Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/257/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107227281
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1107227281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Márie Hajdínovej v právnej veci navrhovateľa: E. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. N.. Č.. X, F., proti odporcovi: E.. E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X. Č.. X, L.,
o zaplatenie istiny 26.887,07 eur (810.000,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. marca 2010, č. k. 12C/57/2007-57, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie istiny 4.988,- eur pripúšťa, rozsudok súdu prvého
stupňa v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomuložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi26.887,07
eur s 9 % úrokom z omeškania od 01.10.2004 do zaplatenia, ako i trovy konania 1.655,52 eur, do troch
dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 101 ods. 2, § 98 O.s.p., § 657 Občianskeho
zákonníka a vecne tým, že mal vykonaným dokazovaním preukázané písomné uzavretie zmluvy o
pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ bezúročne odporcovi požičal sumu vo výške 390.000,- Sk, ktorú
sa odporca zaviazal vrátiť do 06.03.2004 v mieste bydliska navrhovateľa k jeho rukám a zároveň, že
odporca ako dlžník bude do dohodnutej doby splatenia celej pôžičky od 06.04.2003 navrhovateľovi

splácať sumu 7.500,- Sk mesačne a zvyšok v sume 300.000,- Sk vráti v dohodnutej dobe vrátenia
pôžičky s tým, že účastníci konania v období od 20.05.2003 do 18.06.2004 doplnili uzavretú zmluvu o
pôžičke písomnými dodatkami č. 1 až 8. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že
účastníci konania uzavreli dňa 20.05.2003 dodatok č. 1, ktorým sa dohodli na zvýšení pôžičky o sumu
130.000, -Sk, ktorú sa odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť dňa 20.05.2004, dodatkom č. 2, uzavretým
dňa 01.07.2003 sa dohodli na zvýšení pôžičky o sumu 208.000,- Sk, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť dňa
01.07.2004, dodatkom č. 3, ktorý uzavreli dňa 31.07.2003 sa dohodli na zvýšení poskytnutej pôžičky o

sumu 130.000,-Sk, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi dňa 31.07.2004, ďalším dodatkom č.
4, ktorý uzavreli dňa 24.09.2003 sa účastníci dohodli na zvýšení poskytnutej pôžičky o sumu 130.000,-
Sk a túto sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi dňa 30.09.2004, dodatkom č. 5 uzavretým dňa
03.11.2003 sa dohodli na zvýšení poskytnutej pôžičky o sumu 130.000,-Sk, ktorú sa odporca zaviazal
vrátiť navrhovateľovi dňa 03.11.2004, dodatkom č. 6 uzavretým dňa 04.12.2003 sa účastníci konania
dohodli na zvýšení poskytnutej pôžičky opäť o sumu 130.000,-Sk, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť
navrhovateľovi dňa 04.12.2004 a napokon dodatkom č. 7, uzavretým dňa 05.03.2004 sa dohodli na

zvýšení poskytnutej pôžičky o sumu 130.000,-Sk a zároveň skonštatovali, že ku dňu 05.03.2004 činí
nesplatená suma pôžičky poskytnutej navrhovateľom odporcovi na základe písomne uzavretej zmluvy
o pôžičke zo dňa 06.03.2004 (správne rok 2003) a jej dodatkov, celkom sumu 1.241.000,-Sk, ktorú sa
odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi najneskôr do 30.09.2004. Prvostupňový súd ďalej poukázal naskutočnosť, že dodatkom č. 8, uzavretým dňa 18.06.2004 sa účastníci konania dňa 18.06.2004 dohodli
na opätovnom zvýšení pôžičky o sumu 50.000,-Sk a zároveň skonštatovali, že ku dňu 18.06.2004,
predstavuje nesplatená suma pôžičky poskytnutej navrhovateľom odporcovi na základe danej zmluvy

o pôžičke, sumu 1.264.000,-Sk a túto sa odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť dňa 15.08.2004. Súd
prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 06.03.2003 a jej dodatkov
č. 1 až 8, potvrdil odporca v trestnom konaní vedenom pred Okresným riaditeľstvom Policajného
zboru v Košiciach I, ČVS: ORP-638/1-OVK-K1-2005, keď z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v
Košiciach zo dňa 15.06.2006, ČVS: ORP-638/1-OVK-K1-2005 mal preukázané, že odporca v trestnom

konaní potvrdil, že na základe písomne uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 06.03.2003 a jej dodatkov,
prevzal ku dňu 18.06.2004 finančnú hotovosť v celkovej sume 1.110.000,- Sk, ktorú sa zaviazal
navrhovateľovi vrátiť do 30.09.2004, pričom svoju povinnosť splnil iba čiastočne, nakoľko v splátkach
uhradil navrhovateľovi sumu 300.000,- Sk a dlh vo výške žalovanej istiny navrhovateľovi nezaplatil.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že existenciu dlhu v uvedenej
výške mal preukázanú aj z oznámenia Slovenskej advokátskej komory zo dňa 19.08.2005, č. 195 -

1442/2005 - Mgr. Pop/Fá, z ktorého vyplýva, že odporca dlh potvrdil. Nevyhovenie návrhu odporcu na
započítanie nemajetkovej ujmy do výšky žalovanej istiny s príslušenstvom za ohováranie navrhovateľom
v trestnom konaní a pred Slovenskou advokátskou komorou, odôvodnil súd prvého stupňa právne
ust. § 98 O.s.p. a vecne nespôsobilosťou tejto pohľadávky na započítanie, keďže nejde o pohľadávku
rovnakého druhu, nedošlo k stretu pohľadávok, keďže nedošlo k jej splatnosti, z dôvodu ktorého

nedošlo k splneniu dlhu odporcu započítaním. Súd prvého stupňa prejednanie a rozhodnutie vo veci
samej v neprítomnosti odporcu na pojednávaní odôvodnil právne ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a vecne
tým, že ospravedlnenie odporcu na danom pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní neakceptoval,
nakoľko kolízia pojednávaní nie je podľa súdnej praxe a publikovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ospravedlniteľným dôvodom na odročenie pojednávania, keďže advokát (odporca)

má možnosť zvoliť si substitúciu s poukazom na skutočnosť, že v konaní ide o osobný spor advokáta
(odporcu) a na pojednávanie bol predvolaný pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty z dôvodu, že na
predchádzajúce dve pojednávania sa nedostavil. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine
odôvodnil právne ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. účinného
do 31.12.2008 a vecne tým, že odporca si záväzok vrátiť pôžičku v dohodnutej lehote nesplnil a preto je v

omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu od 01.10.2004, kedy bola základná úroková sadzba určená
Národnou bankou Slovenska 4,5% a dvojnásobok predstavoval 9%. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému priznal
trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a cestovnom.
Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 205 ods. 2 písm. h) O.s.p. tým, že postupom súdu navrhovateľovi (pravdepodobne
mal odvolateľ na mysli odporcu), ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom
(§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa je zmätočné tým, že nesprávne
vec právne posúdil tak, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), ako aj z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tým, že došlo k porušeniu procesných práv
navrhovateľa ako účastníka konania, ktorý dôsledok sa prejaví vo výsledku konania formulovanom vo
výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ďalej z dôvodu, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočnosti (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ako i z dôvodu, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p.) a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.) a napokon z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p.) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

alebo zmeniť a návrh zamietnuť a odporcovi priznať náhradu trov konania. Namietol, že prvostupňový
súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti a bez vykonania dôkazov, ktoré navrhoval ešte vo svojom
podaní zo dňa 04.05.2007 s tým, že dôvodom jeho neúčasti na pojednávaní dňa 12.03.2010 bola jeho
vopred plánovaná účasť, ako obhajcu, na hlavných pojednávaniach v trestných veciach, pričom nebol
schopný si zabezpečiť substitučné zastúpenie iným advokátom na týchto pojednávaniach, pričom jeho

povinnosťou ako advokáta bolo dodržať svoje povinnosti ku klientom v kolidovaných veciach. Odporca
vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd o odročenie pojednávania na iný vhodný termín
požiadal,avšakjehožiadostivyhovenénebolozdôvodu,žekolíziapojednávaníniejeospravedlniteľným
dôvodom. Odporca mal za to, že uvedený postup prvostupňového súdu mu neumožnil vyjadriť sa kvykonaným dôkazom na pojednávaní a uviesť okrem iného na správnu mieru aj to, koľko peňazí mu
navrhovateľ v skutočnosti pri každej jednej pôžičke uvádzanej v odôvodní napadnutého rozhodnutia
odovzdal, a koľko peňazí odporca od navrhovateľa v skutočnosti neobdržal, nakoľko navrhovateľ nikdy

neposkytol odporcovi celé sumy pôžičky uvedené v zmluve o pôžičke zo dňa 06.03.2003 a sumy
uvedenévzmluváchopôžičkeoznačenýchakododatkyč.1až8vobdobíod20.05.2003do18.06.2004,
nakoľko sumy uvedené v týchto zmluvách boli na základe požiadavky navrhovateľa navýšené o 30%
zo skutočne poskytnutých istín, ktoré však odporca v skutočnosti nikdy od navrhovateľa nedostal.
Poukázal na skutočnosť že navrhovateľ odporcovi nikdy nepožičal sumu 1.264.000,- Sk, ani sumu

1.256.500,-Sk a ani sumu 1.556.500,-Sk s tým, že pri požičiavaní peňazí navrhovateľom odporcovi,
neboli nikdy prítomné tretie osoby, iba pri odovzdávaní skutočnej sumy pôžičky 300.000,-Sk dňa
06.03.2003, kedy bol prítomný syn odporcu. Odporca uviedol, že navrhovateľ opomenul súdu oznámiť,
že od odporcu obdržal ešte ďalšie platby a to poštovou poukážkou zo dňa 04.11.2009 sumu 2.988,- eur
a poštovou poukážkou zo dňa 10.03.2010 uhradil spolu 2.000,- eur (dvakrát po 1.000,- eur). Zároveň
namietol, že navrhovateľ nikdy neposkytol odporcovi primerané zadosťučinenie za ohováranie jeho

osoby pred Slovenskou advokátskou komorou a preto s poukazom na ustanovenie § 98 O.s.p. včas
uplatnil v konaní na započítanie svoju pohľadávku voči navrhovateľovi titulom svojho práva na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch do výšky žalovanej pohľadávky s príslušenstvom a preto sa nestotožnil
so záverom prvostupňového súdu, že pohľadávka odporcu nie je spôsobilá na započítanie, keďže nejde
o pohľadávku rovnakého druhu a pretože nedošlo k stretu pohľadávok má za to, že zo strany odporcu

sú splnené podmienky na započítanie jeho pohľadávky voči navrhovateľovi uvedené v ustanovení §
580 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, keďže ide o peňažnú pohľadávku a odporca v konaní
riadne urobil voči odporcovi (odvolateľ mal pravdepodobne na mysli navrhovateľa) prejav na započítanie
pohľadávky, sa stretli a ide o súdom zistiteľnú pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť

z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko obsah odvolania odporcu považuje za účelový v snahe vyhnúť
sa zaplateniu dlžnej sumy, ktorú uznal pred vyšetrovateľom, v disciplinárnom konaní pred Slovenskou
advokátskou komorou, ako aj písomne pred Okresným súdom Bratislava I. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že nakoľko mu odporca uhradil sumu 4.988,- eur, navrhol istinu priznanú napadnutým rozsudkom o
túto sumu znížiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny a odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech.

Odvolací súd sa predovšetkým nestotožnil s námietkami odvolateľa, že postupom prvostupňového súdu,

ktorý vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti na pojednávaní, mu bola odňatá
možnosť pred súdom konať.
Z obsahu spisu totiž vyplýva, že súd prvého stupňa dňa 26.04.2007 odporcovi do vlastných rúk
doručil návrh na začatie konania a uložil mu povinnosť sa k návrhu v stanovenej lehote vyjadriť.
Odporca prvostupňovému súdu dňa 18.04.2007 oznámil, že podáva vyjadrenie k návrhu, ktoré bolo

súdu prvého stupňa doručené dňa 10.05.2007. Súd prvého stupňa vo veci vytýčil prvé pojednávanie
na deň 30.09.2009, pričom predvolanie doručované odporcovi sa prvostupňovému súdu vrátilo s tým,
že adresát si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol. Neúčasť na druhom pojednávaní dňa 03.02.2010
odporca ospravedlnil písomne, listom doručeným súdu prvého stupňa v deň pojednávania z dôvodu, že
v daný deň utrpel poranenie nohy, z dôvodu ktorého cestu do Bratislavy z Košíc absolvovať nemôže,

pričom súd prvého stupňa pojednávanie odročil na 12.03.2010, na ktorom vo veci meritórne rozhodol.
Odporca podaním zo dňa 10.03.2010 svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil z dôvodu kolízie
pojednávaní, nakoľko ako advokát zastupuje v daný deň klientov v konaniach vedených na Okresnom
súde Košice I a na Okresnom súde Košice II (sp. zn. 2T/13/2009, pojednávanie nariadené na 9,30 hod.,
5T/78/2009 o 10,30 hod. a 26Cb/63/2008 o 9, 40 hod.) a zároveň požiadal o odročenie pojednávania

na iný termín z dôvodu, že svojim klientom substitučné zastúpenie zabezpečiť nevie.
Podľa § 6 O.s.p., v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana
práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili.

Podľa § 18 veta tretia O.s.p., súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Podľa § 115 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednak zásada ústnosti súdneho konania, ktorá
je ťažiskom súdneho konania a zároveň povinnosť súdu riadne predvolať na pojednávanie všetkých
účastníkov konania. Ustanovenie, že účastníci majú v občianskom súdnom procese rovnaké postavenie
a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, je realizáciou zásady

rovnosti občanov, proklamované v čl. 20 Ústavy SR, ktorá platí tak v hmotnoprávnych vzťahoch, ako
i v procesnom postavení účastníkov. Táto zásada, pokiaľ ide o vyjadrenie k veci znamená, že súd
nemôže spravidla (pokiaľ zákon neustanoví výnimky) vydať rozhodnutie, kým nevypočul účastníkov,
resp. pokiaľ im neposkytol možnosť vyjadriť sa a zároveň znamená, že účastníci majú rovnaké procesné
prostriedky a rovnaké možnosti ich použitia. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a
účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom

konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci
samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O.s.p.), pričom vec môže
prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka iba vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Účastník konania môže v konaní vystupovať aj
prostredníctvom zástupcu (§ 22 a nasl. O.s.p.) a preto má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť

občianskeho súdneho konania a o možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti platí
to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka treba
posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že
zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania a to v
každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník

trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu
prejednať vec v neprítomnosti účastníka.
V prejednávanej veci bol postup súdu prvého stupňa v súlade s citovaným § 101 ods. 2 O.s.p. Ak
skúma súd, či účastník žiada o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, môže vychádzať iba zo
skutočností, ktoré sú mu známe v dobe rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania

je podložená „dôležitým dôvodom“ vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej
povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na
pojednávaní zúčastniť, a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné) ako z hľadísk objektívnych, tak
subjektívnych (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená). Pokiaľ uvedená skutočnosť nie
je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť

iba v rovine nepodložených tvrdení. Ak je takouto prekážkou potrebná účasť účastníka, v prejednávanej
veci advokáta - odporcu na iných pojednávaniach, nestačí na splnenie podmienky „dôležitého dôvodu“,
že účastník takúto skutočnosť iba súdu oznámil; je naopak primerané žiadať, aby oznámil ďalšie údaje
o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť, predovšetkým, bolo povinnosťou odporcu uviesť, kedy
sa dozvedel o tom, že v deň pojednávania prvostupňového súdu má v časovom rozpätí od 9,30 hod. do

10,30 hod. byť prítomný na troch rôznych pojednávaniach na Okresnom súde Košice I a na Okresnom
súde Košice II. Iba na základe konkrétnych okolností môže súd totiž ustáliť, či sa o odročenie žiada z
dôležitého dôvodu a tým aj zamedziť neodôvodneným prieťahom v konaní.
Z uvedeného teda vyplýva, že ak účastník ako prekážku neúčasti na pojednávaní uvádza kolíziu termínu
pojednávania s inou vecou v súvislosti s plnením pracovných povinností ako právneho zástupcu, nestačí

konajúcemu súdu iba oznámiť údaje o tom, prečo sa nemôže zúčastniť pojednávania, ale je povinný
súčasne k žiadosti pripojiť dôkazy na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení. V opačnom prípade nie je
splnená jedna zo základných podmienok pre to, aby súd žiadosti účastníka o odročenie pojednávania
vyhovel.
Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nakoľko odporca prevzal predvolanie na

pojednávanie pred súdom prvého stupňa dňa 08.02.2010 na adrese P. N.. Č.. X, F., dňa 10.02.2010
na adrese A. N.. Č.. XX, F. a dňa 25.02.2010 na adrese J. N.. Č.. X, F., t. j. s dostatočným časovým
predstihom, oznámenie, že v deň vytýčeného pojednávania sa ho nemôže zúčastniť, nakoľko v ten istý
deň má zastupovať ako advokát dokonca na troch pojednávaniach na súdoch v Košiciach, nie je možné
akceptovať, nakoľko samotné oznámenie, že sa má zúčastniť pojednávaní mimo Bratislavy v čase 9,30

hod., resp. 9,40 hod., prípadne 10,30 hod. znamená, že reálne sa všetkých troch pojednávaní jednak
odporca zúčastniť nemohol a jednak bolo jeho povinnosťou prvostupňovému súdu uvedenú skutočnosť
hodnoverne preukázať a preto jeho žiadosť o odročenie pojednávania ostala iba v rovine nepodloženého
tvrdenia (odporca žiadny dôkaz o tom, že vôbec zastupuje klientov na troch rôznych pojednávaniach vdeň pojednávania určeného súdom prvého stupňa v danej právnej veci nepredložil) a preto súd prvého
stupňa správne postupoval, keď pojednával v neprítomnosti odporcu a vo veci aj v jeho neprítomnosti
meritórne rozhodol.

Podľa § 208 O.s.p., ak je žaloba vzatá späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie
nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí,
ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého
stupňa a konanie zastaví.

Odvolací súd obsah vyjadrenia navrhovateľa k podanému odvolaniu posúdil (§ 41 ods. 2 O.s.p.) ako
čiastočné späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie istiny 4.988,- eur, t. j. navrhovateľ vzal čiastočne návrh
späť v čase po rozhodnutí súdu prvého stupňa, avšak predtým ako sa rozsudok súdu prvého stupňa stal
právoplatným a preto odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku, keď obsah
odvolania odporcu namietajúceho, že z istiny priznanej súdom prvého stupňa navrhovateľovi zaplatil
práve istinu 4.988,- eur, posúdil ako jeho súhlas so späťvzatím žaloby (§ 96 ods. 2 O.s.p.), nakoľko

dôvodom ním podaného odvolania bola okrem iného práve skutočnosť, že istinu v tejto výške zaplatil.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ odporca v priebehu prvostupňového (vyjadrenie
k návrhu zo dňa 10.05.2007, č. l. 23 spisu), ale aj odvolacieho konania (odvolanie proti rozsudku

súdu prvého stupňa) namietal, že mu navrhovateľ v skutočnosti nikdy titulom pôžičky neposkytol sumu
uvedenú v uzavretej zmluve o pôžičke a v dodatkoch k nej, bolo jeho povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia, t. j. uniesť dôkazné bremeno.

V súvislosti s dôkaznou povinnosťou odvolací súd uvádza, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Z toho vyplýva, že súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo stavu,
ktorý zodpovedá a/ dokázaným tvrdeniam účastníkov konania, b/ skutočnostiam, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné a súd o ich pravdivosti nemá dôvodné pochybnosti, c/ skutočnostiam, ktoré nie je

nutné dokazovať (§ 121 O.s.p.) a skutočnostiam vyplývajúcim z právnych alebo skutkových
domnienok a d/ právnym fikciám. Ak chce byť navrhovateľ v konaní úspešný, musí v žalobe uviesť
skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok a o týchto skutočnostiach je povinný predložiť plný
dôkaz. Ide o situáciu, kedy účastník preukáže bez pochybností svoje tvrdenia. Ak však protistrana
predloží dôkaz, ktorým úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenia protistrany, nemôže súd považovať

takého tvrdenie za preukázané.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy

neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, a to či už
z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O. s. p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno môže súd prijať iba vtedy, ak
zhodnotenie vykonaných dôkazov neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení účastníka, ani

o tom, že by bolo nepravdivé.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že účastníci konania uzavreli písomne platnú
zmluvu o pôžičke, pri splnení všetkých pojmových znakov zmluvy, a to prenechanie vecí genericky
určených - peňazí na dohodnutú dobu, s určenou povinnosťou vrátiť požičanú sumu v dobe splatnosti.

Ide o obligačný vzťah, ktorý je právnym pomerom, z ktorého vzniká pre jednu stranu (dlžníka) povinnosť
druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať, niečo strpieť. V tomto
právnom vzťahu sú práva a povinnosti vo vzájomnej relácii, t. j. veriteľovi vzniklo právo na plnenie od
dlžníka a dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok, pričom obaja účastníci sú povinní plniť riadne avčas, s tým, že subjekty tohto vzťahu sú individuálne určené a určité a to s poukazom na obsah záväzku.
Záväzok odporcu voči navrhovateľovi vznikol teda tým, že sa ako dlžník zaviazal na určité plnenie, t. j.
vrátiť požičanú sumu, ktorú však splnil iba čiastočne.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedenýmvodôvodnenínapadnutéhorozsudku,naktoréodôvodneniespĺňajúcevšetkypožiadavkyust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto napadnutý rozsudok, vzhľadom na čiastočné
späťvzatie návrhu navrhovateľom, vo zvyšku ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
tak, že navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko návrh na ich
priznanie navrhovateľ nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.