencii pohľadávky uplatňovanej v rozhodcovskom konaní
a ani mu nebol vytvorený priestor, aby sa k tomuto návrhu mohol pred rozhodnutím rozhodcovského
súdu vyjadriť, keďže mu bol doručený spolu s rozhodcovským rozsudkom.

Pri uzatváraní poistnej zmluvy zo strany sprostredkovateľky poistenia nebol informovaný o
rozhodcovskej doložke, keďže táto mu podala informácie iba vo vzťahu k uzatvoreniu poistnej zmluvy,
konkrétne k výške poistného, poistnej sumy pre prípad smrti a pre prípad úrazu vrátane otázky výhod
sporenia, avšak nebol informovaný o nejakom rozhodcovskom konaní.

Bol si síce vedomý, že v prípade, ak poistné platiť nebude, tak spoločnosť žalovaného bude voči nemu
nedoplatky vymáhať, ale o rozhodcovskom konaní mu informácie podané neboli.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná vrámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom

súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo

vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ
konal vrámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobca je spotrebiteľom,

keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského
súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatváraní zmluvy konal vrámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané

opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako

spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od
ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust. § 4

ods. 2 písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým,
že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si
uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie auvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky
proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Zároveň je nedôvodná námietka žalovaného na zastavenie konania v zmysle ust. § 106 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
je delegované priamo zákonom za podmienok ustanovenia § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z..

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol

podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok mu bol
doručený dňa 15.4.2013 a žaloba bola podaná 22.4.2013.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná

podmienka požadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase
uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej

rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej

republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému

spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na prílohu smernice 93/13/EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou

zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,

nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodnutiami 5Cdo61/2012, 6Cdo13/2013 a to aj s poukazom na tvrdenie žalovaného, že podpisom
osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok účastníkmi

konania došlo k individuálne vyjednanej rozhodcovskej doložky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj
odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej
medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV

nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV bolo
to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím

reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba

formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany
ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho
nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti
žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. IIÚS2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre
spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu

spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu

určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- EUR a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského

konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicutzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-dňovej

lehotepriznanejodporcovinapodanieodporuprotiplatobnémurozkazuvrámcisúdnehokonania,pričom
na odpor vrámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia požadovaného
poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie vrámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním

a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil s
tým, že o návrhu žalobcu v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o odklade jeho vykonateľnosti

rozhodol ešte uznesením zo dňa 17.7.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.8.2013.

Pokiaľ žalovaný argumentoval rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.
41CoE56/2013 a 41Co138/2013, súd v tomto prípade poukazuje na rozdielnu argumentáciu
s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k rozhodcovským doložkám

uzatvorených žalovaným, konkrétne rozhodnutím 6Ncdo9/2012, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že
v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie
právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozhodovať, či rozhodcovské konanie
sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa
rozhodcovskékonanietýkasporuzinéhonežzospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,ustanoveniazákona

vrozhodcovskomkonaní,ktoréumožňujúúčastníkovitohtokonania,abynamietalnedostatokprávomoci
rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou
na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní s poukazom na
klasickú rímsku právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým alebo nech si každý

stráži svoje práva, lebo zákony sú písané pre bdelých).

Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver
neplatí a to aj s poukazom na vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo
záverov ktorých vyplýva, že uvedený princíp v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach

ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim

neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.

Dňa 31.10.2013 bol súdu doručený návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania pred
Ústavným súdom pod sp. zn. IIÚS382/2013 Rvp5052/2012 o uznesení Najvyššieho súdu pod sp. zn.
6Cdo1/2012.

Poukázal na nález Ústavného súdu pod sp. zn. IIÚS499/2002 z 10.7.2013, ktorým bolo konštatované
porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý proces a to postupom Najvyššieho súdu SR
v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 2Cdo5/2012, ktoré bolo Ústavným súdom zrušené a je takmer
totožné s rozhodnutím Najvyššieho súdu pod sp. zn. 6Cdo1/2012.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.V danom prípade súd nevidel dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo1/2012, ktoré sa malo

zaoberať neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo vzťahu k žalovanému s poukazom, že v obdobnej veci
už Ústavný súd SR konkrétne nálezom zo dňa 10.7.2013 pod sp. zn. IIÚS49/2012 konštatoval porušenie
jeho základného práva na spravodlivý proces uznesením Najvyššieho súdu SR 2Cdo5/2012.

Právny dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o uznesení

Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo1/2012 vzhľadom na závery nálezu Ústavného súdu SR o
obdobnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR súd nevidel s poukazom na skutočnosť, že v predmetnom
náleze Ústavný súd Slovenskej republiky iba konštatoval, že bolo porušené právo žalovaného na
spravodlivý proces v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na kontradiktórne konanie,
rovnosť zbraní, čo znamená, že každému účastníkovi sa poskytne primeraná možnosť oboznámiť sa
so stanoviskom a dôkazmi protistrany, prípadne predloženými inými osobami alebo obstaranými súdom

s možnosťou vyjadriť sa k nim za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície
v porovnaní s protistranou.

Ústavný súd SR vyčítal postupu Najvyššieho súdu SR, že napriek tomu, že mal efektívne prostriedky
na nápravu nesprávneho postupu Okresného aj Krajského súdu, tieto nevyužil a vykonal určitý dôkaz

rozhodujúci vo veci samej bez toho, aby žalovanému dal akúkoľvek možnosť sa k nemu vyjadriť.
Z uvedeného dôvodu je preto možné jednoznačne konštatovať, že Ústavný súd SR konštatoval
porušenie práva na spravodlivý proces postupom Najvyššieho súdu SR odňatím práva žalovaného
vyjadriť sa k okolnostiam rozhodujúcim vo veci samej, avšak z jeho záverov nevyplýva nesprávnosť
posúdenia Najvyššieho súdu SR neplatnosti rozhodcovských doložiek v poistných zmluvách žalovaného

uzatvorených so spotrebiteľmi.

Na základe uvedeného preto súd nevidel dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia
Ústavného súdu SR o rozhodnutí Najvyššieho súdu 6Cdo1/2012, v ktorom opätovne namieta iba
porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie postupom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.

6Co1/2012, ktorým okrem iného súd vo svojom rozhodnutí ani neargumentuje.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za 3 úkony
právnej pomoci:

- prevzatie a príprava 18.4.2013
- podanie žaloby 22.4.2013
- účasť na pojednávaní 6.11.2013 vo výške 60,07 EUR za 1 úkon právnej pomoci
- režijný paušál 3 x 7,81 EUR

- 20 % DPH zo sumy 203,63 EUR vo výške 40,73 EUR v celkovej výške 244,37 EUR podľa § 11, § 13a,
§ 16 a § 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.